Smiali sa jej pre podivnú podobizeň prezidentky. Kremnická mincovňa patrí k najstarším na svete, razia už 7 storočí

  • Patrí k najstarším podnikom na svete
  • Jej príbeh sa začal, keď sa z osady Kremnica stalo slobodné kráľovské mesto
  • Je stelesnením slávnej histórie, ktorá v nás prežila dodnes
Instagram/ mincovnakremnica
  • Patrí k najstarším podnikom na svete
  • Jej príbeh sa začal, keď sa z osady Kremnica stalo slobodné kráľovské mesto
  • Je stelesnením slávnej histórie, ktorá v nás prežila dodnes

Kremnická mincovňa je mimoriadnym unikátom, na ktorý môžeme byť právom hrdí. Patrí k najstarším, nepretržite vyrábajúcim podnikom na svete. 

Veľká časť zásluh za to, že mincovňa vôbec vznikla, patrí uhorskému krášovi Karolovi Róbertovi z Ajnou. Ten 17. novembra 1328 povýšil Kremnicu na slobodné kráľovské mesto. Bývalá osada, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata dostala navyše aj privilégium na prevádzkovanie mincovne. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Ida T. (@akili.sk),

Svetový unikát

Podľa vzoru mincí z Florencie sa tu začali raziť mince zo zlata, ktorého rýdzosť bola 23 karátov a 9 grénov. Aj preto dostali pomenovanie florény. Latinský nápis na ozdobnej zlatej minci mesta Benátky končil slovami iste ducatus, začalo sa im postupne hovoriť inak. Kremnické mince vošli do histórie ako dukáty.

Okrem toho sú kremnické mince unikátom ešte v niečom. Majstri, ktorí ich vyrábali ovládali výnimočné technológie rafinácie zlata. To im umožňovalo vyprodukovať až 250 000 zlatých dukátov ročne. V takomto množstve sa razili až do konca 15. storočia. 

V polovici 15. storočia bola mincovňa preložené do vnútra prstenca mestských hradieb. Tam tvorila samostatný chránený komplex budov. 

Postupne začali zlaté dukáty ustupovať minciam z menej drahých kovov, od roku 1499 začala kremnická mincovňa s razením strieborných toliarov. Posledné dukáty, ktoré ešte boli použité ako štátne platidlo sa tu vyrobili v roku 1881.

Vďaka vysokej a stálej rýdzosti zlata boli kremnické dukáty v stredoveku považované za najtvrdšiu menu strednej Európy. Zachované záznamy hovoria, že tu za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Pri dnešných cenách zlata je ich odhadovaná hodnota približne miliarda dolárov. 

Veľká sláva malej Kremnice

Podnik naďalej vynikal používaním špičkových technológií, ku ktorým pribudli aj nové moderné stroje. Prvý známy raziaci stroj uviedli do prevádzky už v roku 1565. Niesol názov Fallwerk, ktorý pripomínal baranidlo.

Obdobie svojej najväčšej slávy a najvyššej produkcie zažila mincovňa za vlády Márie Terézie. Razilo sa tu väčšie množstvo mincí ako v mincovniach po celej monarchii. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Mincovňa Kremnica (@mincovnakremnica),

Toto obdobie bolo významné aj používaním vretenového raziaceho stroja balanciéra, ktoré zaviedol známy technik a medailér, švéd Daniel Warou. Od roku 1710 boli na ňom razené mince a Kremnica sa stala prvým mestom v strednej Európe, kde bol balanciér používaný. 

Moderný spôsob výroby platidiel nám mohli závidieť v celom svete. Túto techniku zaviedli aj vo Viedni, kde boli 4 a v Prahe, kde boli 3.

Kremnická mincovňa ich používala 18. Napokon bola schopná skonštruovať ich sama a podľa potreby stroje dodávala aj do iných mincovní monarchie. Balanciér sa používa až dodnes.

Keď bola v roku 1892 zavedená v Rakúsko-Uhorsku korunová mena, kremnická mincovňa bez najmenšieho zaváhania a problému začala vo veľkom vyrábať nové mincové obeživo. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Bence László Csoma (@csomabencelaszlo),

Uhorsko síce malo počas stredoveku viaceré mincovne napríklad v Bratislave, maďarskej Nagy Banyi alebo rumunskej Alba Júlii, žiadna z nich nedokázala predbehnúť tú v Kremnici. Technologicky bola najvyspelejšia a veľkosť jej produkcie nebolo možné predčiť.  Aj preto začal štát koncom tohto storočia mincovne rušiť a tá v Kremnici sa stala jedinou v Uhorsku.

Významné umelecké objekty

Postupne sa tu koncom 15. storočia začali raziť aj medaily, ktoré už aj tak výborné meno mincovni ešte zlepšili. Medaily však nie sú peňažnou jednotkou. Majú úplne inú a väčšiu hodnotu. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Mincovňa Kremnica (@mincovnakremnica),

Medaila je umelecký objekt. Slúži ako pripomienka udalostí alebo osobností, ktoré mali významný vplyv na spoločnosť či históriu. Preto je dôležitá precíznosť jej vyhotovenia a stopercentné zvládnutie reálií, ktoré sú na ňu vyobrazované. „Vedzme, že medaila bude o nás svedčiť na veky,“ povedal kedysi Jean Babelon, francúzsky odborník na medaily. 

Rozmery tohto umeleckého predmetu sú obmedzené priestorom medailového poľa, zvyčajne sú však medaile väčšie ako mince a aj výška reliéfu je voľnejšia ako na minci.

Úplne prvou známou medailou razenou v Kremnici bola medaila na počesť korunovácie Ladislava II z roku 1508. Na medaile je vyobrazený ako dieťa. 

V tomto období sa medailérstvo spájalo s menami majstrov ako Krištof Fussl, Lukáš Richter alebo Abrahám Eisker. Dnes ich renesančné medaily patria medzi najdrahšie a najvácnejšie kúsky, ktorými by sa nejeden zberateľ rád pýšil. 

V 17.storočí boli zasa slávny otec a jeho dvaja synovia Rothovci, ktorí vyrábali svätojurajovské medaily. V tej dobe plnili funkciu talizmanu. 

Svoju medailu má aj prezidentka

Kremnická mincovňa už tradične vyrába pamätné medaily slovenských prezidentov. Inak tomu nie je ani teraz. Pri príležitosti prvého výročia inaugurácie Zuzany Čaputovej bola vytvorená medaila s jej podobizňou a uvedená do predaja.

 „Vďaka osobnosti Zuzany Čaputovej možno očakávať, že medaila bude veľmi zaujímavá u verejnosti aj zberateľov,“ povedal riaditeľ Vlastimil Kalinec.

Celkovo bolo vydaných 300 kusov medailí v zlatom prevedení a 500 v striebornom. Počet mosadzných medailí nie je číselne obmedzený. Autorom je Štefan Novotný, autor predošlých medailí s podobizňami prezidentov SR. Reznú stranu s motívom prezidentského paláca vytvoril Martin Sabol. 

Uvádzacia cena zlatej medaily je 580 eur a strieborné sa predávajú za 39 eur. 

Reakcie na prezidentkinu podobizeň boli rôzne. Očakávaná sláva sa nekonala, na internete sa okamžite objavili rôzne meme. Ľudia sa najmä na sociálnych sieťach vyjadrili, že hlava vyobrazená na medaile nepatrí našej prezidentke, ale skôr Braňovi Mojsejovi.  

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Mincovňa Kremnica (@mincovnakremnica),

Mincovňa dnes

Ani slávnej kremnickej mincovni sa nevyhol ťažký osud spojený s oboma svetovými vojnami. Po prvej ostala úplne prázdna a po druhej ju nemecké komando zničilo výbušninami. V oboch prípadoch sa však opäť postavila na nohy.

Jej fungovanie bolo v záujme štátu. Ten ju nechal odsunúť v roku 1986 za mesto, aby nerušila svojou výrobou mincií atmosféru mesta. V pôvodnej budove sa naďalej razili medaily. 

Bola jediným výrobcom mincového obeživa v Česko-Slovensku až do jeho rozpadu. Od prvého januára 1993 jej patrí čestné miesto medzi skvostmi samostatného Slovenska, na ktoré môžeme byť právom hrdí. 

Dnes sa tu razia odznaky, medaily, štátne aj vojenské vyznamenania alebo darčekové pamätné mince. Po tom, ako v roku 2006 Kremnica zrekonštruovala starí sklad a urobila z neho novú mincovňu, získala Certifikát na razbu európskych mincí. Je teda aj miestom, kde sa razia obehové mince. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Numizmatika Kremnica (@numizmatikakremnica),

Zdroje: mint.sk, vedanadosah.cvtisr.sk, ciernediery.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech