Smrť dievčaťa vyvolala vlnu kritiky: Toxické látky v kvetoch môžu spôsobiť rakovinu, varujú vedci

Vysádzanie lúčnych kvetov v mestách sa v posledných rokoch stalo symbolom ekologického povedomia pomáhať biodiverzite a zachraňovať včely. Cieľom je podporiť opeľovače a spomínanú biodiverzitu, informuje denník Pravda.

To sú hlavné dôvody, pre ktoré mestá i jednotlivci zakladajú kvitnúce pásy. No najnovší výskum vedcov z University of Cambridge ukazuje, že aj táto ušľachtilá snaha môže mať odvrátenú tvár. Včely si totiž môžu z kvitnúcich rastlín odniesť viac než len sladký nektár.

„Zdravie pôdy je kľúčové aj pre zdravie včiel. Skôr než vysadíme lúčne kvety v meste, mali by sme zvážiť históriu daného pozemku a čo sa môže v pôde nachádzať,“ varuje hlavná autorka štúdie Dr. Sarah Scott z Department of Zoology.

Nektár s kovovou príchuťou

Vedci z University of Cambridge skúmali bežne sa vyskytujúce kvety v mestských oblastiach ako sú ďatelina plazivá (Trifolium repens), pupenec roľný (Convolvulus arvensis) či čakanka obyčajná (Cichorium intybus). Vo výskume zistili, že tieto rastliny majú schopnosť absorbovať z pôdy ťažké kovy, konkrétne arzén, kadmium, chróm a olovo.

Výskum prebiehal v postindustriálnom americkom meste Cleveland, kde sa nachádza viac ako 33 000 opustených parciel. Tie často ležia na bývalých priemyselných plochách, ktoré sú kontaminované pozostatkami z hutníctva, rafinérií a automobilového priemyslu.

Tieto toxické látky sa potom dostávajú do nektáru a peľu, čo predstavuje riziko pre včely a ďalších opeľovačov. „Zdravie pôdy je kľúčové aj pre zdravie včiel,“ uviedla hlavná autorka štúdie Dr. Sarah Scott z Department of Zoology na University of Cambridge. „Skôr než vysadíme lúčne kvety v meste, mali by sme zvážiť históriu daného pozemku a čo sa môže v pôde nachádzať.“

Najvyššie koncentrácie olova vedci zistili práve u čakanky. A ako upozorňuje štúdia publikovaná v Ecology and Evolution, „už aj nízka hladina kovov v nektári môže ovplyvniť pamäť, učenie a orientáciu včiel.“

Dlhodobé vystavenie týmto látkam vedie k oslabeniu populácií, zníženiu schopnosti opeľovania a v niektorých prípadoch aj k úhynu kolónií. Včely sú tak ohrozené „neviditeľným“ znečistením, ktoré bežný človek nemá šancu postrehnúť.

Mladá vodička zrazila muža na priechode pre chodcov, na mieste ho oživujú záchranné zložky

Výsadba áno, ale s rozvahou

Vedci preto neodrádzajú od výsadby, ale apelujú na zodpovednosť a prevenciu. „Je nesmierne dôležité, aby mali včely v mestách prístup k potrave, a výsledky nášho výskumu by nemali ľudí od výsadby lúčnych kvetov odradiť,“ uviedla Dr. Scott.

Pesticídová hrozba z kvetinárstiev

Znečistenie kvetov pritom nehrozí len v mestách. Nie len pôda, ale aj samotné kvety totiž môžu byť kontaminované.

Nedávna správa AFP upozornila na šokujúce výsledky testovania kytíc predávaných v Európe. „Preskúmali sme 13 kytíc a našli sme 71 rôznych pesticídov, z ktorých jedna tretina boli zakázané látky,“ uviedla Margriet Mantinghová, prezidentka skupiny PAN-NL, píše agentúra TASR.

Tieto toxické látky môžu ovplyvniť hormóny, spôsobiť rakovinu či znížiť plodnosť. Najväčším problémom je, že v EÚ neexistujú žiadne limity na množstvo pesticídov v rezaných kvetoch – a pritom až 80 % z nich pochádza z krajín, ktoré používanie vysoko toxických chemikálií povoľujú.

„Niektoré z týchto látok sú rakovinotvorné, narúšajú hormonálnu rovnováhu a môžu ovplyvniť plodnosť,“ upozorňuje Margriet Mantinghová, prezidentka PAN-NL.

Tragickým dôkazom rizika bola smrť mladého dievčaťa vo Francúzsku. Jej matka pracovala počas tehotenstva ako kvetinárka a bola vystavená pesticídom, čo neskôr viedlo k rozvoju leukémie u dieťaťa.

Bezpečnejšia budúcnosť 

Aj keď neexistujú zákonné limity pre pesticídy v rezaných kvetoch, iniciatívy ako Royal FloraHolland plánujú zaviesť certifikát trvanlivosti, ktorý by umožnil monitorovať množstvo použitej chémie. Holandské ministerstvo poľnohospodárstva zároveň vyzvalo kvetinárstva, aby pri manipulácii s kvetmi používali rukavice a dodržiavali hygienické zásady.

Pre včely, ľudí aj planétu je dôležité, aby snahy o ochranu biodiverzity neboli len symbolické, ale skutočne efektívne. Ako pripomína Dr. Scott, „Výsadba kvetov má zmysel. No musíme ju robiť múdro.“

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti