Spíš poctivých 8 hodín, no ráno sa budíš úplne zničený: Vedci odhalili skrytú príčinu rannej únavy

Mnohí ľudia poznajú nepríjemný pocit, keď idú spať v rozumnom čase, doprajú si celú noc oddychu, no ráno sa zobudia vyčerpaní. Na prvý pohľad sa zdá, že urobili všetko správne. Telo bolo v posteli dostatočne dlho, no energia sa nevrátila. Odborníci upozorňujú, že problém nemusí byť v počte prespaných hodín, ale v kvalite spánku.

Portál Hindustan Times priniesol vysvetlenie psychoterapeutky Chandni Tugnaitovej, podľa ktorej môže za rannou únavou často stáť úzkosť. Nervový systém sa počas noci nemusí skutočne upokojiť, aj keď človek navonok spí. „Spánok nie je len o hodinách, ale aj o tom, čo počas nich robia vaše telo a myseľ,“ uviedla.

Nervový systém zostáva v strehu

Ak je človek pod tlakom alebo prežíva úzkosť, jeho telo môže zostať v miernom stave pohotovosti aj počas spánku. Mozog síce prejde do bezvedomého režimu, no nervový systém akoby ďalej kontroloval možné hrozby. Takýto spánok technicky prebehne, ale nemusí byť obnovujúci.

Podľa Hindustan Times sa úzkosť môže prejaviť živými alebo nepríjemnými snami, častým prebúdzaním počas noci či neurčitým pocitom nepokoja po zobudení. Človek si nemusí pamätať, že sa budil, no hlbšie fázy spánku môžu byť narušené. Práve tie sú pritom dôležité na obnovu energie.

Osem hodín nemusí stačiť

Podobný problém opisuje aj National Geographic. Výskumníci v spánkových laboratóriách sledujú, že niektorí ľudia trávia menej času v hlbokom spánku, hoci celková dĺžka ich spánku vyzerá normálne. Hlboký spánok sa spája s obnovou buniek a metabolickou regeneráciou. Ak je ho málo, telo sa nemusí úplne zresetovať.

Orfeu Buxton, výskumník spánku z Pennsylvania State University, vysvetlil, že deň sa môže skončiť navonok, no mozog nemusí dostať jasný signál, že môže vypnúť. „Môžete ukončiť svoj deň, ale váš mozog nedostal hormonálne a nervové signály, že je bezpečné pustiť kontrolu,“ povedal pre National Geographic.

Obrazovky udržujú mozog v pohotovosti

Večerné používanie telefónov a obrazoviek môže tento stav ešte posilniť. Podľa National Geographic nejde iba o to, že obrazovky posúvajú čas zaspávania. Digitálne podnety môžu udržiavať mozog v režime reakcie. Upozornenia, správy a nekonečný obsah nedávajú nervovému systému jasnú hranicu, že deň sa skončil.

Stanfordská psychiatrička Anna Lembkeová opisuje, že neustála digitálna stimulácia môže posúvať mozgový systém odmeny smerom k ďalšiemu vyhľadávaniu podnetov. Ticho potom nemusí pôsobiť ako úľava, ale ako neprirodzené prázdno. Mozog zostáva pripravený hľadať, čo je nové, čo je dôležité a kto niečo potrebuje.

Pomáhajú jasné hranice pred spánkom

Odborníci preto odporúčajú menej sa sústrediť na kontrolu samotného spánku a viac na vytvorenie podmienok, v ktorých môže prísť prirodzene. Chandni Tugnaitová pre Hindustan Times upozornila, že úzkosť zo spánku sa môže živiť sama. Čím viac sa človek bojí, že nebude spať dobre, tým aktívnejšia býva myseľ pred spaním.

Pomôcť môže pokojnejšia posledná hodina dňa, menej obrazoviek, stlmené svetlá a riešenie samotnej úzkosti, nie iba jej nočných prejavov. National Geographic pripomína aj význam pravidelného času spánku a vstávania. Ak sa režim cez týždeň a víkend výrazne mení, telo môže fungovať podobne, ako keby opakovane prechádzalo časovými pásmami.

Spánok preto nie je iba súčet hodín v posteli. Rozhoduje aj to, či mozog a telo dostanú jasný signál, že deň sa skončil. Keď sa podarí znížiť večernú pohotovosť, obmedziť podnety a vytvoriť predvídateľný režim, spánok môže byť hlbší a ráno menej vyčerpávajúce.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti