Stačí jej jeden nádych. Samotnú plavkyňu šokuje, čo jej telo zvláda, vo freedivingu mieri k rekordu

Pred desiatimi rokmi bola Austrálčanka Amber Bourke na dovolenke v Egypte. Narazila tam na miesto, kde učili freediving alebo inak nádychové potápanie, a teda také, pri ktorom pri sebe nemáš žiaden dýchací prístroj. Berieš si so sebou do hlbín len vzduch vo vlastných pľúcach.

„Zadržala som vtedy dych na štyri minúty a zišla 18 metrov,“ spomína Bourke na prvú hodinu freedivingu. V súčasnosti je austrálskou šampiónkou. Tvrdí, že vtedy v Egypte ani len netušila, že niečo podobné dokáže, píše portál The Guardian.

Svetový rekord jej ušiel pomedzi prsty

Amber Bourke bola kedysi, keď bola tínedžerkou, majsterkou v synchronizovanom plávaní. Vedela teda, že dokáže zadržať dych na niekoľko minút, freediving jej však podľa vlastných slov otvoril oči v úplne nových možnostiach. Zrazu cítila, že sa chce potápať hlbšie a zistiť, čo všetko vlastne dokáže.

„Ani som netušila, že je niečo podobné vôbec v ľudských silách. Je však úžasné, čo všetko ľudia dokážu.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Amber Bourke Freediver (@amberofthesea)

Do roku 2018 sa zaradila medzi tých najlepších z najlepších a bola pripravená prekonať ženský svetový rekord v disciplíne konštantná hmotnosť bez plutiev. Ide o jednu z najnáročnejších foriem tohto športu. Potápač pri nej vertikálne padá do hlbokej vody na jeden nádych. Na pohyb dole používa iba vlastnú svalovú silu.

S každým metrom, ktorý potápač prekoná, sa zvyšuje tlak na jeho telo, čím sa zmenšujú priestory, ktoré obsahujú vzduch. Fyziológovia v začiatkoch tohto športu predpokladali, že človek je schopný dostať sa maximálne do hĺbky tridsiatich metrov. V tom čase je tlak, ktorý je na telo vyvíjaný, už štyrikrát väčší ako na povrchu. Objem vzduchu vo vnútri tela sa tak zmenšuje na jednu štvrtinu. Hneď, ako dosiahne potápač záporný vztlak, začne padať voľným pádom.

Bourke sa podarilo dosiahnuť hĺbku 73 metrov, čo je aj svetový rekord. Keď sa však dostala späť na hladinu, veriac, že svetový rekord prekonala, na zlomok sekundy odpadla, čo ju zo súťaže automaticky diskvalifikovalo, informuje portál ABC.

„Ak zostanete pod vodou príliš dlho, tak vždy existuje šanca, že váš kyslík klesne na úroveň, pri ktorej sa váš mozog rozhodne vypnúť. Robí to, aby sa ochránil pred poškodením. Je to vlastne dobrá vec, len veľmi frustrujúca na konci dlhého ponoru.“ Mužský svetový rekord v tejto disciplíne je 102 metrov.

Pľúca sa dajú zväčšiť tréningom

Kanadský vaskulárny fyziológ Anthony Bain skúmal fyziológiu extrémneho zadržiavania dychu, pričom vykonal aj viacero experimentov v spolupráci s elitnými potápačmi. On tvrdí, že profesionáli majú skutočne väčší objem pľúc než bežný človek.

Vysvetľuje to tak, že si potápači „zlepšili svoju odozvu na potápanie u cicavcov“, čo sa dá urobiť tréningom. Hovorí, že ide teoreticky o evolučnú adaptáciu, pozostatok spred miliárd rokov, keď bol všetok život vo vode. Ide o reflex, ktorý sa spúšťa, keď sa tvár cicavca dostane do kontaktu s vodou.

Spustí sa vtedy množstvo fyziologických reakcií, ktoré podporujú prežitie – spomalí sa srdcová frekvencia a metabolizmus, krv sa presmeruje do životne dôležitých orgánov, vrátane pľúc, ktoré sa tak posilnia proti tlaku.

Bourke podobný experiment nepodstúpila a preto nevie, či má aj ona skutočne väčší obsah pľúc než bežný človek. Pozoruje však na sebe, že sa za desať rokov trénovania naučila využívať priestor v jej pľúcach omnoho lepšie. Tvrdí, že aj keď je v hĺbke 70-tich metrov, tak stále môže „vytiahnuť“ viac vzduchu z pľúc.

Trénovala vlastné telo a progres nevidela zo dňa na deň. „Keď som po prvýkrát zostúpila 30 metrov, tak som naozaj cítila tlak, najmä na hrudi. Akoby ma niekto stláčal. Teraz sa potápam 70 metrov a necítim žiaden tlak.“

Dôležitým faktorom je tiež psychika potápača. Normálny človek má pod vodou problém bojovať s potrebou dýchať. Mimovoľne začne dýchanie napodobňovať po dvoch či troch minútach a teda ešte v čase, kedy ma telo kyslíka dostatok. Aj špičkovým potápačom napadne myšlienka, že sa potrebujú nadýchnuť. Nemôžu na ňu však akokoľvek reagovať a robiť len efektívne kroky.