Startupistka, IT-čkárka a mama: Žien v IT je stále málo, dôvodom sú predsudky

Startupistka, IT-čkárka, motivátorka a mama. Lenka Hlinková po rokoch práce v slovenskom IT-priemysle sa rozhodla, že v ňom chce zvýšiť percentá podielu žien. Dnes je autorkou knihy Ženský algoritmus, ktorá motivuje ženy pracovať v tomto netradičnom odvetví. Organizuje prednášky a prednedávnom založila firmu, ktorá bude slúžiť na praktické vzdelávanie žien v tomto smere.

Žien v oblasti IT je veľmi málo. Problém je ešte väčší s ich uplatnením na vyšších pracovných pozíciách. Máš s tým osobnú skúsenosť?

Nemala som problém sa zamestnať na vyšších pozíciách. V každej IT firme som popri svojej práci viedla tím. Avšak, vždy som chcela vykonávať aj technickú náplň práce, aby som nevyšla z cviku. Vystriedala som viacero pozícií, bola som pár rokov v Londýne a teraz som už 5 rokov doma, v Košiciach. 

A taktiež si založila prednedávnom firmu, ktorá motivuje ženy zamestnať sa v oblasti IT. Čo ťa k tomu viedlo?

Na technických a vrcholových pozíciách stále chýbajú ženy. Aby som neuvádzala len posledný rok, v priebehu minulých ôsmich rokov sa pomer Sloveniek na technických pozíciách pohybuje medzi ôsmimi a 12 percentami. To sú tie, ktoré priamo pracujú na vývoji softvéru. Viaceré firmy uvádzajú, že polovicu ich zamestnancov tvoria ženy, ale je to preto, lebo sa nachádzajú na marketingových, finančných alebo HR pozíciách.

zdroj: Archív Lenky Hlinkovej, Na fotografii je Lenka Hlinková (napravo) a COO Facebooku Sheryl Sandberg v jej dome v San Franciscu

Kde vidíš u nás najväčší problém?

V každej krajine je faktorov veľa, dokonca regióny majú svoje špecifiká, prečo je to tak. Problémy na Slovensku majú jedného menovateľa, a to sú tradície a predsudky ako sa vníma žena a to z pohľadu okolia na ňu, ale aj samej seba. To všetko tkvie vo výchove, v tom, ako rodičia dievča usmerňujú pri výbere štúdia, k čomu inklinuje podľa rodinného vzoru, čiže všetko so všetkým súvisí.

Na Slovensku nie je ešte stále prirodzené, aby žena robila v technických smeroch alebo pozíciách. Ako je to v ostatných európskych krajinách?

Aj ostatné krajiny dosahujú stále malé čísla, avšak my vždy obsadzujeme v rebríčkoch chvost, takže nedá sa povedať, že situácia je lepšia. Asi najpriaznivejšie podmienky sú v Rumunsku a Bulharsku, ktoré sa stali vlajkovými loďami už za čias socializmu a tento trend sa tiahne aj dodnes. Keďže mali zakázaný import elektroniky, museli si všetko vyrábať sami, a tak ženy boli doslova naháňané do technických pozícii. Doteraz si držia podiel žien v IT na 30-tich percentách.

Spomínala si výchovu dievčat. V súčasnosti si dospelá žena na Slovensku uvedomuje, že práca v IT je možná, žiadaná a navyše veľmi dobre platená. Čo ich odrádza od toho, aby sa naučili programovať a začali v tomto odvetví pracovať?

V tejto generácii to stále tkvie vo výchove a vzdelaní, ktoré už dosiahli. Ženy odrádza to, že majú vyštudované niečo úplne iné a mnohé dokonca veria, že nie sú technické typy. Povedia, že ich to nebaví a pritom to ani nevyskúšali. Práca v IT nie je iba programovanie, niektoré technické pozície vyžadujú programovaniu rozumieť a ovládať základy, no náplň práce má iný charakter než písanie kódu. Stále viac je však tých žien, ktoré si uvedomujú nutnosť zlepšovania svojich digitálnych zručností a sú ochotné do toho investovať čas, námahu aj financie. A s tými chcem pracovať.

zdroj: Archív Lenky Hlinkovej

Nesie na tomto celom určitý podiel aj školstvo?

Samozrejme. Informatika je aj v dnešnej dobe vnímaná ako predmet, ktorý viac baví chlapcov. Väčšina informatických súťaží sa točí okolo áut na ovládanie a lega. Prečo sa napríklad neprogramuje robot na učenie tanca alebo appka na plánovanie outfitov do školy? Ďalší systémový problém je, že učitelia, ktorí informatiku ovládajú, zarobia v súkromnom sektore aj trojnásobok a medzi kolegami ajťákmi mám viacero bývalých učiteľov. Učiť teda ostali tí skalní, odhodlaní, ale tých nie je veľa. Na väčšine škôl učí informatiku niekto, kto tento odbor učiteľstva neštudoval a tak sú medzi spôsobom výučby tohto predmetu priepastné rozdiely. Niekde sa siedmaci hrajú s Arduinom a učia sa python, inde preberajú Word a Excel.

Ako by taká hodina informatiky mala vyzerať?

V tomto ma veľmi inšpirovala moja známa, ktorá získala minulý rok aj cenu za učiteľa roka. Učí informatiku trocha inak. Chlapcom dáva súťaživé úlohy, pretože ich to motivuje a dievčatám dáva robiť veci v skupinách a užitočnejšieho charakteru, napríklad diár. Dievčatám v tom smere ide viac to, v čom vidia zmysel a môže im pomôcť.

Ženské kvóty bola v posledných rokoch veľmi diskutovaná téma nielen v oblasti IT. Bola by si za, ak by sa niečo podobné chcelo presadiť na Slovensku?

Kedysi som bola striktne proti. Už teraz ženy na vedúcich či technických pozíciách čelia predsudkom, kvôli ktorým neustále musia dokazovať, že sú kompetentné. Obávam sa, že za súčasnej situácie by to vnímanie žien v IT ešte zhoršilo. No pred časom som čítala článok o žene z veľkej americkej korporácie, ktorá sa k mieste v správnej rade dostala vďaka kvótam. Najprv bolo okolo toho veľké haló, ale po pár rokoch si na to nikto nespomenul, pretože podáva rovnaký výkon ako jej mužskí kolegovia. Zmenila však pohľad zamestnancov na to, že aj pre ženu je toto miesto možné dosiahnuť, mentoruje a pomáha ďalším ženám na ceste za svojimi ambíciami.

Pred dvoma rokmi si publikovala knihu Ženský algoritmus. Aké je hlavné posolstvo knihy?

Kniha je motiváciou pre ženy, aby porozmýšľali nad tým, či práve technický smer nie je ich cestou. Taktiež ich povzbudzujem k tomu, že ako aj ja som vyštudovala iný odbor než IT, nevadí to a všetko sa dá doučiť. Kniha obsahuje veľmi praktický prehľad technických pozícii, ktoré sa na Slovensku obsadzujú najčastejšie, pretože pre človeka, ktorý sa v tomto smere neorientuje, je svet inzerátov s množstvom skratiek a termínov neznámy. Ženy teda povzbudzujem k tomu, aby sa IT nebáli, pre tie, ktoré sa už rozhodli, že práve toto je ich správna voľba, predstavujem situáciu na Slovensku a zároveň motivujem ďalej, aby neostali len na klasických pozíciách, ale mierili vyššie. Na IT je skvelé to, že mieriť ďalej nemusí znamenať len hierarchicky nahor. IT je ako preliezka, človek stúpa aj tým, že rozširuje svoju špecializáciu a veľa zamestnávateľov vie práve toto oceniť.

zdroj: Archív Lenky Hlinkovej

Ako na ňu reagujú muži?

Zatiaľ som sa stretla najmä s pozitívnymi ohlasmi. Viacerí zdieľajú názory, ktoré sú v knihe odprezentované. Raz mi napríklad poďakoval aj jeden recruiter, ktorý ocenil prehľad pozícii na slovenskom trhu, pretože nič podobné neexistuje.

Stretla si sa aj s negativnymi recenziami?

Väčšinou kritiky mali spoločné to, že čitatelia čakali niečo iné a že im to pripomínalo dizertačnú prácu plnú faktov a čísel. V dobe, kedy vychádza na povrch, že najvyšší činitelia v tejto krajine „orafali“ záverečné práce, sa ale práve z tohto typu kritiky teším najviac. 

zdroj: Archív Lenky Hlinkovej

Na čo malo dopad to, že si napísala svoju prvú knihu?

Napísať ju bol dobrý začiatok, ale pre reálnu zmenu ženy potrebujú praktickú pomoc. V rámci globálnej iniciatívy Lean In, ktorú na Slovensku vediem, pomáhame ženy vzdelávať, posilňovať ich sebavedomie, šíriť osvetu o diverzite a inklúzii vo firmách a poskytovať ženám platformu pre vzájomnú pomoc a podporu. Iniciatívu založila prevádzková riaditeľka Facebooku Sheryl Sandberg s cieľom zvýšiť podiel žien na vedúcich pozíciách a pomôcť ženám dosahovať ich maximálny potenciál.

Ty im však pomáhaš aj inak.

Áno, snažím sa spolu so softvérovou inžinierkou Ivetkou Tonhauserovou prostredníctvom našej firmy Selfactory nakopnúť IT vzdelávanie, najmä prostredníctvom odborného mentoringu a dlhodobých platených stáží. Firmu na jeseň čaká rebranding a 6-týždňový kurz pre všetkých, ktorí potrebujú získať primárne vzdelanie pre vstup do IT sektora. 

Aké máš plány do budúcna?

Naďalej pokračujem vo svojich neziskových aktivitách pod hlavičkou občianskeho združenia Ženský algoritmus. Cez leto sme napríklad organizovali bezplatný coding camp pre dievčatá v Košiciach, čo bola vynikajúca skúsenosť a zároveň pilotný projekt niečoho väčšieho, čo zamýšľam. V spolupráci s Google pravidelne prednášam študentom, ale i verejnosti na rôzne témy, od potreby IT vzdelávania, cez internetovú bezpečnosť až po témy okolo diverzity a inklúzie. Sama sa však stále držím jednou nohou v IT a vždy si nechávam aspoň jeden projekt, kde pracujem ako konzultant, momentálne pre zahraničnú firmu, ktorá vyvíja aplikácie v Microsoft Power Platform a pomáham im s transformáciou na Agile. V hlave nosím nápad na ďalšie 2 startupy, tak verím, že aj na ne príde ten správny čas. Jeden rozbehnutý startup, na ktorý nemám čas, práve predávam. Každý úspech ma posúva vpred, no každý neúspech ešte viac.