Štát predal budovu za 4,6 milióna eur. Na nájme potom zaplatil viac, ako za ňu získal, upozorňuje kontrolór

Štát spravuje tisíce budov a milióny metrov štvorcových plôch, no v skutočnosti presne nevie, čo vlastní, v akom je to stave a koľko ho to stojí.

Vyplýva to z novej analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), podľa ktorej sa v evidencii nachádza viac ako 74-tisíc nehnuteľností, no len časť údajov je úplná a prepojená. Kam takáto slepota vedie, ukazuje príklad Štatistického úradu SR.

Štát predal vlastnú budovu za 4,6 milióna eur, presťahoval sa do komerčného prenájmu a len za posledné dva roky zaplatil na nájomnom viac, ako za budovu utŕžil.

Čo vlastne štát vlastní

Rozsah majetku, o ktorom hovoríme, je obrovský. Podľa analytikov kontrolného úradu sa oň stará až 681 správcov a v evidencii figuruje 8 351 stavieb, 63 790 pozemkov a 2 093 bytov a nebytových priestorov.

Ústredné orgány štátnej správy a ministerstvá spravujú približne 8 000 budov s rozlohou viac ako 6 miliónov štvorcových metrov.

Najväčším správcom objektov je rezort vnútra s približne 3 500 objektmi, s veľkým odstupom nasleduje rezort práce s vyše tisíc objektmi, zdravotníctvo s 870, životné prostredie s 819, spravodlivosť so 709 a školstvo so 677 objektmi.

Envirorezort pritom spravuje viac ako 90 % všetkých evidovaných pozemkov štátu, najmä vďaka lesom, vodným plochám a chráneným územiam.

Problém je, že tieto čísla si štát nedokáže spoľahlivo overiť ani vyhodnotiť. Údaje sú roztrúsené vo viacerých informačných systémoch, ktoré spolu nekomunikujú.

Kľúčovým nástrojom je Centrálna evidencia majetku pod ministerstvom financií, popri nej však funguje Centrálny ekonomický systém, Register ponúkaného majetku štátu aj Register energetických certifikátov budov, pričom každý pokrýva len časť správy.

S katastrom nehnuteľností je pritom zosúladených len 80,4 % evidovaného majetku.

„Každý piaty štátny majetok evidovaný v centrálnom informačnom systéme nie je prepojený s katastrom nehnuteľností a pri viacerých budovách chýbajú dôležité údaje. Systém centrálnej evidencie majetku síce umožňuje identifikovať voľné priestory, neobsahuje však informácie o technickom stave budov, bez ktorých nie je možné posúdiť ich reálnu využiteľnosť ani potrebu budúcich investícií do ich obnovy,“ priblížil závery analýzy podpredseda kontrolórov Jaroslav Ivančo.

Takmer 12 % verejných budov navyše nemá v ekonomickom systéme priradený identifikátor, ktorý by ich prepojil s centrálnou evidenciou, takže systémy sa nedajú účinne spárovať.

Prázdne kancelárie, o ktorých nikto nevie

Analýza odhalila aj to, koľko štátnych priestorov zíva prázdnotou. Nevyužitých ostáva 63-tisíc štvorcových metrov administratívnych plôch, čo zodpovedá približne 5,7 % kancelárskych priestorov v správe štátu.

Medzi inštitúciami sú pritom priepastné rozdiely. Kým Slovenská akadémia vied eviduje ako voľných až 63,7 % svojich administratívnych plôch, rezort zdravotníctva nevykazuje prakticky žiadne voľné priestory.

Ani tieto čísla však nemožno brať ako hotovú vec. Bez informácií o technickom stave a energetickej efektívnosti budov totiž nie je jasné, či sú voľné priestory vôbec reálne použiteľné. V praxi to znamená, že keď niektorý úrad hľadá kancelárie, štát mu nevie ponúknuť prehľad vlastných voľných a použiteľných priestorov, a tak sa často siaha po komerčnom prenájme.

Ako to robia Česi

Analytici dávajú za príklad Českú republiku, kde funguje centralizovaný model prostredníctvom Úradu pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových a centrálny register budov CRAB. Ten má podporovať zdieľanie verejných priestorov a optimalizáciu nákladov.

Skúsenosti českých kontrolórov však zároveň ukazujú, že samotná centralizácia nestačí. „Bez kvalitných dát, jasných kompetencií a funkčnej informačnej podpory nie je možné dosiahnuť očakávané úspory a efektívnosť,“ konštatuje Ivančo.

Slovenským receptom má byť podľa úradu posilnenie centrálneho riadenia a naplnenie vládou schváleného implementačného plánu stratégie spravovania budov.

Rezortu financií kontrolóri odporúčajú zabezpečiť úplnosť údajov, prepojiť existujúce systémy, zaviesť povinné využívanie centrálneho ekonomického systému všetkými správcami a vybudovať centrálnu analytickú platformu. Pozitívnou správou je, že ministerstvo financií už počas prípravy analýzy iniciovalo vývoj reportovacieho modulu, podľa kontrolórov však ide len o prvý krok.

Nie je to prvé varovanie

Analýza zapadá do širšej série zistení o tom, ako štát narába s majetkom. Len koncom júna 2026 kontrolný úrad upozornil, že Slovensko nemá ucelený prehľad ani o zaistenom a prepadnutom majetku.

Tri prierezové kontroly z rokov 2022 až 2025 vtedy odhalili viac ako 650 porušení zákonov a predpisov, pričom okresné úrady mali v dočasnej správe vyše 17-tisíc položiek majetku v hodnote viac ako 77 miliónov eur a likvidácia nepotrebného majetku trvala v extrémnych prípadoch aj vyše 20 rokov.

„Nedostatočne rázne konanie štátu v konečnom dôsledku vedie k znehodnocovaniu majetku a aj plytvaniu verejnými zdrojmi,“ zdôraznila vtedy podpredsedníčka úradu Henrieta Crkoňová.

Spoločný menovateľ oboch zistení je rovnaký. Štát nemá kvalitné a prepojené dáta o vlastnom majetku, a preto s ním nedokáže hospodáriť efektívne. V čase, keď konsolidácia verejných financií siaha na peňaženky občanov aj firiem, pritom platí, že poriadok vo vlastných budovách a pozemkoch je jednou z najmenej bolestivých ciest, ako môže štát ušetriť.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy