Ste­ve by dnes oslá­vil svo­ju 60-ku!

Marek Schwarz / 24. februára 2015 / Lifehacking

Neve­del prog­ra­mo­vať ako Bill Gates, nebol to tech­no­lo­gic­ký vše­ume­lec ako Ste­ve Woz­niak, ale bol veľ­ký vizi­onár a vedel sa obklo­piť schop­ný­mi ľuď­mi, kto­rí doká­za­li jeho plá­ny zhmot­niť. Zaslú­žil sa o to, že počí­tač môže byť sexi, že hud­bu môže­me pohodl­ne naku­po­vať onli­ne ale­bo že smart tele­fón a tab­let nie sú syno­ny­mom pre malé PC s ťaž­ko­pád­nym sty­lu­som. Ste­ve Jobs sa naro­dil 24. feb­ru­ára 1955 a dnes by oslá­vil svo­je 60. naro­de­ni­ny. Pri­po­meň­me, čo za svoj život sti­hol uro­biť, kadiaľ vied­li jeho ces­ty a tiež, aký je jeho odkaz.

 

Steve Jobs sa narodil v San Franciscu, jeho skutoční rodičia sa však rozhodli ho dať mesiac po narodení na adopciu. Vychovávali ho adoptívny otec Paul Jobs a adoptívna matka Clara Jobs, rodená Hagopian. Tí si tiež neskôr adoptovali ďalšie dieťa, dcéru Patti. Kuriózne však je, že Jobsovi praví rodičia sa po nejakej dobe vzali a mali spolu dieťa, ktoré si nechali - Jobsovu vlastnú sestru Monu Simpson. Ak si hovoríte, že jej meno je vám povedomé, nie je to náhoda. Mona sa stala pomerne úspešnou novelistkou a vzala si za muža spisovateľa a producenta Richarda Appela, ktorý písal scenáre pre veľmi slávny animovaný seriál Simpsonovci. Dokonca meno Mona Simpson použil pre kreslenú postavičku matky Homera Simpsona.

Počas štúdií na strednej škole Homestead High School v Cupertino Jobs navštevoval aj vzdelávacie kurzy v spoločnosti Hewlett-Packard. Po krátkej dobe tu bol zamestnaný ako brigádnik spoločne s kamarátom Stevom Wozniakom. Keď skutoční rodičia dali Jobsa na adopciu, mali jednu podmienku: musí ísť na vysokú. To sa tiež skutočne splnilo a adoptívny synček nastúpil na Reed College v Portlande v štáte Oregon. Hneď po prvom semestri sa však na štúdium na tejto škole vykašlal. Ďalej však navštevoval niektoré prednášky, ktorého ho bavili. Medzi nimi bola aj kaligrafia. Neskôr vyhlásil, že keby nikdy na tieto prednášky o písme nechodil, počítače Apple by nikdy nemali vo výbave viac fontov a rezov písma.

Po roku 1974 sa Jobs vrátil do Kalifornie a začal pracovať pre spoločnosť Atari, známeho výrobcu videohier. Tu si zarobil nejaké peniaze a vydal sa s kamarátom z vysokej - Danielom Kottkem - na cestu do Indie. Východná filozofia inšpirovala Jobsa natoľko, že sa vrátil ako Budhista s oholenou hlavou v tradičnom indickom oblečení. V tej dobe tiež experimentoval s drogou LSD. Neskôr vyhlásil, že práve toto bola jedna z dvoch, možno troch, najdôležitejších vecí, ktoré v živote urobil.

Po príchode z Indie sa vrátil späť do spoločnosti Atari, kde mal za úlohu navrhnúť schému obvodov pre hru Breakout. Spoločnosť Atari ponúkala 100 dolárov za každý čip, ktorý sa podarí návrhárom zmenšiť. Samotný Steve Jobs toho moc o návrhu elektroniky nevedel a ani ho to nelákalo. Dohodol sa však s Wozniakom, že ak dokáže elektroniku v zariadení zmenšiť, rozdelí sa potom o odmenu. Wozniak svoju prácu odviedol nad očakávanie skvele. Tým však ich spolupráca ešte len mala začať.

 

Začiatok nového veku

Steve Jobs, Steve Wozniak a Ronald Wayne založili v roku 1976 za finančnej pomoci AC Markkula (inžiniera Intelu) spoločnosť Apple. Wozniak bol pôvodne odborník na elektroniku a hacker, Jobs a Wozniak boli priatelia už niekoľko rokov. V roku 1983 potom prišla do Applu ešte jedna významná postava, John Sculley, ktorý do tej doby pracoval pre spoločnosť Pepsi-Cola. Jobs ho vtedy prehovoril k prestupu do Applu pamätnou vetou: "Chceš celý život predávať vodu s cukrom, alebo pôjdeš so mnou a zmeníme svet?" Sculley sa stal pre svoje manažérske zručnosti CEO spoločnosti Apple.

Na výročnom zasadnutí akcionárov Apple predstavil v roku 1984 vášnivý Jobs za búrlivého prijatia prvý počítač Macintosh. Ten sa stal prvým komerčne úspešným "malým" počítačom s grafickým užívateľským rozhraním. Jobs bol však už v tom čase silne emotívny charizmatický manažér a zároveň tvrdohlavý svojbytný jedinec. O rok neskôr ho kvôli dlhotrvajúcim nezhodám odvolali z vedenia divízie Macintosh.

Medzitým však Jobs nezaháľal. Kúpil spoločnosť The Graphics Group, ktorú neskôr premenoval na Pixar. Toto meno vám zrejme tiež nie je neznáme. Grafické štúdio sa preslávilo vytváraním nesmrteľných animovaných filmových hitov, ako napríklad Príbeh hračiek. Život chrobáka, Príšerky sro, Hľadá sa Nemo, Ratatouille a ďalšie. Za tieto filmy potom nazbieral Pixar nielen obrovské ohlasy divákov, ale aj mnohé ocenenia. Ešte predtým však Jobs stále skúšal biznis s predajom počítačov. Sláva Pixaru sa začala po nadviazaní úzkej spolupráce so spoločnosťou Walt Disney. V roku 2006 sa potom dokonca obe slávne spoločnosti spojili a Walt Disney kúpil Pixar za 7,4 miliárd amerických dolárov.

Zvyšok príbehu je už každému známy: iPod, McBook, iPhone, iPad.... Jednoducho Jobsové výrobky zmenili náš moderný svet. 

zdroj: wikipedia, google

Pridať komentár (0)