Študuje na prestížnej McGill v Kanade: ESET je asi jediná slovenská firma, na ktorú som v zahraničí hrdý

  • Mladý Slovák študuje na prestížnej kanadskej univerzite McGill
  • Náklady na život má však paradoxne podobné, ako bežný Bratislavčan
 srcset
Marek Borik
  • Mladý Slovák študuje na prestížnej kanadskej univerzite McGill
  • Náklady na život má však paradoxne podobné, ako bežný Bratislavčan

Študoval na Gymnáziu Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou. Má 21 rokov a za sebou 3 roky na jednej z najprestížnejších svetových univerzít. McGill sídli v kanadskom Montreale a v svetovom hodnotením univerzít sa nachádza na 35.mieste. V rozhovore s Marekom Borikom sa dozvieš aj to:

  • ako sa na takúto univerzitu dostaneš
  • koľko stojí štúdium
  • v čom sa líši prístup pedagóga k študentovi od toho slovenského
  • kedy sa plánuje vrátiť na Slovensko a kde je ochotný sa zamestnať

Ty si sa na McGill dostal z klasického slovenského gymnázia. Ako prebiehalo tvoje rozhodovanie o výbere univerzity? Podal si si prihlášku aj niekam inam? Kedy si začal mať ambíciu študovať práve na tejto univerzite?

Počas tretieho ročníka gymnázia sa mi podarilo dostať na ročný výmenný pobyt do New Yorku, ktorý mi bol uznaný a nemusel som opakovať ročník, stačilo počas letných prázdnin urobiť vyrovnávacie skúšky zo slovenčiny a nemčiny. Mal som neopísateľný zážitok a mentalita ľudí žijúcich v severnej Amerike sa mi veľmi páčila, tak som sa tam chcel vrátiť. Univerzity som si preto hľadal na východnom pobreží, aby som bol blízko ku kamarátom a k rodine, u ktorej som ten rok býval a s ktorou sa stále navštevujeme. Podal som si asi 15 prihlášok výhradne na školy na východnom pobreží severnej Ameriky a podarilo sa mi dostať ešte na Massachusettskú univerzitu v Bostone a na Ottawskú univerzitu.

zdroj: Marek Borik

Čo sa dialo potom? Ako prebiehali prijímačky?

Najviac času zabralo urobiť štandardizované testy SAT, ktoré sú akceptované na vysokých školách po celej Amerike. Dajú sa robiť po celkom svete a aj na jednom mieste v Bratislave, no iba raz za mesiac. Keďže nie som z Bratislavy, musel som si vždy zariadiť dopravu, aby som tam skoro ráno bol. Veľa som sa na ne učil.

Okrem toho bolo treba napísať veľa slohových prác, skoro každá univerzita mala iné požiadavky a iné témy. Avšak, väčšina prihlášok sa dá podať cez jednu webstránku, kde je všetko na jednom mieste, čiže to nebolo až také zložité. Mal som ale tú výhodu, že som bol stále v emailovom kontakte s učiteľmi z USA, ktorí mi boli veľmi nápomocní a systémom ma doslova sprevádzali, pretože môj slovenský vysokoškolský poradca na našom gymnáziu nemal o tomto type vysokoškolských postupov ani poňatia.

Bolo treba ale všetko úradne preložiť do angličtiny, vrátane vysvedčení a daňových priznaní mojich rodičov, aby univerzita vedela, aká je moja finančná situácia. Pohovory som nemal žiadne, popravde mi len jedno májové ráno prišiel email, že ma prijali.

Posledným krokom bolo vybavovanie si víz, ktoré sa ťahalo celé leto. Dokonca som do poslednej chvíle ani nevedel, či odletím, pretože i keď som požiadal o víza na konci mája, prišli mi až v polovici augusta, asi 10 dní pred odletom.

(Ak poznáš aj ty niekoho so zaujímavým životným príbehom na Slovensku či v zahraničí, daj nám vedieť na [email protected] a v ďalších článkoch sa môžeš objaviť aj ty alebo tvoj úspešný kamoš!)

Nakoniec si ale letel. Ako vyzeral tvoj príchod?

Myslím, že to bolo klasické. Ako prvé som si vystál radu, aby ma odfotili a na mieste mi vydali študentskú kartu, potom som sa išiel ubytovať na internát, ktorý bol asi 10 minút pešo od univerzity. Prvý týždeň bol orientačný spojený s imatrikuláciami, aby sme spoznali prostredie školy. Potom už začali prednášky.

Ako prvák si teda býval na internáte. Koľko stojí ubytovanie?

Keďže na škole študuje vyše 40 000 študentov a škola je v centre Montrealu, nemajú internát pre všetkých. Je to vyriešené tak, že na internátoch môžu bývať iba prváci, potom si každý musí hľadať vlastné bývanie.

zdroj: Marek Borik

Ja som sa po prvom roku nasťahoval do jednoizbového bytu, kde doteraz bývam, momentálne s priateľkou, a ktorý je ešte o kúsok bližšie k škole. Vôbec som ale nevedel, že ceny nájmu sú prekvapivo prijateľné v porovnaní so zvyškom amerických veľkomiest, teda platím asi toľko, ako by sa platilo v Bratislave, možno o trochu menej. Internát, na ktorom som býval ja prvý rok ( škola ich má okolo 10 ) bol prerobený hotel, čiže za nájom som platil asi dvojnásobok toho, čo teraz.

Majú študenti z Európy iné podmienky, ako Kanaďania resp. Američania?

To popravde neviem, ale veľké a známe vysoké školy majú údajne kvóty na zahraničných študentov a majú radi diverzitu krajín, teda sa snažia mať študentov z čo najväčšieho počtu krajín sveta. To, že Slovensko je malá krajina a veľmi málo ľudí sa hlási na vysoké školy mimo Európy mi veľmi pomohlo.

Aký je kanadský vysokoškolský systém?

Najväčším rozdielom je asi fakt, že na konci bakalára nebudem musieť písať bakalársku prácu. Ak prejdem všetkými predmetmi a dostanem všetky kredity, tak dostanem diplom. Škola takisto začína hneď na začiatku septembra, no skúšky mám vždy hotové už pred Vianocami, teda sa vôbec nemusím na Vianoce stresovať a učiť. Zimný semester mám ukončený na konci apríla, za ktorým nasledujú 4 mesiace voľna.

Čo sa týka skúšok, tak je tu len jeden termín, žiaden opravný, náhradný, alebo ako to komu vyhovuje. Proste treba prísť a veľa sa učiť. Záverečné skúšky sa testujú písomne, 3 hodiny každá, a podrobne naštudovaný treba mať materiál z celého semestra. Ťahanie otázok nie je ani na jednom predmete.

Niektorí slovenskí kamaráti mi hovorili, že si učivo deň pred skúškou prečítajú a dostanú za 15 minút Ačko, ja sa na záverečné skúšky musím učiť asi 2-3 týždne dopredu.

zdroj: Marek Borik

Aká je výška školného za jeden semester/rok?

Za rok sa to pohybuje v prepočte okolo 25 000 eur, v závislosti od predmetov a počtu kreditov. Väčšinu z toho mi platí univerzita. Prvý rok mi výrazne pomohla rodina, pretože som bol na drahom internáte, no odvtedy som už sebestačný.

Tvoja sebestačnosť znamená to, že máš tri brigády a pracuješ popri štúdiu na plný úväzok.

Presne. Našťastie univerzita ponúka množstvo programov a brigád pre študentov, všetky 3 mám na škole. Pracujem s 3D tlačiarňami, dokladám knihy v knižnici a píšem programy, ktoré automaticky opravujú zadania študentov. Rodičia mi posielajú nejaké peniaze, ale nie je to veľa. Z tých peňazí si prakticky len kupujem letenky, keď idem raz za čas na Slovensko.

Vravíš, že ťa podporuje aj univerzita. Do akej miery?

Od školy dostávam obrovskú finančnú podporu. Mám štipendiá, splatné a nesplatné pôžičky, zvyšok doplácam zo svojho. Práve preto som si aj vybral McGill. Ak totiž univerzita vidí na študentovi, že tam naozaj veľmi chce byť a jeho rodičia si to nemôžu dovoliť, tak mu tú finančnú podporu jednoducho poskytne.

Existujú však aj externé štipendiá, ktoré poskytujú isté organizácie, tie sa ale získavajú ťažko. Je o ne veľký záujem.

zdroj: Marek Borik

Aké sú napokon tvoje celkové výdaje na život v Kanade?

Snažím sa žiť úsporne a nemíňať veľa peňazí, napríklad sa snažím variť si každý deň. Veľa študentov si jedlo objedná alebo sa ide von najesť, čo však stojí celkom dosť. Veľmi drahý je tu ale internet a paušál, lebo tu majú poskytovatelia oligopoly.

V priemere ale miniem okolo 1200 eur mesačne, vrátane nájmu a potravín. Na slovenské pomery sa to môže zdať veľa, ale zase aj platy a ceny sú tu iné.

Ako sa správa personál na univerzite? Sú klasické študijné oddelenia nápomocné študentom?

Na škole tak veľkej ako je McGill je oddelenie asi na všetko. Čo si ale veľmi cením sú zdroje, ktoré poskytuje univerzita v rámci mentálneho zdravia a psychológie. Počas skúškového obdobia sa snaží McGill odľahčiť stres, napríklad zopár dní máme v knižnici šteniatka a ľudia sa tam chodia odreagovať a pohrať sa s nimi. V prostredí univerzitnej knižnice, kde ja pracujem, sa vždy niečo nájde, čo má pomôcť zlepšiť alebo zmierniť tlak na študentov a ich náročné stavy a prežívanie.

A čo prístup pedagóga k študentovi? Berú vás ako rovnocenných? Zaujíma ich názor študenta?

Myslím si, že to záleží od jednotlivca. Mal som profesorov, ktorí sa úprimne snažia, aby sa študenti naučili čo najviac, no mal som aj takých, ktorým to bolo jedno. Určite to záleží aj od predmetu, jeho rozsahu a dôležitosti. Keďže najobsiahlejšie hlavné predmety a prednáškové haly pokryjú okolo 900 študentov, tam sa názor jednotlivca asi presadí ťažšie.

Mnoho slovenských študentov má po skončení univerzity problém so zaradením do pracovného života. Univerzita im totiž neposkytne dostatok informácií a predovšetkým praktických zručností na to, aby sa dokázali zamestnať. Myslíš, že v zahraničí je to iné? Máš pocit, že príprava na budúce povolanie je už teraz dobrá?

Prax počas vysokej školy je veľmi dôležitá. Tu na nás veľmi apelujú, aby sme si cez leto našli stáže alebo zamestnanie v obore. Máme dokonca aj portál, kde sa môžeme prihlásiť a kde si firmy v meste samé vyberajú stážistov, ktorých väčšinou po ukončení bakalára príjmu na plný úväzok.

O ľudí, čo študujú informatiku, je tu veľmi veľký záujem, teda ja osobne som nemal problém si minulé leto nájsť prácu v obore, ktorý študujem. Teda aby som bol presný, na veľa pozícii tu treba byť bilingválny, keďže v Quebecu je dominantná francúzština. Ja som mal na základnej škole a gymnáziu nemčinu a francúzštinu som sa začal učiť len pred troma rokmi. Firmy, ktoré sú ochotné prijať niekoho, kto hovorí len po anglicky existujú, no je ich výrazne menej.

Aké sú teda možnosti stáží či zahraničných pobytov? S kým univerzita a tvoja fakulta spolupracuje?

Ľudia odtiaľto chodia do celého sveta, myslím, že najviac do Singapuru a Austrálie. Zdá sa mi, že majú aj spoluprácu s Karlovou univerzitou v Prahe. Väčšinou sa však stáva opak – minulý rok tu bola slovenská študentka, ktorá študuje v Anglicku na výmennom pobyte. Tieto zahraničné pobyty sú ale dosť drahé. Ja som zatiaľ žiaden nevyužil, som spokojný s tým, kde som.

zdroj: Marek Borik

Študuješ informatiku. Čo by si chcel po ukončení štúdia robiť?

Keď skončím školu, bude zo mňa Bachelor of Computer Science. Ešte som sa nerozhodol, či pôjdem aj na magistra. Po ukončení univerzity by som chcel precestovať celú severnú Ameriku. Hlavne chcem byť šťastným človekom, to je dôležité.

Zatiaľ si tretiak, študuješ klasických 5 rokov?

Štúdium informatiky ako takej trvá 3 roky, no na fakulte informatiky som musel prvý rok absolvovať všeobecnú vedu, teda chémiu, fyziku a základnú vysokoškolskú matematiku. Tým si musia prejsť aj zahraniční študenti, ktorí študujú medicínu, matematiku, či kognitívne vedy. Ja tu ale budem o semester navyše, teda 4 a pol roka. Zapisujem si menej predmetov, aby som mohol popri škole viac pracovať.

Máš vôbec nejaké mimoškolské aktivity? Sú nejaké univerzitné kluby, vedecké alebo športové spolky, v ktorých sa môžu študenti angažovať? Je to bezplatné?

Je ich veľmi veľa. Prvé dva roky som bol vo filmovom klube, teraz som členom finančného poradového výboru. Niektoré majú členské poplatky, ale tie sa vzťahujú len na nákup materiálov, ktoré študenti neskôr sami využijú. Isté fakulty dokonca dotujú jednotlivé kluby, napríklad v tom filmovom nám fakulta každoročne dávala peniaze na nákup nového vybavenia, ktoré sme potrebovali. Športové kluby sú zadarmo, no tie zaberajú veľa času, hlavne keď univerzity súťažia medzi sebou a treba cestovať na súťaže a trénovať po nociach.

Je ten univerzitný život na prestížnom McGill taký, ako ho vidíme dajme tomu vo filmoch? Máte pekné večierky, exkluzívne imatrikulácie, učíte sa pod starými stromami v parku?

Niektoré veci z toho sú pravda. Divoké imatrikulácie a učenie sa pod stromami v parku som zažil veru aj ja. Ja som dosť introvertný človek, preto na divoké večierky nechodím, ale dejú sa. Myslím, že najväčší rozdiel je v tej odlišnosti a počte kultúr, ktoré človek spozná. Na tejto škole študujú ľudia doslova z celého sveta a každej rasy, je tu teda veľká pestrosť národností a je vždy zaujímavé sa rozprávať s ľuďmi, ktorí pochádzajú z úplne inej časti sveta. Dosť to rozširuje obzory.

zdroj: Marek Borik

Chcel by si sa napriek všetkému vrátiť na Slovensko?

Nad touto otázkou aj ja často rozmýšľam. Na Slovensku máme krásnu prírodu, milujem chodiť do Tatier, či už v lete na turistiku, alebo v zime lyžovať. No zatiaľ ma láka život veľkomesta, a najmä pocit, že všetko, čo potrebujem, mám priamo pod nosom. Ale myslím si, že keď zostarnem, tak ma to prejde a budem sa chcieť nasťahovať niekam do ticha a do prírody, takže neskôr návrat na Slovensko nevylučujem.

Je nejaká slovenská firma v oblasti IT, ktorú by si pre svoje budúce pôsobenie zvažoval?

ESET je asi jediná slovenská IT firma, ktorú poznajú aj v zahraničí, a na ktorú som aj ja ako Slovák hrdý, že je naša. Ako som už spomínal, moc nerozmýšľam nad tým, kde presne by som chcel pracovať.

Najnovšie video