Štvordňový pracovný týždeň môže zmeniť svet a pandémia spôsobila, že sa ho môžeme dočkať

  • Časy keď ľudia pracovali každý deň od svitu do mrku sú už našťastie za nami
  • Dnes sme svedkami revolučných zmien v pracovných postupoch
  • Po šesťhodinovom pracovnom čase sa čoraz viac uskutočniteľným stáva aj štvordňový pracovný týždeň
Unsplash/ You X Ventures, Becca Tapert
  • Časy keď ľudia pracovali každý deň od svitu do mrku sú už našťastie za nami
  • Dnes sme svedkami revolučných zmien v pracovných postupoch
  • Po šesťhodinovom pracovnom čase sa čoraz viac uskutočniteľným stáva aj štvordňový pracovný týždeň

Iba v minulom storočí sa podarilo presadiť osem hodinový pracovný čas, dnes sa krajiny postupne snažia zavádzať šesť hodín práce. Medzi prvými v Európe bolo Francúzsko a už v roku 2015 to vyskúšalo Švédsko, neskôr Japonsko či Nový Zéland. Zamestnanci boli produktívnejší a spokojnejší.

Od veľkých korporácií po malé podniky sa komunita štvordňového pracovného týždňa v posledných rokoch rozrastala, ale nikdy nebol tento model vyskúšaný na vnútroštátnej úrovni.

Niektoré firmy začali testovať štvordňový pracovný týždeň. Experiment bol spustený od veľkých korporácií až po malé podniky. 

So zavedením prišli vo Švédsku, Francúzsku či Holandsku. Tento trend má svojich podporovateľov rovnako aj odporcov. Kým niektorí hovoria o poklese stresu, náraste produktivity a teda celkovej rovnováhe v životoch zamestnancov, iní varujú pred ekonomickou katastrofou. 

Krok k revolúcií vďaka koronakríze

Pandémia COVID-19 nepriniesla popularitu len home office. Jej „zásluhou“ je aj čoraz hlasnejšia diskusia o štvordňovom pracovnom týždni nielen vo väčších firmách, ale aj na vnútroštátnej úrovni.

Premiérka Nového Zélandu Jacinda Ardenová bola medzi prvými, ktorí túto myšlienku vyslovili nahlas a postavili sa za skrátenie pracovného týždňa z piatich dní na štyri. Pri snahe pomôcť ekonomike ale aj obyvateľom zotaviť sa z následkov koronavírusu ponúkla ľuďom viac priestoru na trávenie času s rodinou a robiť veci, ktoré ich robia šťastnými.

zdroj: TASR/AP/Mark Mitchell

Toto rozhodnutie podporuje aj Jan-Emmanuel De Neve z Oxford university, ktorý si myslí, že najväčším prínosom pre nás po korone môže byť práve štvorhodinový pracovný týždeň, flexibilnejšia pracovná doba a možnosť vybrať si miesto, z ktorého chceme pracovať. 

Priaznivé environmentálne dopady

Viaceré štúdie, ktoré sa zamerali na dopady skráteného pracovného týždňa o jeden deň, prišli s výsledkom, že okrem príležitosti tráviť viac času so svojimi rodinami by tento model napríklad znížil emisie dopravy. Čím kratší čas pracujeme, tým viac prispievame životnému prostrediu.

Ďalšou výhodou toho, že pracuje menej ľudí naraz, je aj potreba využitia menších kancelárskych priestorov a zníženie spotreby energie.

Spoločnosť Microsoft Japan v roku 2019 spravila experiment, v ktorom počas skúšobného obdobia štvordňového pracovného týždňa zaznamenala pokles nákladov na elektrickú energiu takmer o štvrtinu. V prípade zavedenia kratšieho pracovného týždňa v Európe by sa emisie CO2 mohli znížiť až o 7%. 

Odborníci ďalej zistili, že ľudia s kratším pracovným časom svoj čas využívajú efektívnejšie. Miesto nakupovania ho investujú do aktivít ako varenie či cvičenie. Keď v roku 2000 zaviedli vo Francúzsku 35-hodinový pracovný týždeň, voľnočasové aktivity ľudí mali nízky vplyv na životné prostredie. Trávili čas s rodinou alebo na verejných priestranstvách. 

zdroj: Unsplash/Eirik Skarstein

Výhoda pre duševné zdravie zamestnancov 

Lepšie pracovné podmienky priaznivo vplývajú na našu psychiku. Čím lepšie sa cítime, tým lepšie sa nám pracuje. Pracovná efektivita je premenná, ktorá sa mení v závislosti od nášho vnútorného nastavenia. 

De Neve tvrdí, že výhodou štvordňového pracovného týždňa môžu byť aj pozitívne dopady na duševné zdravie zamestnancov. Zvýšila by sa ich produktivita, znížila frustrácia a pocit časovej tiesne v spojitosti s rodinným životom.  

Skrátenie pracovného času na Slovensku

Pre mnohých zamestnancov, ktorí u nás ešte stále ostávajú v práci dlho po tom, ako im skončila pracovná doba alebo si svoju prácu berú domov, je predstava štvordňového pracovného týždňa zrejme nepredstaviteľná. 

I keď mnohé spoločnosti a firmy prichádzajú s inováciami a novinkami pre svojich zamestnancov, ako napríklad kratšia pracovná doba v piatky alebo častejší home office, o štvordňovom pracovnom týždni sa na Slovensku zatiaľ neuvažuje vo veľkom. 

Problém spočíva najmä v tom, že so skrátením pracovného času by sa podľa zamestnávateľov zmenšil objem výroby. Tým by sa zmenšili aj zisky a muselo by nasledovať znižovanie platov. V prípade firiem, ktoré pracujú 24 hodín denne, by to znamenalo prijímanie ďalších zamestnancov. 

Zdroje: euronews.com, noizz.aktuality.sk, miestopremuza.joj.sk

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá