Sú drahšie palivá naozaj kvalitnejšie alebo je to iba marketingový trik? Zisťovali sme to za teba

  • Prémiové palivá na slovenských čerpačkách sú v reklamách vychvaľované. Od štandardných sa však veľmi nelíšia
  • Aditíva sa do pohonných hmôt môžu pridávať tak, aby bola zachovaná kvalita paliva, ktorá je regulovaná európskymi normami. Rozdiely sú preto minimálne, väčšina motoristov ich nepocíti
  • Cena je pre Slovákov najdôležitejším faktorom, najmä keď je kvalita s minimálnymi alebo zanedbateľnými rozdielmi
oliva
Oliva
  • Prémiové palivá na slovenských čerpačkách sú v reklamách vychvaľované. Od štandardných sa však veľmi nelíšia
  • Aditíva sa do pohonných hmôt môžu pridávať tak, aby bola zachovaná kvalita paliva, ktorá je regulovaná európskymi normami. Rozdiely sú preto minimálne, väčšina motoristov ich nepocíti
  • Cena je pre Slovákov najdôležitejším faktorom, najmä keď je kvalita s minimálnymi alebo zanedbateľnými rozdielmi

Cesty po celom Slovensku sú posiate čerpacími stanicami. Väčšinu z nich vlastnia štyria veľkí hráči na trhu, ktorí do svojich ponúk priebežne zaraďujú okrem klasických palív aj prémiové, ktoré sú citeľne drahšie.

Vyššia cena je predajcami zvyčajne odôvodnená pridaním špeciálnych aditív, vďaka ktorým je palivo označované za kvalitnejšie. Prémiové palivá majú podľa predajcov vo všeobecnosti blahodarne vplývať na dobrú kondíciu motora, na čistotu palivového systému a chvália sa celkovou šetrnosťou voči autu. Konkrétne číselné parametre sa však v komunikácii o výhodách prémiových palív vyskytujú len nepatrne.

Množstvo odborníkov však tvrdí, že prémiové palivá nie sú o nič lepšie než tie klasické – stoja však viac peňazí. Ako je to naozaj?

zdroj: Oliva

Aditíva: Má ich každé palivo, no chvália sa nimi len prémiové

Je potrebné rozlíšiť tzv. primárnu a sekundárnu aditiváciu. V primárnej sa aditíva do paliva primiešavajú v potrebných množstvách už počas výroby a finalizácie v rafinérii. Primárna aditivácia slúži na dosiahnutie kvality a stability požadovaných príslušnými normami STN EN 228 a STN EN 590. Ak by sa tieto normy nesplnili, palivo by sa na čerpačke nemohlo predávať. V tomto je každé palivo rovnaké.

Sekundárna aditivácia už kvalitu výrazne neovplyvňuje a má hlavne marketingové účely na odlíšenie produktu a daného predajcu od iných predajcov palív. Za drahšie palivo by teda vodič mal získať viac benefitov tak ako pri každom prémiovom produkte, ktorý kupujeme.

Lenže každé palivo ponúkané na Slovensku musí už v základe tak či tak obsahovať určité množstvo aditív, ktoré zabezpečia dosiahnutie a udržanie potrebnej kvality paliva; prikazuje to vyhláška Ministerstva životného prostredia. Žiadny benzín či nafta nie je len čisté palivo, musí obsahovať aditíva navyše – a to platí pre štandardné aj prémiové palivá. Väčšina prémiových palív totiž obsahuje tie isté aditíva ako klasické palivá.

Na svete je len zopár globálnych výrobcov aditív do palív, ich aditíva tak využívajú všetci na našom trhu známi producenti aj predajcovia motorových palív. Rozdiely sú tak naozaj minimálne.

Navyše, v procese sekundárnej aditivácie sa aditív do prémiových palív pridáva skutočne málo, v pomere od 150 do 2000 častí k miliónu. Ak si natankuješ 25 l paliva, pri tom najvyššom aditivačnom pomere dostaneš len asi 0,05 l sekundárneho aditíva.

Prémiové palivá sú aditívované komerčne dostupnými aditívami tak, aby spĺňali rovnaké parametre ako ktorékoľvek štandardné palivo. Je dôležité všimnúť si, že reklamy na aditivované prémiové palivá neobsahujú merateľné údaje o výhodách ich používania. Zameriavajú sa skôr na pocitovú a vnemovú argumentáciu typu – lepšie, čistejšie a šetrnejšie. Nie je to náhodný jav, pretože v odbornej i laickej oblasti publikovania ohľadne motorových palív, chýbajú dokázané certifikované číselné merania výhod používania prémiových sekundárne aditivovaných palív oproti štandardným.

Nikde nie je preukázané napríklad že s daným palivom budete mať nižšiu spotrebu oproti inému palivu. Sekundárna aditivácia a deklarovaná prémiovosť motorových palív teda slúži viac marketingu ako k vyššiemu benefitu z používania,“ poznamenáva manažér pre kvalitu motorových palív v sieti čerpacích staníc Oliva, Daniel Stopka.

zdroj: Oliva

Oktánové číslo: Bežný Slovák nepocíti žiadny rozdiel

Pri benzíne hrá rolu tiež oktánové číslo – na Slovensku sú populárne najmä 95, 98 a 100, častokrát uvedené priamo v názve produktu (benzín 95). Európsky štandard je 95, všetko vyššie je prémiové.

Oktán je chemická zlúčenina v benzíne a oktánové číslo označuje, ako efektívne funguje benzín v motoroch s vyšším kompresným pomerom – teda v motoroch, ktoré benzín pri spaľovaní stláčajú o niečo viac. Čím vyššie oktánové číslo, tým efektívnejšie je benzín spaľovaný.

Oktánové čísla 98 či 100 nepochybne majú svoje výhody, no bežný vodič ich nepocíti. Nevplývajú totiž na kvalitu jazdy či spotrebu, no na samotné vlastnosti benzínu a určujú predovšetkým to, v akých motoroch sa má benzín šancu samovznietiť. Klasický benzín 95 je pritom pre slovenské autá stopercentne bezpečný.

Vyše 99 % automobilov môže bez problémov celoročne fungovať na benzín s oktánovým číslom 95. Výnimkou sú len superšportové benzínové motory, ktoré musia často prekračovať počet otáčok motora výrazne cez 5000 rpm, čo je veľmi zriedkavá charakteristika rovnajúca sa závodným okruhom alebo rally závodom.

zdroj: Oliva

Rôzne čerpačky, rôzna cena, no totožná kvalita

Klasické veľké čerpacie stanice dnes na Slovensku čoraz viac suplujú aj úlohy kaviarní, reštaurácií či nočných večierok. Keďže spájajú viacero konceptov a potrieb dohromady, rastie počet aj iných než palivových nákupov.

Slováci však pri tankovaní paliva dávajú čoraz väčšiu prednosť menším bezkontaktným čerpacím staniciam ponúkajúcim štandardné palivá, čomu prispela aj súčasná pandémia. V bezkontaktných čerpačkách si vodiči sami natankujú, sami zaplatia kartou priamo v stojane a nezdržujú sa čakaním v rade. Znižujú tak riziko, že sa nakazia napríklad pri čakaní v rade na platbu.

„Kvalita paliva neznamená len jeho samotnú výrobu. Musí nasledovať celý reťazec jej zachovania – transport na konkrétnu čerpaciu stanicu, správne skladovanie v kvalitných nádržiach s ich priebežným monitoringom, výdaj cez kvalitné potrubia a stojany do nádrže automobilu,“ dopĺňa Stopka.

Nárast popularity bezkontaktných čerpačiek však možno prisúdiť aj uvedomelosti Slovákov, ktorí si minimálne rozdiely medzi klasickými a prémiovými palivami začínajú uvedomovať. Potvrdzuje to aj instagramový prieskum Startitup, v ktorom až 63 % Slovákov uviedlo, že lacnejšie palivo pre nich automaticky neznamená aj horšiu kvalitu.

Lacnejšie palivo Slováci nevnímajú ako nekvalitnejšie

Pri tankovaní stále kladieme dôraz predovšetkým na cenu – čo je v poriadku. Vo svete takmer identických palív je cena jedným z mála relevantných rozhodovacích faktorov a nedáva zmysel platiť viac za produkt s takmer rovnakými benefitmi.

Na Slovensku už existujú čerpačky, ktoré si túto skutočnosť uvedomujú a snažia sa vyjsť čo najviac v ústrety svojim zákazníkom, aj v cenovom hľadisku. Dobrým príkladom je sieť čerpačiek Oliva, ktorá ponúka kvalitné palivá za rozumné ceny. A navyše z lokálneho prostredia, z rafinérií zo Slovenska, Česka a Rakúska.

Čerpacie stanice Oliva ročne obslúžia vyše 5 miliónov zákazníkov. „Kvalitu palív si monitorujeme vlastnými QSC systémom a, samozrejme, kontrolujú nás aj štátne orgány,“ vysvetľuje Daniel Stopka. „Pri výbere čerpačiek OLIVA si môžete rýchlo a bezpečne natankovať kvalitné palivo, môžete zaplatiť bezkontaktne priamo na výdajnom stojane alebo hotovosťou zvonku pri kiosku.“  

zdroj: Oliva

Zelené čerpacie stanice sú budúcnosťou Slovenska

Čerpačky Oliva si uvedomujú aj potrebu ochrany životného prostredia, ktorá je so segmentom pohonných hmôt spätá odjakživa. Preto sú stanice malé, bezkontaktné a zamestnanci čerpačky sa snažia o maximálne šetrenie energie počas prevádzky.

Dôraz na ochranu životného prostredia je viditeľný aj v tankovaní kvapaliny do ostrekovačov. Miesto zbytočných plastových bandasiek, v ktorých sa kvapaliny predávajú, môžu vodiči na čerpačkách Oliva tankovať zimnú, ale aj letnú kvapalinu do ostrekovačov. Týmto spôsobom sa eliminuje využitie plastov a prispieva sa k zlepšeniu životného prostredia. Jedna plastová bandaska, ktorú priamym tankovaním kvapaliny na Olive nepotrebujeme použiť, obsahuje toľko plastov, ako niekoľko desiatok sáčkov alebo igelitových tašiek. 

Zdá sa, že sa aj v tankovaní posúvame do 21. storočia. Slováci si čoraz viac začínajú uvedomovať marketingové triky a dbajú na kvalitu, cenu aj životné prostredie.

Zdroj: Vyhláška č. 228/2014 Z. z.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech