Sú mohykánmi v obuvníctve na Slovensku. Vznikli ešte za čias Mečiara

Ema Stanovská / 26. decembra 2018 / Rozhovory

  • Man­že­lia Rač­kovci za­pl­nili po roz­pade Čes­ko­slo­ven­ska dieru na trhu
  • Kva­litné, pes­tro­fa­rebné pa­pučky za­žilo už nie­koľko ge­ne­rá­cií detí
  • V sú­čas­nosti majú v po­nuke viac ako 35 dru­hov obuvi vo viac ako 400 fa­reb­ných kom­bi­ná­ciách
  • Ich ročné tržby do­sa­hujú viac ako 800 000 eur
zdroj: archív Račkovci
  • Man­že­lia Rač­kovci za­pl­nili po roz­pade Čes­ko­slo­ven­ska dieru na trhu
  • Kva­litné, pes­tro­fa­rebné pa­pučky za­žilo už nie­koľko ge­ne­rá­cií detí
  • V sú­čas­nosti majú v po­nuke viac ako 35 dru­hov obuvi vo viac ako 400 fa­reb­ných kom­bi­ná­ciách
  • Ich ročné tržby do­sa­hujú viac ako 800 000 eur

Už 25 ro­kov vy­rába vaša spo­loč­nosť det­ské to­pá­nočky. Pre­zraďte nám ako táto značka vznikla? Prečo ste sa za­me­rali práve na det­skú obuv?

Áno, za krátky čas to bude 25 ro­kov, kedy cez bránu na­šej firmy od­išla prvá ob­chod­níčka s kar­tó­nom „čerstvo“ vy­ro­be­ných pa­pu­čiek. Do dneš­ného dňa ne­viem, ako sa o nás do­zve­dela, pre­tože sme fun­go­vali sotva pár dní. Ale bol to krásny po­cit a o eufó­rii ani ne­ho­vo­rím. :) Vznik značky pod­po­rila ne­spo­koj­nosť v pô­vod­nom za­mest­naní a diera na trhu po roz­de­lení ČSFR, tak sme si po­ve­dali, že ju skú­sime „za­plá­tať“.

Pod­ni­kať v 90. ro­koch mu­selo byť omnoho ťaž­šie, predsa ne­bol do­stupný ani in­ter­net, re­klamy fun­go­vali inak. Na čom bol za­lo­žený váš biz­nis vtedy a aký máte biz­nis mo­del dnes?

V 90.ro­koch bol na trhu ešte stále ne­dos­ta­tok nie­kto­rého to­varu a ne­va­lili sa k nám v ta­kom množ­stve kon­taj­nery s ázij­skou obu­vou. Vzni­kalo množ­stvo ob­cho­dov a in­for­má­cie sa ší­rili od ob­chod­níka k ob­chod­ní­kovi. Dva­krát do roka sme cho­dili na me­dzi­ná­rodnú vý­stavu do Brna, kde sme zís­kali veľa no­vých zá­kaz­ní­kov a v ne­po­sled­nom rade sme mali veľa dob­rých kon­tak­tov. Skrátka – dobrý chýr sa ší­ril.

Dnes si ne­viem pred­sta­viť fun­go­va­nie bez so­líd­neho webu, Fa­ce­bo­oku, Ins­ta­gramu a ďal­ších pod­por­ných spô­so­bov pro­pa­gá­cie. Mô­žem ale skon­šta­to­vať, že to staré dobré od­po­rú­ča­nie spo­koj­ného zá­kaz­níka ďal­šiemu po­ten­ciál­nemu zá­kaz­ní­kovi stále veľmi dobre fun­guje.

Čomu pri­ra­ďu­jete úspech, že vaša firma je dl­ho­dobo úspešná? Sú­diac podľa tr­žieb mô­žem po­ve­dať, že sa vás ne­dot­kla ani dl­hová kríza v roku 2009.

Ne­za­sta­viť sa. Stag­no­vať a pre­šľa­po­vať na mieste nie je cesta k úspe­chu. Mu­síte mať hlavu plnú ná­pa­dov, re­a­li­zo­vať ich, po­čú­vať ko­neč­ného spot­re­bi­teľa, čo chce, čo by sa mu pá­čilo…a spo­lu­pra­co­vať s mla­dými ľuďmi. Kríza v roku 2009 za­siahla čias­točne aj nás, ale vďaka ope­ra­tív­nym opat­re­niam sme to ustáli.

Aký je váš re­cept na udr­ža­teľ­nosť fi­riem v dneš­nej dobe?

Ne­exis­tuje uni­ver­zálny re­cept. My sa ria­dime kré­dom To­máša Baťu: Ne­hľa­dať ľahké cesty, tie hľadá toľko ľudí, že sa po nich nedá prísť ni­kam.

Firmu vlast­níte ako man­že­lia. Musí byť ná­ročné denne spolu pra­co­vať a zá­ro­veň zdie­ľať spo­ločnú do­mác­nosť.

Nie je to ná­ročné, vždy sme si boli vzá­jom­nou opo­rou, keď je­den kle­sal na du­chu, ten druhý ho vy­tia­hol na­s­päť. Vá­žime si je­den dru­hého, sme voči sebe to­le­rantní a ide nám to ako po masle. :)

Aký mar­ke­tin­gový ná­stroj je na­jú­čin­nejší na pre­daj va­šich vý­rob­kov?

Veľkú silu má v rámci Slo­ven­ska Fa­ce­book, v Če­chách je to Ins­ta­gram.

Na va­šom e-shope po­nú­kate ši­roký vý­ber naj­rôz­nej­ších dru­hov det­skej obuvi, od pa­pu­čiek až po zimné to­pánky. Čím sú práve tie vaše vý­ni­močné?

Vý­ni­moč­nosť na­šej obuvi vi­dím hlavne v ob­rov­skej fa­reb­nosti a ča­sto­krát v od­váž­nom a ne­tra­dič­nom spo­jení fa­rieb na to­pá­noč­kách. Chce to od­vahu, pred­sta­vi­vosť a chuť kom­bi­no­vať a to veru môjmu man­že­lovi ne­chýba. V rámci Slo­ven­ska a Česka sme je­diní, ktorí po­u­ží­vajú takú ši­rokú fa­rebnú škálu koží a tex­til­ných ma­te­riá­lov na pa­pučky, cel­kovo máme v po­nuke okolo 420 fa­reb­ných kom­bi­ná­cií.

Máte vô­bec v tomto seg­mente slo­ven­skú kon­ku­ren­ciu?

Máme ju na Slo­ven­sku a ešte väč­šiu v Če­chách, ale to nás „ne­vy­ru­šuje“, väč­ším prob­lé­mom je pre nás prí­chod rôz­nych ob­chod­ných re­ťaz­cov, ktoré „fi­čia“ na ázij­skej pro­duk­cii a vy­tlá­čajú z trhu na­šich men­ších ob­chod­ných par­tne­rov.

Za­žila vaša firma po­čas jej pô­so­be­nia aj ne­jaké váž­nej­šie kom­pli­ká­cie, s kto­rými ste sa mu­seli vy­spo­ria­dať? Ur­čuje na­prí­klad per­cento pô­rod­nosti vašu mieru úspe­chu či ne­ús­pe­chu?

Áno, sa­moz­rejme, naša cesta nie je len priama, má aj zá­kruty, za kto­rými sú pre­kážky. Ale to je v po­riadku, pre­tože to sú veci, ktoré nás  po­sú­vajú vpred. Per­cento pô­rod­nosti je pre nás dô­le­žité, ale ne­ur­čuje zá­sadne mieru úspe­chu či ne­ús­pe­chu.

Koľko pá­rov to­pá­nok ste schopní vy­ro­biť za rok? V kto­rých me­sia­coch máte naj­vyš­šie tržby?

Ročne vy­ro­bíme pri­bližne 130 000 pá­rov obuvi. Ma­rec, ap­ríl, júl a au­gust sú naše naj­sil­nej­šie me­siace. V tých jar­ných sa pre­dáva jarná ko­žená obuv a v lete sú to pa­pučky do škôl a škô­lok.

Slo­ven­ské obuv­níc­tvo má u nás už dlhú tra­dí­ciu. Mys­líte si, že je jed­no­du­ché uži­viť sa na Slo­ven­sku poc­ti­vou vý­ro­bou obuvi?

Je pravda, že na Slo­ven­sku má obuv­níc­tvo tra­dí­ciu, ale skôr by som po­u­žila slovko „málo“. Tie veľké zá­vody, ktoré vy­rá­bali množ­stvá obuvi už dávno nie sú prav­dou a veľa sú­krom­ných obuv­níc­kych fi­riem tiež ukon­čilo svoju čin­nosť. Na­vyše naše škols­tvo už viac ro­kov v tomto seg­mente na pra­covný trh ne­pro­du­kuje žiad­nych ab­sol­ven­tov. Mo­hy­ká­nov je nás tu už málo. Nie, nie je to jed­no­du­ché uži­viť sa vý­ro­bou obuvi, ale keby to jed­no­du­ché bolo, ro­bil by to každý. :)

Aké máte plány s fir­mou na tento rok? Pre­mýš­ľate už aj nad tým, kto po vás spo­loč­nosť pre­be­rie?

Plány máme, ale ne­vyz­ra­díme. :) Je­den plán sa po tieto dni už stáva re­a­li­tou, po­stupne púš­ťame do pre­daja novú krásnu ko­lek­ciu jar­nej obuvi, tak jej dr­žme palce, aby bola úspešná. O ná­sled­níc­tve vo firme za­tiaľ ne­pre­mýš­ľame, chuti, ná­pa­dov a ener­gie máme ešte na dlhé roky, práve te­raz nás to za­čína naj­viac ba­viť.

Pridať komentár (0)