Svet oddnes žije na ekologický dlh: Slovensko bolo v červených číslach podstatne skôr

  • Dnes nastal tzv. Deň vyčerpania prírodných zdrojov Zeme
  • Celosvetovo sme vyčerpali všetky obnoviteľné zdroje, ktoré mali vydržať po celý rok 2023
znečistenie zeme
Ilustračné foto, Unsplash/Marcin Jozwiak
  • Dnes nastal tzv. Deň vyčerpania prírodných zdrojov Zeme
  • Celosvetovo sme vyčerpali všetky obnoviteľné zdroje, ktoré mali vydržať po celý rok 2023

Situácia je znepokojujúca, pretože od roku 1970 sa Deň vyčerpania prírodných zdrojov Zeme posunul z 29. decembra až na súčasný dátum 2. augusta. 

Medzinárodná výskumná organizácia Global Footprint Network upozorňuje na kritický stav, no zároveň prináša príklady, ako túto situáciu ešte stále môžeme zmierniť.

Alarmujúca situácia

„Je alarmujúce, že ľudstvo už približne v polovici roka spotrebuje viac prírodných zdrojov, ako dokáže planéta obnoviť za celých 12 mesiacov. Údaje z minulého roka ukazujú, že pre náš životný štýl a nároky by sme potrebovali až 1,75 planéty. Mnohé krajiny sú v červených číslach ešte pred celosvetovým dátumom. Týka sa to, žiaľ, aj Slovenska, kde žijeme na ekologický dlh už od 3. mája 2023,“ uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Podľa jej slov nám môžu pomôcť uchovať zdravie planéty a aj nás všetkých iba riešenia založené na šetrnom využívaní prírodných zdrojov a obnove prírodných prostredí. 

Deň vyčerpania prírodných zdrojov Zeme sa každý rok posúva na iný dátum. Tento termín určuje medzinárodná výskumná organizácia Global Footprint Network, ktorá upozorňuje na prehnanú záťaž, ktorú ľudstvo kladie na našu planétu.

„Pretrvávajúce prekračovanie limitov vedie k čoraz výraznejším príznakom vrátane nezvyčajných vĺn horúčav, lesných požiarov, sucha a záplav s rizikom ohrozenia produkcie potravín,“ uvádza Steven Tebbe, generálny riaditeľ spoločnosti.

Tebbe zároveň dodal, že stále sú k dispozícii riešenia na zlepšenie situácie a posunutie dňa, kedy začíname žiť na ekologický dlh. 

Osvedčené postupy

Dôležitým kľúčom by mal byť obozretný spôsob života v piatich hlavných oblastiach – využívanie energií, stravovanie, budovanie a správa miest, zachovávanie prírody a zváženie rastúcej populačnej krivky.

Týmito opatreniami možno prispieť k väčšej udržateľnosti a zlepšeniu stavu našej planéty.

Jednotlivé odporúčania predstavuje aj platforma Power of Possibility, na ktorej je dostupných aj množstvo tipov, komerčných technológií, vládnych stratégií, verejných politík a osvedčených postupov občianskych iniciatív.

Príklady, ako posunúť deň, kedy začíname žiť na ekologický dlh:
  • Zníženie uhlíkovej zložky ekologickej stopy ľudstva o 50 % by posunulo Earth Overshoot Day o 93 dní. 
  • Ak by sme o polovicu znížili množstvo jedla, ktoré končí ako odpad, tento deň by sa posunul o 13 dní. 
  • Ak by sme celosvetovo znížili konzumáciu mäsa o polovicu a nahradili ho rastlinnou potravou, posunuli by sme ho o 17 dní.
  • O zhruba osem dní by tento deň posunulo, keby sme obnovili les na ploche 350 miliónov hektárov. 
  • A ak by sme znížili rozsah kilometrov, ktoré ľudstvo ročne najazdí autami o 50 % a tretinu by nahradila verejná doprava a zvyšok jazda na bicykli či chôdza, tento deň by sa posunul o 13 dní.

Z údajov ďalej vyplýva, že ak chceme zabezpečiť prosperujúcu budúcnosť pre ďalšie generácie, musíme k zmene prispieť všetci. Dobrou správou je, že táto transformácia je nielen technologicky možná, ale aj ekonomicky prospešná.

Globálne otepľovanie na Slovensku

Problémom je aj globálne otepľovanie. Na Slovensku, respektíve v strednej Európe sa prejavuje výraznejšie v porovnaní s celosvetovým priemerom.

„Globálna teplota tu vzrástla asi o 2,5 stupňa Celzia v porovnaní s referenčným normálom IPCC, teda s obdobím rokov 1851 až 1900. Je to zhruba dvojnásobok oproti nárastu celosvetovej globálnej teploty, ktorá sa zvýšila približne o 1,27 až 1,28 stupňa Celzia,“ povedal pre TASR klimatológ Milan Lapin.

Ako dodal, podobne ako na Slovensku sa oteplilo aj na kontinentoch v miernom pásme severnej pologule. V Arktíde aj na severe Európy, Ázie a Ameriky je potom oteplenie ešte výraznejšie a miestami prekročilo hranicu štyroch stupňov Celzia. Tento trend sa okrem iného prejavuje dramatickým ubúdaním plochy arktického ľadu.

Za problém tiež klimatológ považuje skutočnosť, že sa kontinenty otepľujú rýchlejšie než oceány – v nich sa teplo ukladá aj v hlbších vrstvách, teda nárast teploty na ich povrchu je menej markantný.

Zdroje: TS, TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá