Talent je úplne bezcenný: Príbeh 16-ročnej Audrey, ktorá prišla o životnú šancu!

Martin Bohunický / 27. októbra 2015 / Lifehacking

Aud­rey je 16-ročná Lon­dýn­čanka, ktorá si je­den ve­čer vy­ra­zila do baru.

 

Aud­rey mala vždy rada hudbu. Každú pes­ničku mala na­po­čú­vanú tak mi­li­ón­krát. Ne­ko­nečné ranné cesty do školy si ne­do­ká­zala pred­sta­viť bez slú­cha­diel na ušiach. No ten ve­čer bolo niečo inak. Pr­vý­krát hudbu PO­ČULA. Bolo to pr­vý­krát, čo v nej hudba pre­bu­dila také zvláštne emó­cie.

 

 

Mla­dík s lo­okom hips­tera skon­čil ďal­šiu pie­seň a Aud­rey, po­sil­nená tre­tím gi­nom s to­ni­com, pre­uká­zala nad­mernú dávku od­vahy. Možno sa zbláz­nila, no prí­stu­pila k pia­nis­tovi s ve­do­mím, že hoci ni­kdy ne­spie­vala, toto je ten jej mo­ment. Pre túto chvíľu sa možno na­ro­dila.

 

„Do­ká­žeš za­hrať You Know I’m No Good od Amy Wi­ne­house?“ Cha­lan s ci­ga­re­tou v ústach ml­čal. Keď sa Aud­rey zvie­chala k od­chodu, po­ve­dal, „Áno zlatko, do­ká­žem.“ Pre­me­ral si dievča očami. Aud­rey mala na sebe úzke no­ha­vice, muž­skú fla­nelku a čierne kon­verzy. Vy­ze­rala, že sa tam ab­so­lútne ne­hodí. 

 

 

Po­čas jej ži­vota sa ni­kto o jej spe­vácky ta­lent ne­zau­jí­mal. Ani ho ne­poz­nal. Ne­poz­nala ho ani Aud­rey. Ni­kdy ne­spie­vala, len ob­čas v spr­che, vo svo­jej izbe, keď bola sama doma. A te­raz má zrazu ce­lému baru uká­zať, aká je to na­daná spe­váčka.

 

Aud­rey si na­po­sledy od­pila zo svojho drinku ta­kým spô­so­bom, že s dám­skym sprá­va­ním to nič spo­ločné ne­malo, ag­re­sívne po­lo­žila po­hár na cu­dzí stôl a sadla si na piano. Cha­lan na ňu žmur­kol a za­čal hrať. Aud­rey sa po­riadne na­dýchla a vy­pus­tila zo seba prvý tón.

 

Jej hlas bol ako za­mat. Všetko z nej išlo hladko ako jemné čer­vené víno dole kr­kom. Bolo to ako shot whis­key, s du­šou a sexy, ne­vinné a ne­bez­pečné zá­ro­veň. Každé jedno slovo, ktoré vy­šlo z jej úst, do­ko­nale pre­cí­tila. Me­dzi jej spe­vom a me­ló­diou bol do­ko­nalý sú­lad. Ona tú pie­seň ne­spie­vala, ona bola jej sú­čas­ťou. Náv­štev­níci baru boli v šoku. Ni­kdy nič kraj­šie ne­po­čuli. Keď Aud­rey skon­čila, každý sa pý­tal je­diné: „Kto bolo to dievča a kde si ju mô­žeme vy­po­čuť znova?“

 

 

Aud­rey sa do­mov do­tac­kala okolo dru­hej ráno a ne­mohla byť šťast­nej­šia. Celý ži­vot sa cí­tila ako zby­točná, prie­merná, ne­pou­ži­teľná. A te­raz je pravda vonku, ona je ta­len­to­vaná! Ex­trémne, úžasne, sakra ta­len­to­vaná! Aud­rey za­spala s úsme­vom na tvári a zo­bu­dila sa až po­obede.

 

Keď sa zo­bu­dila, jej te­le­fón bol plný ne­pre­čí­ta­ných správ a zmeš­ka­ných ho­vo­rov. Aud­rey bola una­vená a to­tálne šťastná, veď ju ob­di­vo­vali de­siatky ľudí. Správy po­čkajú, rad­šej sa dá do­kopy. Za­pá­lila si ci­ga­retu a vy­va­lila sa na gauč. Za­pla si te­le­ví­zor a znova strie­davo za­spá­vala.

 

Ráno sa roz­hodla pre­čí­tať si všetky správy:

„Aud­rey, tu je Rick, ma­ji­teľ Cat Clubu. Po­čul som ťa spie­vať. Bol by som rád, keby si dnes o sied­mej u nás vy­stú­pila. Budú tam via­cerí vý­znamní ľu­dia z vy­da­va­teľs­tiev. Za­vo­laj mi hneď ako bu­deš môcť. Všetci sa na teba te­šia.“

No do riti…

 

 

Aud­rey okam­žite Ric­kovi za­vo­lala, no ča­kal ju len od­ka­zo­vač. Za­ne­chala len ospra­vedl­ňu­júci od­kaz. Rick však už ni­kdy ne­za­vo­lal späť. A Aud­rey to už ni­kdy ne­skú­sila. O šesť me­sia­cov ne­skôr sa dievča s me­nom Stella stala hviez­dou. A to len vďaka jed­nej vý­ni­moč­nej noci v bare.

 

Stella to­tiž zdvihla te­le­fón, keď jej Rick za­vo­lal. Stella za­bila celý deň vy­be­ra­ním do­ko­na­lého out­fitu a roz­cvi­čo­va­ním svojho hlasu. Stella okam­žite od­po­ve­dala na všetky maily a správy. Stella spra­vila zo svo­jej ka­ri­éry pri­oritu.

 

A hoci bola Aud­rey možno aj ta­len­to­va­nej­šia, ni­kdy ne­mala tento druh mo­rálky a etiky. Ni­kdy ne­obe­to­vala svoje po­hod­lie, aby vy­užila prí­le­ži­tosť, ktorá sa jej na­skytla. Možno aj chcela, no od­dych a ci­ga­reta boli v tej chvíli dô­le­ži­tej­šie. Jej ta­lent bol úplne zby­točný.

 

 

Mô­žeš byť ten naj­ta­len­to­va­nejší člo­vek na svete, no ta­lent ni­kdy ne­po­razí tvrdú drinu. Ma­kač vždy zví­ťazí. Možno vi­díš vo svo­jom obore de­siatky me­nej ta­len­to­va­ných ľudí, no sú úplne inde ako ty. 

 

Ne­do­voľ aby sa ti stalo to, čo sa stalo Aud­rey. Vy­uži svoj ta­lent na vy­tvo­re­nie nie­čoho vý­ni­moč­ného. Pre­tože sa­motný ta­lent je bez­cenný. Je ho to­tiž pre­by­tok. Ta­len­to­va­ných ľudí je mnoho. No nie každý sa do­káže od­lí­šiť, sprá­vať sa pro­fe­si­onálne a zod­po­vedne.

 

A nie je to ani o šťastí. Spo­lie­hať sa na šťas­tie je pre sla­bo­chov. Buď pro­ak­tívny a spo­lie­haj sa na je­dinú vec, ktorú máš: sám seba.

 

zdroj: eli­te­daily.com

Pridať komentár (0)