The Spot­ters #2 — Jozef Fekiac

Ivana Laila Drobná: THE SPOT / 20. januára 2015 / Lifehacking

Milu­je kávu, počú­va metal, má hanb­li­vé­ho hada a celé dni sedí za počí­ta­čom. Vždy sa usme­je keď ide­te oko­lo a pomô­že v čom môže. Jozef Feky Hyd­ro Fekiac je jed­ným z deve­lo­pe­rov vo Vacu­um­labs a môže­te ho stret­núť u nás v Spo­te. O kóde­ní, budúc­nos­ti clou­du, autor­skom prá­ve a mno­ho inom.

Keď sme si ten­to roz­ho­vor doha­do­va­li, tak sme mali dis­ku­siu o tvo­jom hado­vi. Kon­krét­ne sme skon­či­li pri tom, že si ho nemô­žeš vziať do prá­ce lebo sa han­bí. Ty máš hanb­li­vé­ho hada?:)

Cha­rak­te­ry hadov sú pomer­ne neur­či­té, ale mám pocit, že majú naj­rad­šej, keď ich člo­vek nechá na poko­ji. Čiže áno, mám asi hanb­li­vé­ho hada. Ale keď sa už raz dosta­nú von z terá­ria, tak sú radi že im je tak prí­jem­ne tep­lo. Straš­ne sa to podo­bá deťom, kto­ré nech­cú íst do vane sa kúpať, ale potom sa im pre zme­nu nech­ce vyjsť z vane. 

Pra­cu­ješ pre Vacu­um­labs. Čo pres­ne je tvo­ja fun­kcia?

Deve­lo­per. Ale momen­tál­ne rie­šim aj tech­nic­ko-orga­ni­zač­né veci a tro­cha sa začí­nam orien­to­vať vo sve­te HR. 

To asi nebu­de úpl­ne všet­ko. Poču­li sme, že sa skú­šaš “vŕtať” už aj v gra­fi­ke…

To je skôr moje hob­by, ale nebo­jím sa to apli­ko­vať v prá­ci. Podob­ne to pla­tí aj pre moje skú­se­nos­ti z foto­gra­fie, či spra­co­va­nia videa. 

Čo sa týka tvo­jej deve­lo­per­skej čas­ti prá­ce, ide skôr o weby, apli­ká­cie..? V akých jazy­koch pra­cu­ješ?

Weby, apli­ká­cie, webo­vé apli­ká­cie atď. Za môj čas vo Vacu­um­labs som ochut­nal z oboch sfér.
Jazy­ky, PHP je síce zasta­ra­lé, ale je nut­né, nakoľ­ko sú v ňom písa­né redakč­né sys­té­my (WordP­ress), odke­dy exis­tu­je roz­um­né vyda­nie SWIFT, skú­šal som v ňom robiť. A okrem toho som si vcel­ku obľú­bil jazyk SCA­LA, zatiaľ okra­jo­vo.

Mož­no sa dá pove­dať, že je teraz také clou­do­vé obdo­bie. Veľ­ké množ­stvo novo vzni­ka­jú­cich i star­ších vecí pre­chá­dza na ten­to spô­sob nará­ba­nia s dáta­mi. Ako to ty vní­maš z hľa­dis­ka budúc­nos­ti? Prí­de doba, kedy bude­me mať na ruke hodin­ky a všet­ko “v obla­ku”?

Mne by sa to veľ­mi páči­lo, až na to, že by tie hodin­ky mali mať skôr for­mát poriad­ne širo­ké­ho náram­ku. Rea­li­ta zatiaľ pou­ka­zu­je na bez­peč­nost­né rizi­ká a mož­nú neprip­ra­ve­nosť inter­ne­tu. Ale do 2020 si viem pred­sta­viť všet­ky tie­to prob­lé­my vyrie­še­né a kaž­dý z nás bude len sedieť s tab­le­tom či chro­me­bo­okom, kto­ré nie sú až tak výkon­né a zvy­šok bude nie­kde v hlbi­nách ser­ve­rov­ne počí­ta­né za nás. Európ­ska únia pred­sa chce šet­riť elek­tri­nu, načo by sme mali výkon­né off­li­ne stro­je keď sa to dá cen­tra­li­zo­vať? Otáz­ka bez­peč­nost­ných rizík je naozaj veľ­ká zo sle­do­va­nia kaž­dé­ho kro­ku člo­ve­ka. Ale ako vidí­me, Goog­le Dri­ve, Ama­zon a Bit­buc­ket sú dôka­zom toho, že cloud má aspoň v istých sfé­rach budúc­nosť.

Čo sa týka bez­peč­nos­ti, vždy sa pre­lo­mí v koneč­nom dôsled­ku všet­ko. Je to len otáz­ka času..

Exis­tu­je množ­stvo osob­ných vecí, kto­ré sú chra­ne­né či už autor­ským záko­nom, paten­ta­mi a podob­ne, kto­ré by moh­li unik­núť. Pokial by sa ale zvý­ši­la vymo­ži­tel­nosť a zní­žil čas strá­ve­ný ochra­nou, bolo by všet­ko v poriad­ku. Dru­há vec sú naprí­klad fot­ky, kto­ré nikto nikdy nemal vidieť. Zákon-nezá­kon, osob­ný škan­dál je na sve­te, ak člo­vek nahne­vá nespráv­nych ľudí. Nie­kto­ré tajom­stvá by člo­vek mal vedieť scho­vať u seba doma, ale pred­po­kla­dám, že by toho nema­lo byť viac ako 100 Eur inves­to­va­ných do lokál­ne­ho úlo­žis­ka dát, kto­ré zno­vu môže byť: a) nedo­stup­né, b) vysta­ve­né hroz­bám inter­ne­tu ešte viac ako ostat­né úlo­žis­ká ale­bo c) tomu člo­vek venu­je veľa času ako hob­by. V prí­pa­de lokál­ne­ho ale­bo clou­do­vé­ho úlo­žis­ka ale stá­le pla­tí, že by som bol veľ­mi nerád ak by moje dáta unik­li ale­bo sa zma­za­li.

Čo si mys­líš o tom, ak by sa naozaj zvý­ši­la vymo­ži­teľ­nosť prá­va a vďa­ka novým tech­no­ló­giám by sa priš­lo na kopec poru­še­ní záko­na, ochra­ny autor­ských práv ap. Nena­stal by časom pocit abso­lút­nej sties­ne­nos­ti, obme­dzo­va­nia a de fac­to pokles kre­a­ti­vi­ty vzhľa­dom na strach napr. z toho že aj tak už všet­ko nie­kto vymys­lel a má to chrá­ne­né?

Mys­lím si, že veci, kto­ré sú vymys­le­né by sa mali pou­ží­vať a zlep­šo­vať. A veci, kto­ré sú nevy­mys­le­né tre­ba vymys­lieť. Veľa krát ľudia neve­dia nájsť pres­ne čo hľa­da­li a neskôr zis­tia, že to nie­kto už vyrie­šil a lep­šie. Potom je všet­ko už len otáz­kou ceny. Za dob­rú prá­cu si ľudia zaslú­žia byť dob­re zapla­te­ní. Ja osob­ne naprí­klad pod­po­ru­jem myš­lien­ku dona­ti­on­wa­re, t.j. kaž­dý pla­tí pod­ľa toho ako veľa uzná za vhod­né. To nará­ža na sebec­tvo ľudí, ale to je už iná téma. Nie­kto­ré idey by moh­li byť paten­to­va­tel­né iným spô­so­bom a moh­li by naprí­klad viesť k tomu, že rea­li­zá­ciu ideí spra­víš kva­lit­ne po svo­jom, dáš cre­dit tvor­co­vi myš­lien­ky a zno­vu roz­um­ný podiel.

Nie som si tým­to ale 100% istý. Čím som si istý je, že neve­do­mosť roz­hod­ne netla­čí ľudí napred, ale jama s tým, že všet­ko už je vymys­le­né, rov­na­ko nie. Rie­šil by som teda prob­lém toho, že nie­kto to vymys­lel a pre­dá­va dra­ho, ale­bo vymys­lel a nech­ce sa pode­liť. A zno­vu sme pri tom, čo je to spra­vod­li­vá odme­na.

Okrem prá­ce pre Vaku­um­labs pra­cu­ješ aj v “škols­tve”. Čo robíš? 

Počas vyso­kej ško­ly som bri­gá­do­val na jed­nej základ­nej ško­le ako IT sup­port, čo mi dalo skú­se­nos­ti a vďa­ka spo­koj­nos­ti som tam žia­da­ný dote­raz. Keď je tre­ba, tak strá­vim nie­koľ­ko hodín sprá­vou har­dwa­re, sie­te, ale naprí­klad aj tvor­bou roz­vr­hov. K tomu je pri­dru­že­ný nákup zaria­de­ní, tak­že sa sna­žím si držať aj aký-taký pre­hľad o tom, čo sa v dneš­nej dobe opla­tí naku­po­vať.

Ale toto nie je tvo­ja jedi­ná akti­vi­ta mimo prá­ce…

Behám, bicyk­lu­jem, fotím, cho­dím po meta­lo­vých kon­cer­toch… Člo­vek občas potre­bu­je vypnúť a tie­to akti­vi­ty sú na to ide­ál­ne.

Iba meta­lo­vých?

Pre­for­mu­luj­me to na roz­ší­re­nú industrial/cyber/electronic/metal/hardcore/ sfé­ru. Svo­jim spô­so­bom nemám vyhra­ne­ný hudob­ný štýl, kto­rý by som nepo­čú­val, musí to byť ale kva­lit­né. Neho­vo­riac o tom, že som sko­ro za kaž­dú zába­vu ak pri tom nepa­da­jú hla­vy.

Je tu nový rok. Ak by si mal dať prog­nó­zy pre star­tu­po­vú scé­nu pre rok 2015, aké by boli?

Počul som, že vraj chce­me pod­po­ro­vať malé a stred­né pod­ni­ka­nie. Ak je teda prav­da, aký bzu­kot som začul, mali by byť vyhliad­ky veľ­mi pozi­tív­ne. Neho­vo­riac o “euro­vých” s.r.o.-čkach, kto­ré pri­ná­ša­jú, ako obvyk­le, výho­dy aj nevý­ho­dy. Zatiaľ to vyze­rá, že Slo­ven­sko je kre­a­tív­ne, tak­že im držím pal­ce a dúfam, že s neja­ký­mi budem môcť spo­lu­pra­co­vať.

A The last one: Čo ťa napo­sle­dy poba­vi­lo?

Pozri­te si posled­ný diel Hob­bi­ta. Náj­di­te posled­nú scé­nu zba­bel­ca s unib­ro­wom (ako sa volal vlast­ne?), pre­zle­če­né­ho za ženu. Tá scé­na ma veľ­mi poba­vi­la.

zdroj: thespot.sk/blog

Pridať komentár (0)