Tiché ochorenie končatín, ktoré ti zničí telo aj život. „Pacienti ho neriešia včas,“ hovorí odborníčka

Lymfedém – chronické ochorenie lymfatického systému – postihuje tisíce ľudí a často zostáva nediagnostikované až do momentu, keď výrazne obmedzí každodenné fungovanie.

Lekárky aj fyzioterapeutky upozorňujú, že opuchy končatín, bolesť či znížená pohyblivosť nie sú len estetickým problémom, ale vážnym zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje dlhodobú a komplexnú liečbu. Prevencia, včasná diagnostika a dôsledná domáca starostlivosť môžu výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov a zabrániť nezvratným následkom.

Čo je lymfedém a prečo vzniká opuch 

Lymfedém predstavuje chronické ochorenie, pri ktorom sa lymfa zhromažďuje v niektorých oblastiach tela. Lymfatický systém má zásadnú funkciu v obrannom systéme organizmu a prispieva k odstraňovaniu toxínov a odpadových látok.

Keď dôjde k jeho poškodeniu, lymfa sa nedokáže efektívne odvádzať, čo vedie k jej nahromadeniu v tkanivách a následnému vzniku opuchov. 

Prejavy lymfedému: Od počiatočných opuchov po výrazné deformácie končatín 

Lymfedém sa na začiatku prejavuje ako mäkký, svetlý a bezbolestný opuch. Zvyčajne vzniká nenápadne v oblasti prstov na „začiatku“ končatiny. V tomto štádiu je možné do opuchu zatlačiť prst, pričom sa vytvorí jamka, ktorá postupne zmizne. Postupom času sa však opuch zhoršuje – zväčšuje sa, tvrdne, koža sa začína skladať do záhybov a previsov a samotná končatina mení svoj tvar. 

V počiatočnom štádiu, označovanom ako štádium 0, ešte nie sú viditeľné žiadne vonkajšie prejavy ochorenia, no pacient patrí medzi rizikových, napríklad po chirurgickom zákroku.

V štádiu 1 je opuch ešte vratný – zostáva mäkký a po stlačení prstom sa na pokožke vytvára jamka.

V 2. štádiu dochádza k tvrdnutiu kože aj tkaniva a opuch sa stáva trvalým a viditeľným.

3. štádium je charakterizované výrazným zväzivovatím tkaniva, jamky po zatlačení prstom sa síce môžu objaviť, ale lymfa sa už z končatiny neodvádza. Výsledkom je tzv. slonia noha, teda výrazne zväčšená končatina, ktorej opuch môže byť nápadný aj cez oblečenie. 

Lymfedém obmedzuje pacientov v pohybe aj kvalite života. Lekárky upozorňujú, že prevencia je kľúčová 

Opuchy horných alebo dolných končatín, bolesti, stŕpnutie či pocit ťahu – to sú podľa všeobecných lekárok MUDr. Petry Ráčkovej a MUDr. Martiny Provazníkovej najčastejšie príznaky, s ktorými pacienti prichádzajú do ambulancií pri podozrení na lymfedém. Obe lekárky sa zhodujú, že hoci ide o chronický problém, nie vždy ho pacienti riešia včas. 

MUDr. Ráčková pri diagnostike využíva najprv vizuálne hodnotenie: sleduje opuch, napätie kože a jej lesklosť. Následne pokračuje pohmatom – všíma si napríklad, či sa vytvorí jamka po stlačení kože, hodnotí zhrubnutie kože, tuhosť podkožia a bolestivosť. „Meriam aj obvody končatín a v prípade potreby pacienta odošlem na ultrazvukové Doppler vyšetrenie,“ spresňuje. 

MUDr. Provazníková dopĺňa, že okrem jednostranných či obojstranných opuchov nôh a rúk pacientov často trápi aj sťažená chôdza a celkové zníženie kvality života. „Opuchy rúk môžu výrazne obmedziť aj v práci s rukami,“ uvádza. 

Kým MUDr. Ráčková sa stretáva skôr s pacientmi, ktorí sa chcú liečiť a problém nepodceňujú, MUDr. Provazníková má opačnú skúsenosť. „Myslím si, že si nie sú dostatočne vedomí následkov neliečeného lymfedému. Často prichádzajú až vtedy, keď ich opuchy začnú výrazne obmedzovať v bežnom živote,“ konštatuje. 

Obe lekárky sa však zhodujú na tom, že prevencia a zdravý životný štýl zohrávajú významnú úlohu najmä u rizikových skupín – napríklad po onkologickej liečbe, operáciách alebo pri poruchách lymfatického systému. MUDr. Ráčková odporúča kontrolu hmotnosti, polohovanie končatín, pravidelné cvičenie, lymfodrenážne masáže, starostlivosť o pokožku, nosenie voľného oblečenia a kompresívnu liečbu vo forme pančúch alebo návlekov. 

MUDr. Provazníková dopĺňa, že efektívne môžu byť aj špeciálne cvičenia pod dohľadom odborníka a opakuje význam masáží a kompresívnych pomôcok. 

Komplexná starostlivosť, ktorá má štyri piliere a dve fázy 

Fyzioterapeutka Mgr. Zuzana Rusnáková vysvetľuje, že štandardná fyzioterapeutická starostlivosť pri lymfedéme zahŕňa tzv. komplexnú dekongestívnu terapiu (CDT), ktorá zahŕňa štyri kľúčové piliere. „Základom je manuálna lymfodrenáž – jemná špecializovaná masáž, ktorá stimuluje tok lymfy,“ približuje.

Ďalšou nevyhnutnou súčasťou je komprimačná terapia, kde sa používajú krátkotažné bandáže alebo kompresívne návleky, ktoré pomáhajú udržať znížený objem postihnutej končatiny. 

Do celkového prístupu patrí aj pohybová terapia – cvičenie s kompresiou, ktoré podporuje lymfatickú drenáž. Okrem toho starostlivosť zahŕňa aj kožnú hygienu a hydratáciu, ktoré chránia pacienta pred infekciami, ako je napríklad erysipel.  

Starostlivosť je rozdelená do dvoch fáz – intenzívna fáza predstavuje dennú terapiu trvajúcu niekoľko týždňov, zatiaľ čo udržiavacia fáza je dlhodobá a založená na samoošetrovaní s dohľadom odborníka. 

Pohyb ako prirodzený motor lymfatického systému 

Rusnáková zdôrazňuje, že pohyb je veľmi dôležitý pre fungovanie lymfatického systému, pretože svalová aktivita pomáha posúvať lymfu smerom k centrálnemu obehu.

„Odporúčam cielené aktívne cvičenie s nasadenou kompresiou, napríklad pohybové sekvencie pre horné alebo dolné končatiny,“ hovorí fyzioterapeutka. Okrem toho radí aj dychové techniky, ktoré podľa nej podporujú hlboký lymfatický návrat cez hrudný lymfatický kmeň.

Zo športových aktivít sú vhodné najmä nordic walking, plávanie a bicyklovanie – vždy však len s miernou záťažou. „Vždy treba zohľadniť individuálny stav pacienta, aby sa predišlo preťaženiu postihnutej oblasti,“ pripomína. Ak lymfedém vznikol po operácii, napríklad po mastektómii, prístup je veľmi podobný, ale v individuálnych prípadoch sa môže konkrétny postup líšiť. 

Pacienti často prichádzajú neskoro – keď už sú následky vážne 

Podľa Rusnákovej sa veľmi často stáva, že pacienti vyhľadajú odbornú pomoc až v pokročilom štádiu ochorenia. „Pacienti prichádzajú často až vtedy, keď je končatina výrazne opuchnutá, koža zhrubnutá alebo sa objavia komplikácie,“ opisuje svoju skúsenosť.

Dôvodov, prečo ľudia odkladajú riešenie lymfedému, je podľa nej viac. „Ľudia si často myslia, že ide len o ,bežný‘ opuch,“ konštatuje a dodáva, že ďalším faktorom je skutočnosť, že opuch nebýva bolestivý, a preto pacienti nemajú pocit, že treba konať. 

Za problém považuje aj slabú informovanosť v rámci zdravotného systému. „Niektorí lekári podcenia lymfedém v počiatočnom štádiu,“ vraví. V neposlednom rade zohrávajú úlohu aj praktické prekážky – časové a finančné. „CDT môže byť náročná na dochádzanie a nie vždy je plne hradená,“ upozorňuje na bariéry, ktoré mnohým pacientom bránia včasne sa liečiť. 

Terapia a dôslednosť v samoošetrovaní 

„Manuálna lymfodrenáž je pomalá, rytmická, jemná masáž, pri ktorej sa sústredíme na rozprúdenie lymfy a smerujeme jej tok k centrálnym uzlinám,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Petra Kucharíková.

Ako dodáva, frekvencia terapií sa prispôsobuje stavu klienta, no na začiatku sa zvyčajne odporúča absolvovať ošetrenie štyrikrát týždenne. „Postupne intenzitu ošetrenia znižujeme, až kým sa nedostaneme s klientom do udržiavacej fázy, kde stačí raz týždenne,“ uvádza. 

Nie každý pacient má možnosť pravidelne navštevovať fyzioterapeuta – dôvody bývajú finančné či logistické. Kucharíková preto odporúča začať tým najdôležitejším: „Určite ako prvú vec by som odporučila zaobstarať si nejakú kompresnú pomôcku a poctivo ju nosiť.“

Doplniť by sa to malo aj o techniky domácej starostlivosti, ako je autolymfodrenáž – jemná samomasáž – alebo tzv. dry brushing, teda kefkovanie tela.

Pacientom tiež radí, aby zaradili do svojho režimu nenáročnú pohybovú aktivitu: „Veľmi účinné môže byť napríklad plávanie alebo rýchlochôdza.“ 

Čo kazí výsledky terapie 

Podľa fyzioterapeutky robia pacienti pri domácej starostlivosti o postihnutú končatinu najčastejšie chybu v tom, že nenosia kompresné pomôcky. „Veľa ľudí po určitom čase prestane nosiť pomôcky úplne alebo si ich dávajú, iba keď spozorujú nejaký väčší opuch,“ konštatuje.

K ďalším častým prešľapom patrí nedostatok pohybu. „Pravidelný pohyb pomáha pri správnej cirkulácii lymfy,“ zdôrazňuje. 

Zanedbaný lymfedém spôsobuje nielen fyzické ťažkosti, ale aj psychickú záťaž 

Neliečený alebo dlhodobo zanedbávaný lymfedém má podľa fyzioterapeutky Kucharíkovej závažný vplyv na kvalitu života pacientov. „Zanedbanie alebo neliečenie lymfedému môže mať za následok vznik chronických opuchov, na čo následne nadväzuje aj znížená/obmedzená pohyblivosť a bolesť,“ upozorňuje.

Ľudia zároveň čelia aj psychickej nepohode, pretože vzhľad postihnutej končatiny sa výrazne mení: „Pri neliečení väčšinou klientov trápi aj estetická stránka a vzhľad postihnutej končatiny.“

Najvážnejším dôsledkom úplného zanedbania liečby môže byť podľa nej vznik fibrózy, teda stvrdnutia tkaniva, čo „výrazne zhoršuje funkčnosť končatiny“. 

Dôležitosť včasnej diagnostiky

Lymfedém je ochorenie, ktoré neodíde samo a ignorovanie prvých príznakov môže viesť k vážnym komplikáciám. Odborníci sa zhodujú, že základom úspešnej liečby je dôslednosť – či už ide o nosenie kompresných pomôcok, pravidelný pohyb alebo manuálnu lymfodrenáž.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti