Tony šťavnatých jabĺk ich zaskočili. Premenili ich ale na nápoj, ktorý si podmanil svet

Zuzana Zimmermannová / 26. februára 2019 / Rozhovory

  • Prvý ci­der ro­dina Ser­váč­ko­vo­cov vy­ro­bila v čase, keď u nás tento ná­poj tak­mer ni­kto ne­poz­nal a na tr­hoch do­stá­val po­me­no­va­nia ako čí­der alebo čučo.
  • K vý­robe ich in­špi­ro­val ja­blčný sad v Štiav­nic­kých Ba­niach, ktorý ich prek­va­pil ne­smierne veľ­kou úro­dou.
  • Všetky po­stupy vý­roby sa učili za po­chodu, často aj cez smiech a slzy.
  • Dnes ich kva­litné a chutné ci­dery Si­gels­berg bo­dujú na me­dzi­ná­rod­ných sú­ťa­žiach Great Taste Award aj In­ter­na­ti­onal Beer Fes­ti­val Bu­dweis, od­kiaľ si pred pár dňami od­niesli v po­radí už druhú Zlatú pe­čať a pri­dali aj jednu strie­bornú.
zdroj: Serváčkovci z rodinnej firmy Sigelsberg Zdroj: Archív Sigelsberg
  • Prvý ci­der ro­dina Ser­váč­ko­vo­cov vy­ro­bila v čase, keď u nás tento ná­poj tak­mer ni­kto ne­poz­nal a na tr­hoch do­stá­val po­me­no­va­nia ako čí­der alebo čučo.
  • K vý­robe ich in­špi­ro­val ja­blčný sad v Štiav­nic­kých Ba­niach, ktorý ich prek­va­pil ne­smierne veľ­kou úro­dou.
  • Všetky po­stupy vý­roby sa učili za po­chodu, často aj cez smiech a slzy.
  • Dnes ich kva­litné a chutné ci­dery Si­gels­berg bo­dujú na me­dzi­ná­rod­ných sú­ťa­žiach Great Taste Award aj In­ter­na­ti­onal Beer Fes­ti­val Bu­dweis, od­kiaľ si pred pár dňami od­niesli v po­radí už druhú Zlatú pe­čať a pri­dali aj jednu strie­bornú.

Ho­vorí sa, že keď vám ži­vot na­delí cit­róny, máte si z nich uro­biť li­mo­nádu. Keď ži­vot ro­dine Ser­váč­kov­cov na­de­lil ja­blká, uro­bili si z nich ci­der. Taký chutný, že zbiera oce­ne­nia doma i v za­hra­ničí.

Ci­der je dnes u nás už po­merne známy ná­poj, pred pár rokmi to však tak ešte ne­bolo. Kedy ste sa s ním pr­vý­krát stretli vy?

Pred vstu­pom glo­bál­nych vý­rob­cov ci­deru ve­delo o tomto ná­poji na Slo­ven­sku sku­točne len veľmi malé per­cento ľudí. Mož­nosť stret­núť sa s ním mali je­dine v prí­pade ciest do za­hra­ni­čia a aj to nie všade. Ne­bol to ná­poj s kam­pa­ňou, ktorá by na vás vy­ska­ko­vala na kaž­dom rohu. Buď ste ci­der po­znali a hľa­dali ste ho, alebo ste si ho v re­gá­loch ani ne­všimli.

Ja a brat sme o ci­deri po­čuli pr­vý­krát z úst na­šich ro­di­čov. Tí o ňom ve­deli vďaka strý­kovi, ktorý ke­dysi žil v Špa­niel­sku a pri náv­šte­vách vždy roz­prá­val, ako tam ci­der stále tie­kol po­to­kom. Aj pri­nie­sol koš­tovku, ale my s bra­tom sme ne­chut­nali. Náš prvý vy­ro­bený ci­der chu­til skôr ako víno, takže ne­viem, či sa po­číta. Sú­bežne sme za­čali zhá­ňať ci­dery zo su­per­mar­ke­tov v Ma­ďar­sku a Ra­kúsku, chceli sme ochut­ná­vať, po­rov­nať a zís­kať viac po­znat­kov o tom, ako má chu­tiť. Takže to boli prvé ci­dery, ktoré sme ochut­nali.

K vý­robe vás však in­špi­ro­vala až vaša záh­rada – ako k tomu prišlo?

V Štiav­nic­kých Ba­niach máme menší ja­blčný sad, ktorý sme ne­chali žiť svo­jím ži­vo­tom. Žiadne po­streky ani ex­tra ošet­ro­va­nie, len sme si vy­chut­ná­vali jeho kaž­do­ročnú úrodu, ktorá bola veľmi chutná a sta­čila na našu bežnú spot­rebu a po­da­ro­va­nie najb­liž­šiemu oko­liu. Av­šak v roku 2011, po­dobne ako aj mi­nulý rok, bola úroda ex­trémne veľká. Keď nám ja­blká už tak­mer  vy­te­kali z uší a z kopy stále ne­ubú­dalo, pri­šiel pr­votný ná­pad z úst môjho otca: „Urobme si ci­der“. Zo za­čiatku sme ne­chá­pavo krú­tili hla­vou, až kým nám otec ne­vys­vet­lil, že vý­roba by mohla byť po­dobná ako pri víne.

Tu­šili ste v tom čase niečo o jed­not­li­vých kro­koch vý­roby ci­deru? Od­kiaľ ste čer­pali po­znatky?

Veľmi málo, skoro vô­bec. Otec ve­del ako sa vy­rába víno od sta­rého otca, ale ni­kdy ho re­álne ne­vy­rá­bal. Mal aj ka­ma­rá­tov z vi­nár­skeho fa­chu. Sprvu čer­pal in­špi­rá­ciu od nich. Na­šiel si ne­jaké po­znatky o vý­robe ci­deru na in­ter­nete. Po­ži­čal si aj elek­trický mlyn­ček na ovo­cie, kla­sický vi­nár­sky preš, zo­hnal 50 lit­rové sk­le­nené de­mi­žóny, v kto­rých to celé fer­men­to­valo. Tak vznikla prvá várka – tá, ktorá pri­po­mí­nala svo­jim per­cen­tom al­ko­holu skôr víno ako ci­der. Ale chu­tilo to skvele. Preto to otca ne­od­ra­dilo, po­ku­po­val si za­hra­ničné knihy o vý­robe ci­deru a pus­til sa do štu­do­va­nia. Sle­do­val vi­deá na you­tube, zhá­ňal čo naj­viac in­for­má­cií a skú­šal for­mou po­kus – omyl. Rok na to sme skú­sili vy­ro­biť ci­der podľa no­vých po­znat­kov, ktoré otec na­do­bu­dol a bol cí­tiť roz­diel. Po­stu­pom času sme pro­ces zdo­ko­na­lili a chuť vy­lep­šo­vali.

Čo vás pre­sved­čilo ísť s ko­žou na trh a skú­siť si vý­robu vo väč­šom?

Bola to práve naša šir­šia ro­dina, známi a pria­te­lia, ktorí nám s pr­vými vý­ro­bami po­má­hali. Veľmi im ci­der chu­til a te­šili sa, kedy vy­ro­bíme ďal­šiu várku, aby si ho mohli vy­chut­ná­vať. To veľmi in­špi­ro­valo môjho brata a otca, ktorí hneď vi­deli vo vý­robe širší zá­mer a za­čali mňa aj našu mamu na­ho­vá­rať na za­lo­že­nie firmy. Tvr­dili, že je to prí­le­ži­tosť, keďže ide o pro­dukt, ktorý ešte na na­šom trhu ne­poz­najú a keďže oň má zá­u­jem naše oko­lie, ur­čite to pôjde aj na trhu. My dve sme boli skôr skep­tické a opatrné.

Presne to sa aj ho­vorí, že ženy sú v pod­ni­kaní veľmi opatrné, čo platí v na­šom prí­pade do­dnes. Mys­lím, že vďaka tomu sa naša práca aj dobre vy­va­žuje. Na­ko­niec nás pre­sved­čili. Kú­pili sme prvé dva 500 lit­rové ne­re­zové sudy, umiest­nili ich do piv­nice v ro­di­čov­skom dome, za­ria­dili všetky po­trebné le­gis­la­tívne ná­le­ži­tosti a mohlo za­čať naše prvé veľké štvor­dňové pre­šo­va­nie. Môj šva­gor nám vy­ro­bil ručný hyd­rau­lický preš, ktorý nám veľmi uľah­čil prácu s čo naj­lep­ším vy­ťa­že­ním šťavy z du­žiny a po­mo­hol tak aj k lep­šie vy­pra­co­va­ným bi­cep­som všet­kých účast­ní­kovJ. Prišlo nám po­môcť množ­stvo ka­ma­rá­tov, kto­rým do dneš­ného dňa ďa­ku­jeme za ochotu a čas, ktorý tomu obe­to­vali.

Ako vzni­kol ná­zov Si­gels­berg?

Lo­vili sme v his­tó­rii. Chceli sme, aby ná­zov firmy aj značky niesli niečo z miesta, kde vzni­kol tento skvelý ná­pad a teda aj prvý slo­ven­ský ci­der. Takto sme sa do­stali k názvu Si­gels­berg. Je ne­mecký, aj keď spi­sovne by sa mal pí­sať Sie­gels­berg. Prečo od­tiaľ vy­padlo „e“, sa nám do­te­raz ne­po­da­rilo zis­tiť, ale tak sa správne pí­sala jedna z osád, z kto­rej ne­skôr vznikli Štiav­nické Bane. Vo­ľa­kedy boli celé Štiav­nické vr­chy ob­sa­dené ne­mec­kými ba­níkmi, ktorí si za­kla­dali osady a dá­vali im ne­mecké názvy. Takže preto ten ne­mecký ná­zov, hoci sme slo­ven­ská firma.

Za­čiatky zväčša ne­bý­vajú jed­no­du­ché – ako to bolo u vás – po­da­rilo sa vám hneď oslo­viť zá­kaz­ní­kov? S čím ste sa mu­seli po­pa­so­vať?

Za­čiatky na­ozaj ne­boli jed­no­du­ché a hlavne v prí­pade, keď ide člo­vek na trh s no­vým pro­duk­tom a s ma­lým ka­pi­tá­lom, bez mož­nosti oslo­ve­nia veľ­kej masy ľudí. Za­čí­nali sme, dá sa po­ve­dať,  im­pul­zívne a tam kde nám to fi­nan­cie, čas a ka­pa­city do­vo­lili. Ča­sto­krát sme hneď po práci ute­kali k ci­deru, fľaš­ko­vali a stá­čali ne­skoro do noci. Ví­kendy sme obe­to­vali zase len ci­deru a pre­daju na tr­hoch.

Sna­žili sme sa oslo­vo­vať ľudí cez so­ciálne siete a osobný pre­daj. Cho­dili sme pre­dá­vať na bra­ti­slav­ské trhy Piac­Markt, ktoré bý­vajú každú so­botu a stre­tá­vali sa tak s ľuďmi osobne. Väč­ši­nou sme za­ro­bili na „tr­hovné“, ale na škodu to ur­čite ne­bolo.

Zís­ka­vali sme tak spätnú väzbu, ro­bili si menší pries­kum. Oslo­vo­va­nie zá­kaz­ní­kov bolo veľmi zlo­žité, keďže ci­der v tej dobe po­znalo veľmi málo ľudí. Nie­ktorí len po­ze­rali na náš stá­nok a keď sme ich oslo­vili, hneď ute­kali. Sprvu ani slovo „CI­DER“ ne­ve­deli pre­čí­tať. Do­stá­vali sme po­me­no­va­nia ako čí­der alebo do­konca čúčo, lebo však to je ja­blčné víno…Mu­seli sme teda edu­ko­vať a vy­svet­lo­vať. To bola veľmi veľká časť na­šej práce v tom ob­dobí.

Vo vý­robni išlo všetko hladko? „Po­da­rili sa“ aj ne­po­darky?

Jasné, boli aj ne­po­darky. Väč­ši­nou to boli men­šie množ­stvá, na­šťas­tie. Raz nám bu­chol sk­le­nený 50-lit­rový sud priamo vo vý­robe. Všetko bolo špi­navé od stropu až po zem a ten sm­rad. No čis­te­nia bolo vtedy až-až, zá­bavy ko­pec. Ale raz sme mu­seli vy­liať do ka­nála asi 500 lit­rov skoro ho­to­vého ci­deru, ktorý sa nám po­ka­zil. To boli slzy. Dnes sa už člo­vek na tom za­smeje, ale vtedy to riadne na­hne­valo.

Ako sa vám darí dnes? Do­káže vás Si­gels­berg na Slo­ven­sku uži­viť?

Darí sa nám stále lep­šie. Kaž­dým ro­kom zvy­šu­jeme pro­duk­ciu vzhľa­dom k do­pytu, ktorý tiež ras­tie. Dá sa po­ve­dať, že dvoj­ná­sobne každý rok. Kon­com mi­nu­lého roku sme boli nú­tení nie­ktoré ob­jed­návky od­miet­nuť z dô­vodu ne­dos­tatku ci­deru. Preto sme sa na túto se­zónu pri­pra­vili s väč­ším ob­je­mom. Keďže pro­duk­ciu stále na­vy­šu­jeme, vy­ža­duje si to aj in­ves­tí­ciu do no­vých tech­no­ló­gii, su­dov, mar­ke­tingu atď. Firma sa už vie fi­nan­co­vať sama, nás však stále sto­per­cen­tne nie. Hoci máme každý ešte ved­ľaj­šie za­mest­na­nie, po­stu­pom času si mô­žeme do­vo­liť ve­no­vať stále viac a viac ho­dín denne na­šej firme.

Váš Ci­der Po­lo­sladký mi­nulý rok zís­kal Zlatú pe­čať za 1.miesto v me­dzi­ná­rod­nej sú­ťaži In­ter­na­ti­onal Beer Fes­ti­val Bu­dweis a tento rok svoje pr­ven­stvo ob­há­jil opäť. Ok­rem toho sa k nemu pri­dal aj Ci­der Špe­ciálna edí­cia, ktorý zís­kal strie­bornú pe­čať. Čo stojí za ich úspe­chom? Čím je váš ci­der vý­ni­močný?

Za ich úspe­chom ur­čite stojí je­di­nečná chuť, kva­lita a srdce, ktoré do ce­lej na­šej práce vkla­dáme. Viete ako to je, ni­kdy sa vám ne­po­darí upiecť taký vý­borný ko­láč, ako s lás­kou ro­bie­vala vaša babka. Na­priek tomu, že by ste zís­kali jej tajný re­cept a do­dr­žali celý po­stup aj gra­máž do bodky. A tak to je aj u nás. Keď nie­kto robí niečo s ra­dos­ťou a ve­nuje sa tomu nie­koľko ro­kov, cí­tiť za tým vý­sle­dok aj skú­se­nosť. Sa­moz­rejme, nie len v tom tkvie vý­ni­moč­nosť nášho ci­deru. Sú to aj kva­litné su­ro­viny, ich po­mer a čas, ktorý po­tre­buje ci­der na od­le­ža­nie a zís­ka­nie ešte lep­šej chute.

Za­veďte nás do zá­ku­li­sia vý­roby – ako pre­bie­hajú jed­not­livé kroky, ako dlho trvajú?

Celý pro­ces vý­roby za­čína za­lo­že­ním čerstvej ja­blč­nej šťavy, ktorá po­zos­táva z ur­či­tého po­meru via­ce­rých od­rôd ja­bĺk. Po pr­vot­nom kva­sení, ktoré trvá asi me­siac, na­sle­duje prvé stá­ča­nie a čí­re­nie. Stá­ča­nie sa nie­koľ­ko­krát opa­kuje po dobu do jed­ného roka. Ná­sledne ci­der od­po­číva v su­doch až do doby pl­ne­nia do fliaš s obo­ha­te­ním CO2. To je zá­kladný prin­cíp na­šej vý­roby.

V prí­pade špe­ciál­nej edí­cie je pro­ces trošku iný, po­dobný tra­dič­nej vý­robe Cham­pagne. Po pr­vom stá­čaní sa plní do fliaš bez pri­da­nia CO2.  Priamo vo fľaši na­štar­tu­jeme dru­hotnú fer­men­tá­ciu a uzav­rieme. Od toho mo­mentu už fľaše fer­men­tujú, vy­tvá­rajú si vnútri vlastné CO2 a od­po­čí­vajú takto asi rok.

Na vý­robe sa po­dieľa celá ro­dina – ako máte roz­de­lené úlohy? Zvlá­date všetko sami alebo už máte aj za­mest­nan­cov?

Otec má na sta­rosti vý­robu, mama eko­no­mickú stránku firmy, brat ob­chod a ja mar­ke­ting a eventy. Ale veľa vecí aj tak ro­bíme spo­ločne, ako na­prí­klad fľaš­ko­va­nie, ba­le­nie, expe­dí­ciu či re­a­li­zá­ciu even­tov, alebo sa vzá­jomne za­stu­pu­jeme, keď nie­kto vy­padne. Väč­šinu zvlá­dame sami, ale už máme zo­pár bri­gád­ni­kov, ktorí nám po­má­hajú pri pre­da­joch na ak­ciách a pri fľaš­ko­vaní.

Ako sa vám pod­niká ako ro­dine?

Je to fajn, rokmi sme sa každý uzem­nili a na­šli si v tej práci svoje miesto a hlavne vzá­jomný re­špekt. Sa­moz­rejme, prvé roky to boli vzá­jomné me­dzi­ge­ne­račné boje, hádky a prob­lém s uve­do­me­ním si, kedy sme v úlohe ro­diny a kedy v úlohe rov­no­cen­ných spo­loč­ní­kov. V žiad­nej po­zí­cii to nie je ide­álne, ale vý­ho­dou je, že si viete vzá­jomne vy­po­môcť a hlavne si dô­ve­ro­vať.

V roku 2018 ste zís­kali oce­ne­nie na me­dzi­ná­rod­nej sú­ťaži Great Taste Award. Prečo ste sa roz­hodli pri­hlá­siť do sú­ťaže?

Great Taste je pre­stíž, ho­vorí sa mu tiež Gas­tro­no­mický os­kar, a to ho­vorí za všetko. Kto by nech­cel vlast­niť Os­kara zo svo­jej branže? Po­čuli sme o ňom už roky, ale až mi­nulý rok sme sa od­hod­lali zú­čast­niť sa. Po­vzbu­dili nás k tomu po­zi­tívne spätné väzby na­šich zá­kaz­ní­kov a Zlatá pe­čať, ktorú sme zís­kali vo feb­ru­ári. Sú­ťaž po­va­žu­jeme za vý­znamnú mož­nosť ove­re­nia na­šej kva­lity v po­rov­naní s inými vý­rob­cami.

Ako pre­bieha celý pro­ces od pri­hla­so­va­nia až po vý­sledky?

Pro­ces fun­guje na prin­cípe, že sa pri­hlá­site, za­pla­títe účast­nícky po­pla­tok a po­šlete po­ža­do­vaný po­čet vzo­riek. Na všetko sú sta­no­vené ter­míny, ktoré mu­síte do­dr­žať. No a po­tom už len ča­káte na vý­sledky. De­gus­tá­cia pre­bieha za účasti uzná­va­ných so­me­li­é­rov, od­bor­ní­kov a mi­che­li­nov­ských ku­chá­rov z ce­lej Európy.

Čo sa zme­nilo po zís­kaní „hviez­di­čiek“?

Zís­kali sme ur­čite väč­šiu po­zor­nosť mé­dií, aj lep­šie meno na trhu. Zvý­šil sa do­pyt po na­šom ci­deri. Do­konca sa nám za­čali ozý­vať aj za­hra­niční zá­u­jem­co­via.

Dnes už máte v po­nuke šesť pro­duk­tov vrá­tane ne­alka – ako vzni­kol tento ná­pad?

Ne­alko vzniklo na zá­klade do­py­tov od zá­kaz­ní­kov, ktoré sme do­stá­vali na pre­daj­ných ak­ciách. Zá­sadne skoro vždy príde v sku­pinke ľudí mi­ni­málne je­den šo­fér, alebo nie­kto kto al­ko­hol ne­pije. Čiže sme vy­tvo­rili to, po čom bol do­pyt.

Aký najk­rajší fe­ed­back od zá­kaz­ní­kov ste do­te­raz do­stali?

Najk­rajší fe­ed­back sme do­stali po tom, ako k nám do stánku pri­šiel pán s veľ­kým od­po­rom voči ci­de­rom a po­ve­dal, že on pije iba pivo. Po tom, ako sme mu po­roz­prá­vali o roz­die­loch ci­de­rov a ci­der drin­koch a spô­sobe na­šej vý­roby, roz­ho­dol sa ochut­nať. Ná­sledne po­ve­dal, že sme jeho ná­zor týmto zme­nili a už vie, prečo mu iné ci­dery ne­chu­tili. Hneď si zo­pár kú­pil do­mov a ešte nám aj ve­čer pí­sal na fa­ce­bo­oku, že ho náš ci­der oča­ril. Tak isto sme veľmi hrdí, keď náš ci­der po­chvá­lia za­hra­niční tu­risti, práve z kra­jín, kde sa ci­der pije už tra­dične nie­koľko ro­kov.

Do­stali ste po­čas pod­ni­ka­nia dobrú radu, podľa kto­rej sa ria­dite?

Po­čas pod­ni­ka­nia sa všetci sna­žíme vzde­lá­vať v ob­lasti, v kto­rej ro­bíme a na­sá­vať čo naj­viac osob­ných skú­se­ností a rád od úspeš­ných ľudí a od­bor­ní­kov z fa­chu. Ale pri­znám sa, že k tým naj­cen­nej­ším ra­dám sme do­speli sami, po­stu­pom času a chy­bami, ktoré sme po­čas tých ro­kov uro­bili. Na­ozaj sa tak člo­vek naj­lep­šie na­učí a po­su­nie vpred.

S akými naj­väč­šími vý­zvami ste sa za­tiaľ mu­seli po­pa­so­vať?

V pr­vom rade bolo naj­väč­šou vý­zvou zís­ka­nie po­zí­cie a mena na trhu. Do­vo­lím si po­ve­dať, že sme boli sú­čas­ťou vy­tvá­ra­nia no­vého trhu, ktorý bol aj pre nás ešte ne­pre­bá­da­nou ob­las­ťou. Keďže ani je­den z nás ne­mal pre­došlé pra­covné skú­se­nosti v gas­tro od­vetví. Ďal­šou vý­zvou, ktorá tu je pri kaž­dom zvy­šo­vaní pro­duk­cie, je za­cho­vať si kva­litu, do­konca ju zvy­šo­vať vďaka no­vým tech­no­ló­giám. A v ne­po­sled­nom rade to bolo pro­fi­lo­va­nie vzťa­hov ro­dina vs. ko­le­go­via.

Čo by sa malo v ob­lasti po­tra­vi­nár­skeho prie­myslu na Slo­ven­sku zme­niť, aby všetko fun­go­valo lep­šie a kva­lit­nej­šie?

Zo strany spot­re­bi­te­ľov by sa malo ur­čite zme­niť chá­pa­nie toho, že ak niečo viac stojí, ne­treba za tým au­to­ma­ticky hľa­dať ne­ná­syt­ného vý­robcu. Kva­lita niečo stojí. Treba čí­tať zlo­že­nia a ne­ne­chať sa na­lá­kať len na nízku cenu a peknú re­klamu. Nie je možné, aby ná­poj, ktorý sa vy­rába z ovo­cia a pre­chá­dzal ur­či­tým pro­ce­som vý­roby, stál me­nej ako fľaša vody.

Ďa­lej tu chýba pod­pora štátu pre do­má­cich ma­lých vý­rob­cov. Už len keď si zo­be­riete zby­točné da­ňové li­cen­cie a iné vy­soké da­ňové po­platky, ktoré ne­sku­točne za­ťa­žujú vý­rob­cov. Sú to vy­soké ná­klady, ktoré sa pre­nesú do vyš­ších cien ich vý­rob­kov a nie sú tak kon­ku­ren­cie schopní voči veľ­kým za­hra­nič­ným vý­rob­com, ktorí na náš trh pri­ná­šajú ne­kva­litné vý­robky.

Aj  re­tai­lové marže sú veľmi vy­soké a na­ko­niec vý­robcu aj tak tla­čia s mar­žou dole a pý­tajú sa, či by to ne­šlo lac­nej­šie. Vtedy si vždy spo­me­niem na vi­rálnu fotku zo so­ciál­nych sietí, kde je krásne na­kres­lený kôň, ale jeho hlava a predné ko­pytá sú do­kres­lené akoby det­skou ru­kou, len jed­no­du­chými čia­rami. A pod ob­ráz­kom text: „Keď sa pý­tajú, či by sa dalo lac­nej­šie…Jasné, že by sa dalo….“. Presne tak to je, vždy sa dá lac­nej­šie, len od ur­či­tého bodu je to na úkor kva­lity.

Tiež  tu chýba pod­pora štátu pre poľ­no­hos­po­dá­rov a far­má­rov. Ich vý­robky tvo­ria často zá­klad os­tat­nej po­tra­vi­nár­skej vý­roby. Ak oni ne­majú pod­poru od štátu a sú nú­tení pre­dá­vať za vy­soké ceny, tam na­stáva za­čia­tok vy­so­kých ná­kla­dov na vý­robu os­tat­ných po­tra­vín. V na­šom prí­pade ide na­prí­klad o pes­to­va­te­ľov ja­bĺk. Keby sme boli schopní na­kú­piť lac­nej­šie ja­blká, aj naše ná­klady na vý­robu by boli niž­šie.

Aké sú vaše najb­liž­šie plány – osobné i pra­covné?

Na­ším hlav­ným plá­nom na tento rok je zvý­šiť vý­robu ne­alka, aj no­vých chutí a ich za­ra­de­nie do pre­daja aj vo fľa­šiach. Za­čí­name sa už v ak­tu­ál­nych pries­to­roch tla­čiť a v prí­pade udr­ža­nia do­te­raj­šieho tempa ná­rastu bu­deme nú­tení roz­ší­riť vý­robné pries­tory a in­ves­to­vať do no­vých tech­no­ló­gií, ktoré nám po­môžu zvý­šiť efek­ti­vitu pri sa­mot­nom pl­není fliaš. Osob­ným plá­nom je ve­no­vať sa na­šej firme na plný úvä­zok, bez po­treby hľa­da­nia ved­ľaj­šieho príjmu.

Pridať komentár (0)