Tony šťavnatých jabĺk ich zaskočili. Premenili ich ale na nápoj, ktorý si podmanil svet

  • Prvý cider rodina Serváčkovocov vyrobila v čase, keď u nás tento nápoj takmer nikto nepoznal a na trhoch dostával pomenovania ako číder alebo čučo.
  • K výrobe ich inšpiroval jablčný sad v Štiavnických Baniach, ktorý ich prekvapil nesmierne veľkou úrodou.
  • Všetky postupy výroby sa učili za pochodu, často aj cez smiech a slzy.
  • Dnes ich kvalitné a chutné cidery Sigelsberg bodujú na medzinárodných súťažiach Great Taste Award aj International Beer Festival Budweis, odkiaľ si pred pár dňami odniesli v poradí už druhú Zlatú pečať a pridali aj jednu striebornú.
zdroj: Serváčkovci z rodinnej firmy Sigelsberg Zdroj: Archív Sigelsberg
  • Prvý cider rodina Serváčkovocov vyrobila v čase, keď u nás tento nápoj takmer nikto nepoznal a na trhoch dostával pomenovania ako číder alebo čučo.
  • K výrobe ich inšpiroval jablčný sad v Štiavnických Baniach, ktorý ich prekvapil nesmierne veľkou úrodou.
  • Všetky postupy výroby sa učili za pochodu, často aj cez smiech a slzy.
  • Dnes ich kvalitné a chutné cidery Sigelsberg bodujú na medzinárodných súťažiach Great Taste Award aj International Beer Festival Budweis, odkiaľ si pred pár dňami odniesli v poradí už druhú Zlatú pečať a pridali aj jednu striebornú.

Hovorí sa, že keď vám život nadelí citróny, máte si z nich urobiť limonádu. Keď život rodine Serváčkovcov nadelil jablká, urobili si z nich cider. Taký chutný, že zbiera ocenenia doma i v zahraničí.

Cider je dnes u nás už pomerne známy nápoj, pred pár rokmi to však tak ešte nebolo. Kedy ste sa s ním prvýkrát stretli vy?

Pred vstupom globálnych výrobcov cideru vedelo o tomto nápoji na Slovensku skutočne len veľmi malé percento ľudí. Možnosť stretnúť sa s ním mali jedine v prípade ciest do zahraničia a aj to nie všade. Nebol to nápoj s kampaňou, ktorá by na vás vyskakovala na každom rohu. Buď ste cider poznali a hľadali ste ho, alebo ste si ho v regáloch ani nevšimli.

Ja a brat sme o cideri počuli prvýkrát z úst našich rodičov. Tí o ňom vedeli vďaka strýkovi, ktorý kedysi žil v Španielsku a pri návštevách vždy rozprával, ako tam cider stále tiekol potokom. Aj priniesol koštovku, ale my s bratom sme nechutnali. Náš prvý vyrobený cider chutil skôr ako víno, takže neviem, či sa počíta. Súbežne sme začali zháňať cidery zo supermarketov v Maďarsku a Rakúsku, chceli sme ochutnávať, porovnať a získať viac poznatkov o tom, ako má chutiť. Takže to boli prvé cidery, ktoré sme ochutnali.

K výrobe vás však inšpirovala až vaša záhrada – ako k tomu prišlo?

V Štiavnických Baniach máme menší jablčný sad, ktorý sme nechali žiť svojím životom. Žiadne postreky ani extra ošetrovanie, len sme si vychutnávali jeho každoročnú úrodu, ktorá bola veľmi chutná a stačila na našu bežnú spotrebu a podarovanie najbližšiemu okoliu. Avšak v roku 2011, podobne ako aj minulý rok, bola úroda extrémne veľká. Keď nám jablká už takmer  vytekali z uší a z kopy stále neubúdalo, prišiel prvotný nápad z úst môjho otca: „Urobme si cider“. Zo začiatku sme nechápavo krútili hlavou, až kým nám otec nevysvetlil, že výroba by mohla byť podobná ako pri víne.

Tušili ste v tom čase niečo o jednotlivých krokoch výroby cideru? Odkiaľ ste čerpali poznatky?

Veľmi málo, skoro vôbec. Otec vedel ako sa vyrába víno od starého otca, ale nikdy ho reálne nevyrábal. Mal aj kamarátov z vinárskeho fachu. Sprvu čerpal inšpiráciu od nich. Našiel si nejaké poznatky o výrobe cideru na internete. Požičal si aj elektrický mlynček na ovocie, klasický vinársky preš, zohnal 50 litrové sklenené demižóny, v ktorých to celé fermentovalo. Tak vznikla prvá várka – tá, ktorá pripomínala svojim percentom alkoholu skôr víno ako cider. Ale chutilo to skvele. Preto to otca neodradilo, pokupoval si zahraničné knihy o výrobe cideru a pustil sa do študovania. Sledoval videá na youtube, zháňal čo najviac informácií a skúšal formou pokus – omyl. Rok na to sme skúsili vyrobiť cider podľa nových poznatkov, ktoré otec nadobudol a bol cítiť rozdiel. Postupom času sme proces zdokonalili a chuť vylepšovali.

Čo vás presvedčilo ísť s kožou na trh a skúsiť si výrobu vo väčšom?

Bola to práve naša širšia rodina, známi a priatelia, ktorí nám s prvými výrobami pomáhali. Veľmi im cider chutil a tešili sa, kedy vyrobíme ďalšiu várku, aby si ho mohli vychutnávať. To veľmi inšpirovalo môjho brata a otca, ktorí hneď videli vo výrobe širší zámer a začali mňa aj našu mamu nahovárať na založenie firmy. Tvrdili, že je to príležitosť, keďže ide o produkt, ktorý ešte na našom trhu nepoznajú a keďže oň má záujem naše okolie, určite to pôjde aj na trhu. My dve sme boli skôr skeptické a opatrné.

Presne to sa aj hovorí, že ženy sú v podnikaní veľmi opatrné, čo platí v našom prípade dodnes. Myslím, že vďaka tomu sa naša práca aj dobre vyvažuje. Nakoniec nás presvedčili. Kúpili sme prvé dva 500 litrové nerezové sudy, umiestnili ich do pivnice v rodičovskom dome, zariadili všetky potrebné legislatívne náležitosti a mohlo začať naše prvé veľké štvordňové prešovanie. Môj švagor nám vyrobil ručný hydraulický preš, ktorý nám veľmi uľahčil prácu s čo najlepším vyťažením šťavy z dužiny a pomohol tak aj k lepšie vypracovaným bicepsom všetkých účastníkovJ. Prišlo nám pomôcť množstvo kamarátov, ktorým do dnešného dňa ďakujeme za ochotu a čas, ktorý tomu obetovali.

Ako vznikol názov Sigelsberg?

Lovili sme v histórii. Chceli sme, aby názov firmy aj značky niesli niečo z miesta, kde vznikol tento skvelý nápad a teda aj prvý slovenský cider. Takto sme sa dostali k názvu Sigelsberg. Je nemecký, aj keď spisovne by sa mal písať Siegelsberg. Prečo odtiaľ vypadlo „e“, sa nám doteraz nepodarilo zistiť, ale tak sa správne písala jedna z osád, z ktorej neskôr vznikli Štiavnické Bane. Voľakedy boli celé Štiavnické vrchy obsadené nemeckými baníkmi, ktorí si zakladali osady a dávali im nemecké názvy. Takže preto ten nemecký názov, hoci sme slovenská firma.

Začiatky zväčša nebývajú jednoduché – ako to bolo u vás – podarilo sa vám hneď osloviť zákazníkov? S čím ste sa museli popasovať?

Začiatky naozaj neboli jednoduché a hlavne v prípade, keď ide človek na trh s novým produktom a s malým kapitálom, bez možnosti oslovenia veľkej masy ľudí. Začínali sme, dá sa povedať,  impulzívne a tam kde nám to financie, čas a kapacity dovolili. Častokrát sme hneď po práci utekali k cideru, fľaškovali a stáčali neskoro do noci. Víkendy sme obetovali zase len cideru a predaju na trhoch.

Snažili sme sa oslovovať ľudí cez sociálne siete a osobný predaj. Chodili sme predávať na bratislavské trhy PiacMarkt, ktoré bývajú každú sobotu a stretávali sa tak s ľuďmi osobne. Väčšinou sme zarobili na „trhovné“, ale na škodu to určite nebolo.

Získavali sme tak spätnú väzbu, robili si menší prieskum. Oslovovanie zákazníkov bolo veľmi zložité, keďže cider v tej dobe poznalo veľmi málo ľudí. Niektorí len pozerali na náš stánok a keď sme ich oslovili, hneď utekali. Sprvu ani slovo „CIDER“ nevedeli prečítať. Dostávali sme pomenovania ako číder alebo dokonca čúčo, lebo však to je jablčné víno…Museli sme teda edukovať a vysvetlovať. To bola veľmi veľká časť našej práce v tom období.

Vo výrobni išlo všetko hladko? „Podarili sa“ aj nepodarky?

Jasné, boli aj nepodarky. Väčšinou to boli menšie množstvá, našťastie. Raz nám buchol sklenený 50-litrový sud priamo vo výrobe. Všetko bolo špinavé od stropu až po zem a ten smrad. No čistenia bolo vtedy až-až, zábavy kopec. Ale raz sme museli vyliať do kanála asi 500 litrov skoro hotového cideru, ktorý sa nám pokazil. To boli slzy. Dnes sa už človek na tom zasmeje, ale vtedy to riadne nahnevalo.

Ako sa vám darí dnes? Do­káže vás Sigelsberg na Slo­ven­sku uži­viť?

Darí sa nám stále lepšie. Každým rokom zvyšujeme produkciu vzhľadom k dopytu, ktorý tiež rastie. Dá sa povedať, že dvojnásobne každý rok. Koncom minulého roku sme boli nútení niektoré objednávky odmietnuť z dôvodu nedostatku cideru. Preto sme sa na túto sezónu pripravili s väčším objemom. Keďže produkciu stále navyšujeme, vyžaduje si to aj investíciu do nových technológii, sudov, marketingu atď. Firma sa už vie financovať sama, nás však stále stopercentne nie. Hoci máme každý ešte vedľajšie zamestnanie, postupom času si môžeme dovoliť venovať stále viac a viac hodín denne našej firme.

Váš Cider Polosladký minulý rok získal Zlatú pečať za 1.miesto v medzinárodnej súťaži International Beer Festival Budweis a tento rok svoje prvenstvo obhájil opäť. Okrem toho sa k nemu pridal aj Cider Špeciálna edícia, ktorý získal striebornú pečať. Čo stojí za ich úspechom? Čím je váš cider výnimočný?

Za ich úspechom určite stojí jedinečná chuť, kvalita a srdce, ktoré do celej našej práce vkladáme. Viete ako to je, nikdy sa vám nepodarí upiecť taký výborný koláč, ako s láskou robievala vaša babka. Napriek tomu, že by ste získali jej tajný recept a dodržali celý postup aj gramáž do bodky. A tak to je aj u nás. Keď niekto robí niečo s radosťou a venuje sa tomu niekoľko rokov, cítiť za tým výsledok aj skúsenosť. Samozrejme, nie len v tom tkvie výnimočnosť nášho cideru. Sú to aj kvalitné suroviny, ich pomer a čas, ktorý potrebuje cider na odležanie a získanie ešte lepšej chute.

Zaveďte nás do zákulisia výroby – ako prebiehajú jednotlivé kroky, ako dlho trvajú?

Celý proces výroby začína založením čerstvej jablčnej šťavy, ktorá pozostáva z určitého pomeru viacerých odrôd jabĺk. Po prvotnom kvasení, ktoré trvá asi mesiac, nasleduje prvé stáčanie a čírenie. Stáčanie sa niekoľkokrát opakuje po dobu do jedného roka. Následne cider odpočíva v sudoch až do doby plnenia do fliaš s obohatením CO2. To je základný princíp našej výroby.

V prípade špeciálnej edície je proces trošku iný, podobný tradičnej výrobe Champagne. Po prvom stáčaní sa plní do fliaš bez pridania CO2.  Priamo vo fľaši naštartujeme druhotnú fermentáciu a uzavrieme. Od toho momentu už fľaše fermentujú, vytvárajú si vnútri vlastné CO2 a odpočívajú takto asi rok.

Na výrobe sa podieľa celá rodina – ako máte rozdelené úlohy? Zvládate všetko sami alebo už máte aj zamestnancov?

Otec má na starosti výrobu, mama ekonomickú stránku firmy, brat obchod a ja marketing a eventy. Ale veľa vecí aj tak robíme spoločne, ako napríklad fľaškovanie, balenie, expedíciu či realizáciu eventov, alebo sa vzájomne zastupujeme, keď niekto vypadne. Väčšinu zvládame sami, ale už máme zopár brigádnikov, ktorí nám pomáhajú pri predajoch na akciách a pri fľaškovaní.

Ako sa vám podniká ako rodine?

Je to fajn, rokmi sme sa každý uzemnili a našli si v tej práci svoje miesto a hlavne vzájomný rešpekt. Samozrejme, prvé roky to boli vzájomné medzigeneračné boje, hádky a problém s uvedomením si, kedy sme v úlohe rodiny a kedy v úlohe rovnocenných spoločníkov. V žiadnej pozícii to nie je ideálne, ale výhodou je, že si viete vzájomne vypomôcť a hlavne si dôverovať.

V roku 2018 ste získali ocenenie na medzinárodnej súťaži Great Taste Award. Prečo ste sa rozhodli prihlásiť do súťaže?

Great Taste je prestíž, hovorí sa mu tiež Gastronomický oskar, a to hovorí za všetko. Kto by nechcel vlastniť Oskara zo svojej branže? Počuli sme o ňom už roky, ale až minulý rok sme sa odhodlali zúčastniť sa. Povzbudili nás k tomu pozitívne spätné väzby našich zákazníkov a Zlatá pečať, ktorú sme získali vo februári. Súťaž považujeme za významnú možnosť overenia našej kvality v porovnaní s inými výrobcami.

Ako prebieha celý proces od prihlasovania až po výsledky?

Proces funguje na princípe, že sa prihlásite, zaplatíte účastnícky poplatok a pošlete požadovaný počet vzoriek. Na všetko sú stanovené termíny, ktoré musíte dodržať. No a potom už len čakáte na výsledky. Degustácia prebieha za účasti uznávaných someliérov, odborníkov a michelinovských kuchárov z celej Európy.

Čo sa zmenilo po získaní „hviezdičiek“?

Získali sme určite väčšiu pozornosť médií, aj lepšie meno na trhu. Zvýšil sa dopyt po našom cideri. Dokonca sa nám začali ozývať aj zahraniční záujemcovia.

Dnes už máte v ponuke šesť produktov vrátane nealka – ako vznikol tento nápad?

Nealko vzniklo na základe dopytov od zákazníkov, ktoré sme dostávali na predajných akciách. Zásadne skoro vždy príde v skupinke ľudí minimálne jeden šofér, alebo niekto kto alkohol nepije. Čiže sme vytvorili to, po čom bol dopyt.

Aký najkrajší feedback od zákazníkov ste doteraz dostali?

Najkrajší feedback sme dostali po tom, ako k nám do stánku prišiel pán s veľkým odporom voči ciderom a povedal, že on pije iba pivo. Po tom, ako sme mu porozprávali o rozdieloch ciderov a cider drinkoch a spôsobe našej výroby, rozhodol sa ochutnať. Následne povedal, že sme jeho názor týmto zmenili a už vie, prečo mu iné cidery nechutili. Hneď si zopár kúpil domov a ešte nám aj večer písal na facebooku, že ho náš cider očaril. Tak isto sme veľmi hrdí, keď náš cider pochvália zahraniční turisti, práve z krajín, kde sa cider pije už tradične niekoľko rokov.

Dostali ste počas podnikania dobrú radu, podľa ktorej sa riadite?

Počas podnikania sa všetci snažíme vzdelávať v oblasti, v ktorej robíme a nasávať čo najviac osobných skúseností a rád od úspešných ľudí a odborníkov z fachu. Ale priznám sa, že k tým najcennejším radám sme dospeli sami, postupom času a chybami, ktoré sme počas tých rokov urobili. Naozaj sa tak človek najlepšie naučí a posunie vpred.

S akými najväčšími výzvami ste sa zatiaľ museli popasovať?

V prvom rade bolo najväčšou výzvou získanie pozície a mena na trhu. Dovolím si povedať, že sme boli súčasťou vytvárania nového trhu, ktorý bol aj pre nás ešte neprebádanou oblasťou. Keďže ani jeden z nás nemal predošlé pracovné skúsenosti v gastro odvetví. Ďalšou výzvou, ktorá tu je pri každom zvyšovaní produkcie, je zachovať si kvalitu, dokonca ju zvyšovať vďaka novým technológiám. A v neposlednom rade to bolo profilovanie vzťahov rodina vs. kolegovia.

Čo by sa malo v oblasti potravinárskeho priemyslu na Slovensku zmeniť, aby všetko fungovalo lepšie a kvalitnejšie?

Zo strany spotrebiteľov by sa malo určite zmeniť chápanie toho, že ak niečo viac stojí, netreba za tým automaticky hľadať nenásytného výrobcu. Kvalita niečo stojí. Treba čítať zloženia a nenechať sa nalákať len na nízku cenu a peknú reklamu. Nie je možné, aby nápoj, ktorý sa vyrába z ovocia a prechádzal určitým procesom výroby, stál menej ako fľaša vody.

Ďalej tu chýba podpora štátu pre domácich malých výrobcov. Už len keď si zoberiete zbytočné daňové licencie a iné vysoké daňové poplatky, ktoré neskutočne zaťažujú výrobcov. Sú to vysoké náklady, ktoré sa prenesú do vyšších cien ich výrobkov a nie sú tak konkurencie schopní voči veľkým zahraničným výrobcom, ktorí na náš trh prinášajú nekvalitné výrobky.

Aj  retailové marže sú veľmi vysoké a nakoniec výrobcu aj tak tlačia s maržou dole a pýtajú sa, či by to nešlo lacnejšie. Vtedy si vždy spomeniem na virálnu fotku zo sociálnych sietí, kde je krásne nakreslený kôň, ale jeho hlava a predné kopytá sú dokreslené akoby detskou rukou, len jednoduchými čiarami. A pod obrázkom text: „Keď sa pýtajú, či by sa dalo lacnejšie…Jasné, že by sa dalo….“. Presne tak to je, vždy sa dá lacnejšie, len od určitého bodu je to na úkor kvality.

Tiež  tu chýba podpora štátu pre poľnohospodárov a farmárov. Ich výrobky tvoria často základ ostatnej potravinárskej výroby. Ak oni nemajú podporu od štátu a sú nútení predávať za vysoké ceny, tam nastáva začiatok vysokých nákladov na výrobu ostatných potravín. V našom prípade ide napríklad o pestovateľov jabĺk. Keby sme boli schopní nakúpiť lacnejšie jablká, aj naše náklady na výrobu by boli nižšie.

Aké sú vaše najbližšie plány – osobné i pracovné?

Naším hlavným plánom na tento rok je zvýšiť výrobu nealka, aj nových chutí a ich zaradenie do predaja aj vo fľašiach. Začíname sa už v aktuálnych priestoroch tlačiť a v prípade udržania doterajšieho tempa nárastu budeme nútení rozšíriť výrobné priestory a investovať do nových technológií, ktoré nám pomôžu zvýšiť efektivitu pri samotnom plnení fliaš. Osobným plánom je venovať sa našej firme na plný úväzok, bez potreby hľadania vedľajšieho príjmu.

Najnovšie video