Tretina zariadení na Slovensku nevykoná žene interrupciu. Niektoré ani v prípade, že je to otázka jej života a smrti

Zákon o interrupciách a jeho možné zmeny má na „stole“ Slovensko už dlhšiu dobu. Snaha Anny Záborskej zmeniť ho, a tak priniesť, podľa jej slov, pomoc ženám, podľa mnohých hraničí so šialenstvom a kresťanským fanatizmom. V kresťanstve je totiž interrupcia, teda umelé prerušenie tehotenstva, či akýkoľvek druh antikoncepcie, hriechom. Nie každý sa však chce „milovať a množiť“, a preto v mnohých krajinách sveta existuje slobodný prístup žien k interrupcii.

Tretina zdravotníckych zariadení na Slovensku však tento zákrok ženám odopiera, a to aj v prípade potreby umelého potratu zo zdravotných dôvodov, upozorňuje iniciatíva Nebuďme ticho na Facebooku.

„Na Slovensku sú už teraz nemocnice a kliniky, kde plošne odmietajú vykonávať interrupcie, napriek tomu, že takýto postup by ani teraz zákon o takzvanej výhrade vo svedomí nemal umožňovať. Novela ktorá je teraz v parlamente, by situáciu ešte zhoršila.

Niektoré z týchto nemocníc nevykonávajú ani interrupcie zo zdravotného dôvodu, takže už teraz sa stáva, že ak žena urgentne potrebuje interrupciu na záchranu svojho zdravia a skončí v zlej nemocnici, jej bude odmietnutá interrupcia, ale zároveň ak jej zdravotný stav neumožňuje presun, nemá ani inú možnosť ako zostať. Takýmto postupom personál vystavuje pacientky mučeniu!“

Znásilnenia, komplikácie, postihnutia

Dôvodov, prečo môže žena chcieť či potrebovať podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, môže byť hneď niekoľko. Kým niektoré o dieťa skutočne nemajú záujem, omnoho početnejšia skupina je práve tá, v ktorej ženy nemajú dostatočné finančné zabezpečenie a bezpečie na výchovu dieťaťa.

Odhliadnuc však od činu slobodnej vôle, medzi tehotnými sa nachádzajú aj ženy, ktoré dieťa počali násilne, a teda boli znásilnené, zneužívané a podobne. Rovnako sú medzi nimi ženy, ktoré majú zdravotné komplikácie, okrem života dieťaťa je ohrozený aj ten ich, prípadne dieťaťu hrozí ťažké postihnutie.

Práve ťažké postihnutia chce Záborská v návrhu riešiť jednorázovým finančným príspevkom, ktorý Jana Bittó Cigániková komentuje ako chorý. „Prečo chceme motivovať ženy, aby porodili ťažko zdravotne postihnuté dieťa? A čo s ním a jeho rodinou bude potom? Štát nedokáže garantovať slušný život ani tým rodinám, ktoré roky vychovávajú deti s postihnutím. Pre tieto rodiny je toto jednorazové navýšenie príspevku urážkou, lebo vôbec nerieši ich situáciu. Skutočným dôsledkom bude, že v detských domovoch začnú pribúdať ťažko zdravotne postihnuté deti,“ konštatuje na svojom blogu.

Anna Záboská sa však vo svojom „poslaní“ vzdávať neplánuje. „Sme späť s pomocou tehotným ženám. Opäť. A ak bude treba, prídeme znovu. Pomoc tehotným ženám a pomoc ženám vo všeobecnosti pokladám za svoju povinnosť počas celej svojej kariéry. V politike i pred ňou. Poviem úprimne, budem sa vracať dovtedy, kým bude treba,“ zdieľa svoje postoje na Facebooku.

Nie osobný boj, realita

Väčším problémom ako prskanie síry z oboch strán je ale fakt, že až tretina zariadení odmieta ženám poskytnúť inerrupciu, čo znamená, že ak do nemocnice príde žena so zdravotným problémom, ktorý môže byť rôzneho charakteru a musí v nemocnici ostať, môže ohroziť jej zdravotný stav, v niektorých prípadoch až život.

Interrupcie sa vykonávajú buď:

• observatívnou metódou, a teda pozorovaním stavu matky a plodu, resp. umožnenie možnosti prirodzeného potratu
• chemickou metódou, a to medikamentózne, vyvolaním potratu užitím lieku, ktorý vyvolá sťahy maternice
• chirurgickým zákrokom: kyretážou, resp. slangovo výškrabom maternice

V mnohých prípadoch môže ísť o rôzne scenáre, a to napríklad ohrozenie života matky dieťaťa, ohrozenie života oboch, úmrtie plodu/dieťaťa počas tehotenstva bez prítomnosti prirodzeného potratu, kedy napriek tomu, že dieťa už nežije, je matke odmietnuté podanie chemickej či chirurgickej interrupcie, jej stav však môže byť vzhľadom na mŕtvy plod v jej tele vysoko ohrozený. Interrupciu v tomto prípade môžu potrebovať podstúpiť aj ženy, ktoré po dieťati túžia.

So skúsenosťou sa jedna žena zdôverila aj vo výskume o dostupnosti služieb UPT, ktorý robila Možnosť voľby a z ktorého Jana Bittó Cigániková čítala v parlamente.

„V 19. týždni tehotenstva som sa začala otvárať až natoľko, že vznikli problémy a bolo už nemožné zabrániť potratu. Hospitalizovali ma v nemocnici s tým, že pomôcť dieťaťu sa už nedá a musím počkať v nemocnici, kedy začne prirodzený potrat. Týždeň som ležala v nemocnici s vysokým zápalom a nechali to zájsť až tak ďaleko, že som dostala vysoké teploty, masívny výtok z rodidiel a krvácanie, a to všetko len preto, že som ležala v nemocnici, ktorá koná v súlade s kresťanským presvedčením,“ zdôverila sa jedna zo žien.