Trump dal Iránu 48-hodinové ultimátum. Ak sa neotvorí Hormuz, USA „vymažú z povrchu“ kľúčovú infraštruktúru

Napätie okolo Hormuzského prielivu sa opäť vyostrilo po tom, čo americký prezident Donald Trump dal Teheránu 48 hodín na to, aby vodnú trasu úplne otvoril. V opačnom prípade pohrozil útokmi na iránske elektrárne. Prezident uviedol, že americké údery by sa začali „tou najväčšou ako prvou“. Jeho vyjadrenia prišli len krátko po tom, čo ešte pred niekoľkými dňami verejne vyzýval Izrael, aby sa iránskym energetickým cieľom vyhol, aby nevyvolal ďalšiu vlnu odvetných útokov.

Do centra pozornosti sa dostala najmä elektráreň v Búšehri.

Ako pripomenul denník The New York Times, ide o jedinú fungujúcu jadrovú elektráreň v Iráne. Zároveň však nie je považovaná za súčasť iránskeho jadrového zbrojného programu. Palivo do nej dodáva Rusko a zariadenie monitoruje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Aj preto je hrozba útoku na takýto cieľ mimoriadne citlivá, keďže jadrové elektrárne boli desaťročia považované za priestor, ktorému sa armády vyhýbali pre riziko ekologickej katastrofy.

Irán odpovedá hrozbami voči energetike regiónu

Teherán reagoval vlastným varovaním. Podľa agentúry TASR iránske ozbrojené sily vyhlásili, že ak nepriateľ zasiahne iránsku palivovú a energetickú infraštruktúru, terčom sa stane energetická, informačno-technologická aj odsoľovacia infraštruktúra patriaca Spojeným štátom a ich regionálnym spojencom.

Zaujíma ťa Dubaj, cestovanie na Blízkom východe a súčasná situácia?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Natália žije 20 rokov v Dubaji a zažila niekoľko kríz (Rozhovor)

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

„Hovorilo sa, že skončil, no vždy sa dokázal poučiť a vyjsť silnejší“ (ROZHOVOR)

Vo vyhlásení, ktoré sprostredkovala agentúra Fárs, sa uvádza „ak nepriateľ naruší iránsku palivovú a energetickú infraštruktúru, terčom útokov bude všetka energetická, informačno technologická a odsoľovacia infraštruktúra patriaca USA a režimu v regióne“.

Podobné varovanie zachytil aj The New York Times, podľa ktorého iránske štátne agentúry upozornili, že ak bude napadnutá iránska palivová a energetická sieť, Teherán odpovie útokmi na energetickú infraštruktúru spojencov USA a Izraela v regióne. Vyhlásenie pôsobilo ako reakcia na Trumpovu sobotnú hrozbu, že iránske elektrárne „vymaže z povrchu“, ak krajina do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv bez hrozieb.

zdroj: TASR/AP Photo/Omid Vahabzadeh, File

Hormuz ostáva otvorený len pre niektorých

Podľa stanice CNN iránsky zástupca pri Medzinárodnej námornej organizácii Ali Mousavi vyhlásil, že Hormuzský prieliv zostáva otvorený pre všetkých okrem iránskych „nepriateľov“. Zároveň dodal, že „bezpečnosť lodí a ich posádok si vyžaduje koordináciu s iránskymi úradmi“. Teherán podľa neho zostáva pripravený spolupracovať s Medzinárodnou námornou organizáciou aj s ďalšími krajinami s cieľom zlepšiť bezpečnosť plavby a chrániť námorníkov.

Práve táto formulácia ukazuje, ako Irán interpretuje súčasnú situáciu. Formálne nehovorí o úplnom uzavretí prielivu pre celý svet, no fakticky obmedzuje prechod lodí v jednej z najdôležitejších energetických tepien planéty. CNN uvádza, že cez Hormuzský prieliv za bežných okolností prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy. Už samotné obmedzenie dopravy preto vyvolalo rast cien palív a posilnilo tlak na štáty, ktoré sú od tejto trasy závislé.

Do krízy vstupujú ďalšie štáty aj vojenské útoky

Kríza sa medzitým rozširuje aj mimo samotného prielivu. CNN informovala, že izraelská armáda počas víkendu podnikla rozsiahle útoky na viac ako 200 cieľov v Iráne a Libanone. Zároveň sa nepodarilo zachytiť raketu, ktorá zasiahla mesto Dimona. Na juhu Izraela úrady hovorili o incidente s veľkým počtom zranených. Británia tiež odsúdila iránske rakety vypálené smerom k základni Diego Garcia v Indickom oceáne.

Zároveň pribúdajú štáty, ktoré deklarujú ochotu pomôcť pri ochrane lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Podľa CNN sa k spoločnému postoju pridali aj Spojené arabské emiráty a Austrália, pričom počet zapojených krajín narástol na 22. Zatiaľ však nie je jasné, ako presne budú tieto opatrenia vyzerať. V úvahách sa objavuje aj možnosť sprievodu tankerov vojenskými loďami, čo pripomína takzvanú tankerovú vojnu z konca osemdesiatych rokov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie