Týmto krajinám môžeme závidieť školský systém. Čím menej úloh, tým lepší žiaci

Školstvo, jedna z najhorúcejších tém medzi Slovákmi. Trápime sa s nedostatkom financií, zastaralým spôsobom výučby či útekom mládeže do zahraničia. Ľady sa trochu pohli a už prišla aspoň myšlienka, že by slovenské školy mohli prejsť na fínsky model. Inšpirácie je vo svete ale viac. Vybrali sme niekoľko krajín, kde sa deťom darí a ich školský systém je celosvetovo uznávaní. Niektoré znaky majú spoločné, ako napríklad: takmer žiadne úlohy, minimum testovania a stresovania, učiteľ má pri výučbe voľnú ruku a nikde nechýba kvalitné vybavenie.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Pixabay

Fínsko

Na­priek tomu, že fín­ske deti do noci ne­ro­bia do­máce úlohy, majú jedny z naj­lep­ších vý­sled­kov spo­me­dzi kra­jín OECD. Slovesnké deti, ktoré oproti nim majú úloh neúrekom, sú však na chvoste rebríčka.

Štú­dium vo Fín­sku je za­darmo, a to vrá­tane stra­vo­va­nia, do­pravy, učeb­níc a iných po­mô­cok, uby­to­va­nia, zdra­vot­nej sta­rost­li­vosti, ex­kur­zií, atď.

Ďalej žiadne testy. Fínske deti nie sú hodnotené známkami prvých 6 rokov. Učiteľ je partnerom, nie dozorcom či veliteľom. Snažia deti v prvom rade chváliť za to, čo im ide dobre. Študenti majú len je­diný po­vinný štan­dar­di­zo­vaný test, ktorý ro­bia všetky deti po do­vŕ­šení 16 ro­kov. Cieľom je radosť z učenia a navodenie príjemnej atmosféry. Takže deti sa dobre učia aj bez hrozby zo zlej známky. Nenájdeme tu ani bifľovanie suchých faktov, vyučovanie prebieha interaktívne, majú veľa praxe. Pred­mety sa ne­učia sa­mos­tatne, ale sú prepájané vo vzá­jom­ných vzťa­hoch. V školách samozrejme nechýba špičkové vybavenie. 

Na stredné školy sa chodí bez pri­jí­ma­cích skú­šok. Ak dieťa školu ne­z­vláda, môže bez prob­lé­mov pre­stú­piť na inú. Na vysokú školu sa ale dostanú len tí najlepší. 

Plat uči­te­ľa dosahuje výšku priemerného platu v krajine. Všetci uči­te­lia vo Fín­sku mu­sia mať ma­gis­ter­ský ti­tul, ktorý je plne do­to­vaný štátom. Tak ako v iných krajinách s najkvalitnejším školstvom, aj tu má učiteľ voľné ruky. Štát určuje len základné ciele. Treba však zdôrazniť, že tento systém funguje preto, že celková mentalita ľudí je vo Fínsku iná, učitelia majú inú motiváciu ako tí slovenskí.  Preto nie je istota, či by to presne takto mohlo fungovať aj u nás. 

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Pixabay

Japonsko

Japonsko je technologický priekopník, má vysokú úroveň školstva, obyvateľstvo je inteligentné a pracovité. Je to prosto súčasť ich kultúry. Napriek tomu, že sú na tom lepšie ako my, slovenské deti by mohli namietať. Japonskí študenti majú jedni z najlepších výsledkov vo svete, má to však svoju daň. Deti začínajú školský rok už v apríli, keď kvitnú čerešne. Na jar a v zime majú dva týždne prázdnin a tie letné trvajú len 6 týždňov.

V škole sú tiež omnoho dlhšie ako tie slovenské, niekedy až do pol piatej. Veľa študentov ešte večer po škole chodí na rôzne prípravné kurzy a súkromné mimoškolské workshopy, aby sa dostali na dobrú strednú školu. Tieto kurzy nevynechávajú ani počas prázdnin či víkendov.

Študenti si školské priestory si umývajú sami. Sú rozdelení na skupinky a počas roka sa vystriedajú pri všetkých činnostiach. Školy tak nemusia platiť upratovačky ani školníkov. Obed im pripravujú vysokokvalifikovaní kuchári a žiaci jedia spolu s učiteľkou v triede, pričom otužujú vzťahy. Zaujímavosťou je, že deti tu nechodia poza školu a takmer nikdy nemeškajú. Panuje tu vraj i veľká spolupatričnosť, lepší žiaci pomáhajú slabším.

Žiaci prvé tri roky nepodstupujú stresujúce testovanie, respektíve robia len malé testy. Najdôležitejší test, ktorý ovplyvní ich život píšu na konci strednej školy. Ten rozhodne, či sa dostanú na vysokú školu, dokáže to v priemere 76% študentov. Na vysokú školu sa všetci tešia, je totiž považovaná za „prázdniny pred prácou“ alebo „najkrajšie obdobie v živote“.

Učitelia sú v Japonsku najlepšie platení štátni zamestnanci. V školstve sa podporuje rozvoj technológií a duálne vzdelávanie je veľmi rozšírené – vysoké školy sú často prepojené s technologickými firmami.

Japonci sú evidentne elita v školstve i práci, ale minimum voľna negatívne ovplyvňuje ich súkromné životy. Sú tak vyťažení, že si nemajú kedy hľadať životných partnerov, ženy majú v práci poradovník na to, kedy môžu otehotnieť, demografia rapídne klesá a majú tu jeden z najvyšších počtov samovrážd vo svete. Všetkého veľa škodí. V niečom by sme sa ale inšpirovať určite mohli.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Pixabay

Nemecko

Nemecké školstvo je trošku komplikovanejšie, čo sa týka štruktúr a pravidiel. Avšak benefitom je, jeho variabilnosť a prispôsobivosť individuálnym nárokom žiaka a so širokým spektrom voľby. Aj tu je štúdium na štátnych školách zadarmo a deti začínajú prvú triedu už v 6 rokoch.

V Nemecku existuje až 16 vzdelávacích systémov v jednotlivých spolkových krajinách, federálna vláda ich činnosť ale koordinuje a zjednocuje v základných princípoch ako je napríklad dĺžka školskej dochádzky, označovanie zariadení či vzájomné uznávanie vysvedčení. Každá spolková republika má ale inak rozvrhnuté prázdniny, spoločné sú len štátne sviatky. Taktiež školský rok začínajú odlišne v každej časti krajiny. V takom Bavorsku sa letné prázdniny začínajú až v auguste a trvajú len do polovice septembra. Niekde sa zase učí aj v sobotu.

Domáce úlohy sú tu ale veľmi zriedkavé. Skúšanie prebieha zväčša písomne a odpovedá sa z lavice. Pre celú triedu sa žiaci postavia až vo vyšších ročníkoch. Od žiakov sa vyžaduje aj tvorba/ prezentácia vlastného názoru, ktorý ale musí byť odôvodnený faktami.

Technické vybavenie je samozrejmosťou. Nie je prekvapením, že nemecké školy nemajú problém s financiami. Zaujímavosťou ale je, že tu nefungujú typické rodičovské združenia a hodnotenie žiakov je aj medzi spolužiakmi tajné. Učiteľ si so žiakov sadne sám a porozprávajú sa o tom, čo treba zlepšiť.

Deti v Nemecku začínajú vyučovanie o osmej ráno a končia okolo pol druhej. Nemecko má rozšírený a úspešný duálny systém. Firmy si bežne vychovávajú budúcich zamestnancov. Študent si môže vybrať firmu a firma si tiež môže vybrať študenta.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Pixabay

Estónsko

Estónci sa inšpirovali fínskym modelom, ktorému dnes dokonca konkurujú. Ani tu nie sú deti zaťažované domácimi úlohami a doma sú prosto iba deťmi. Tak isto testovanie podstupujú iba raz za tri roky. Napriek tomu v me­dzi­ná­rod­ných tes­toch PISA pat­ria k elit­nej de­siatke kra­jín. Estónsko urobilo to, o čom snívajú všetci Slováci, naliali do školstva peniaze, urobili veľkú reformu a učiteľom dali vyššie platy a slobodu vo výučbe. 

Vo ve­rej­ných ško­lách majú deti všetko za­darmo: školné, stravu, učeb­nice, a ďal­šie po­môcky. Deti sú tes­to­vané len raz za tri roky. Kladie sa tu dôraz na IT vzdelanie a technologický pokrok. 

Na kaž­dého uči­teľa škola navyše do­stáva bo­nus 20 % zá­klad­ného platu, kto­rým ria­di­teľ môže odmeniť dobrý výkon.