Uni­kát­ne spo­je­nie prí­rod­ných a moder­ných prv­kov vyús­ti­lo do toho skvos­tu

Podľa článku od Štefana Moravčíka, Archinfo.sk, Autori: Ing. arch. Richard Kráľovič, Spolupráca: Ing. arch. Zuzana Kráľovičová stavbyvedúci Ľubomír Halkovič. / 11. júna 2017 / Architektúra

zdroj: Peter Čintalan, DYNAMEET studio

Dom v his­to­ric­kom cen­tre mes­ta Levo­ča. Objekt sa nachá­dza “za hrad­ba­mi”, neďa­le­ko Námes­tia Maj­stra Pav­la.

V minu­los­ti znač­ne zaned­bá­va­ný dom sa postup­ne zba­vu­je pre­by­toč­ných náno­sov a odha­ľu­je svo­je tajom­stvá. Vo vnút­ri vedie dom dia­lóg so svet­lom, je o prie­hľa­doch a výhľa­doch. Sme­rom von zacho­vá­va cha­rak­te­ris­ti­ku pôvod­né­ho levočs­ké­ho domu, deje sa tak však bez zby­toč­nej oka­tos­ti. Záro­veň nere­zig­nu­je na pri­zna­nie všet­ké­ho nové­ho súčas­ný­mi archi­tek­to­nic­ký­mi pros­tried­ka­mi,” zhŕ­ňa archi­tekt Richard Krá­ľo­vič.

Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio
Foto: Peter Čin­ta­lan, DYNA­ME­ET stu­dio

Pro­jekt pod­rob­nej­šie pred­sta­vu­je archi­tekt:

Zada­nie

Úlo­hou bola cel­ko­vá rekon­štruk­cia objek­tu, zme­na dis­po­zič­né­ho rie­še­nia a nahra­de­nie nevy­uži­tých pôj­do­vých pries­to­rov vstav­bou obyt­né­ho pod­kro­via. Sano­va­ná bola fasá­da a piv­nič­né múry pre ich zvý­še­nú vlh­kosť a zate­ka­nie. Celý tvo­ri­vý pro­ces bol pod­po­ro­va­ný odu­šev­ne­ným kli­en­tom, ústre­to­vos­ťou pamiat­ko­vé­ho úra­du a tak­tiež miest­ny­mi maj­stra­mi. Od stav­by­ve­dú­ce­ho, cez sto­lá­rov až po ume­lec­kých ková­čov.

Maš­taľ­ka”
Vo chví­li zahá­je­nia pro­jek­tu bolo kaž­dé­mu jas­né, že sa nepôj­de o všed­ný pro­jekt. Už počas prvej náv­šte­vy nie­kto z prí­tom­ných pozna­me­nal… veď je to “maš­taľ­ka”, súdiac pod­ľa pôvod­né­ho výzo­ru býva­lej jedál­ne.

Pre­beh­lo pár úvod­ných stret­nu­tí s kli­en­tom, kde sa odo­bril kon­cept dis­po­zič­né­ho uspo­ria­da­nia novo navrho­va­né­ho rie­še­nia (z väč­šej čas­ti para­dox­ne v pro­ti­kla­de s jeho pôvod­ný­mi úmys­la­mi) a zača­lo sa pro­jek­to­vať. Nasle­do­va­li príp­rav­né a neskôr i nevy­hnut­né búra­cie prá­ce, kde sa “náš” dom postup­ne zba­vo­val pre­by­toč­ných náno­sov zvnút­ra, tak i zvon­ku a dovo­lil postup­ne odha­ľo­vať svo­je tajom­stvá. Základ­ným cie­ľom rekon­štruk­cie sa sta­lo nenú­te­né hľa­da­nie skry­tých — pôvod­ných kva­lít domu, súla­du s duchom samot­né­ho mies­ta a mes­ta, ich dopl­ne­nie súčas­ný­mi požia­dav­ka­mi na kva­lit­né a ener­ge­tic­ky úspor­né býva­nie. Nere­zig­no­va­nie na nové požia­dav­ky, uro­be­né súčas­ný­mi archi­tek­to­nic­ký­mi pros­tried­ka­mi.

Archi­tek­tú­ra

Zmys­lom rekon­štruk­cie bolo vytvo­re­nie život­né­ho pries­to­ru pre roz­ras­ta­jú­cu sa rodi­nu s malý­mi deť­mi (jed­na z reak­cií kli­en­ta pri jed­nej z pre­hlia­dok rekon­štru­ova­né­ho prí­ze­mia bola: prá­ve som si odkro­ko­val “vnú­tor­ný okruh”, kde môžu moje deti dooko­la bez pre­káž­ky behať, je to cez 40 met­rov, toto sa mi páči!).

Archi­tek­to­nic­ké rie­še­nie pri­ná­ša do všet­kých pod­la­ží veľ­ko­ry­sé pries­to­ry, v prí­ze­mí čo naj­viac vzá­jom­ne pop­re­pá­ja­né, s roz­váž­ne navr­hnu­tým nábyt­kom a potreb­ným zaria­de­ním, kde nič nie je naviac. Do objek­tu sa, rov­na­ko ako pôvod­ne, vstu­pu­je z juž­nej stra­ny — z uli­ce. Nie­kto­ré z vnú­tor­ných pries­to­rov sa vizu­ál­ne a dis­po­zič­ne pre­po­ji­li. Na vstup­nú halu nad­vä­zu­jú pries­to­ry kuchy­ne. Opro­ti sa nachá­dza nové dre­ve­né scho­dis­ko vedú­ce do pod­kro­via. Naľa­vo sa nachá­dza vstup do obý­va­cie­ho pries­to­ru.

Kuchy­ňa, jed­na z hlav­ných miest­nos­ti domu, kde pul­zu­je rodin­ný život a sko­ro kaž­do­den­né náv­šte­vy (dom je v cen­tre, “vid­no” doň z uli­ce, tak­že pre zná­mych a suse­dov nie je prob­lém zasta­viť sa na kávu…) je tak­tiež pries­to­rom jedál­ne, komu­ni­kač­ným pries­to­rom. Nie­len v sociál­nom a hori­zon­tál­nom roz­me­re, ale i v roz­me­re ver­ti­kál­nom. Nad jej stre­dom ústi svet­lík pre­tí­na­jú­ci stre­chu, pod­kro­vie i trá­mo­vý strop. Spro­stred­kú­va bazi­li­kál­ne osvet­le­nie hlbo­kej miest­nos­ti, spá­ja vzá­jom­ne obe pod­la­žia. LED osvet­le­nie integ­ro­va­né vo svet­lí­ku vo večer­ných hodi­nách dosvet­ľu­je pra­cov­nú časť kuchy­ne a záro­veň pôso­bí ako sve­tel­ný prvok i v samot­nom pod­kro­ví.

Spo­lo­čen­ská zóna v prí­ze­mí je pod­po­re­ná vytvo­re­ním veľ­ko­ry­sej obý­va­cej miest­nos­ti v západ­nej čas­ti, kto­rá využí­va pria­me spo­je­nie so záh­ra­dou. Dlhá chod­ba, orien­to­va­ná zo stra­ny od suse­dia­ce­ho domu, pre­pá­ja všet­ky pries­to­ry domu v rám­ci prí­ze­mia. Sprí­stup­ňu­je sociál­ne záze­mie a tech­nic­kú miest­nosť. Dôle­ži­tú úlo­hu tu zohrá­va scho­dis­ko vlo­že­né do pôvod­nej voľ­nej prieč­nej chod­by. Ponú­ka oby­va­te­ľom domu prie­hľa­dy z chod­by ponad podes­tu. Pri výstu­pe scho­dis­kom zas prie­hľa­dy dolu do chod­by. Pries­tor sute­ré­nu je využí­va­ný ako piv­ni­ca.

V obyt­nom pod­kro­ví sa nachá­dza rodi­čov­ská spál­ňa, dve det­ské izby, kúpeľ­ňa a hala so svet­lí­kom. Spál­ňa orien­to­va­ná do záh­ra­dy je dopl­ne­ná o exte­ri­é­ro­vý pries­tor — kry­tú tera­su. Zo sever­nej stra­ny je pries­tor dopl­ne­ný o vikier, kto­rý oby­va­te­ľom domu posky­tu­je výhľad na domi­nan­tu Levo­če — Marián­sku horu.

Obyt­né pod­kro­vie je zastre­še­né zatep­le­nou dre­ve­nou kon­štruk­ci­ou kro­vu. Tva­ro­va­nie stre­chy sme­rom k mes­tu zacho­vá­va pôvod­ný prin­cíp val­bo­vej stre­chy s pri­zna­ným typic­kým prv­kom — námet­kom. Na západ­nej stra­ne doš­lo k úpra­ve z val­by na ští­to­vú ste­nu so zapus­te­nou tera­sou. Streš­ný plášť tvo­rí kera­mic­ká škrid­lo­vá kry­ti­na v teh­lo­vej far­be. Vikier a lem ští­to­vej čas­ti streš­nej kon­štruk­cie sme­rom k záh­ra­de, ako novot­va­ry sú opláš­te­né kry­ti­nou rhe­in­zink. Všet­ky vnú­tor­né a von­kaj­šie dver­né a oken­né výpl­ne boli vyme­ne­né za nové dre­ve­né z masív­ne­ho dre­va.

V rám­ci cel­ko­vé­ho stvár­ne­nia inte­ri­é­ru sa dôraz klá­dol i na mate­riá­lo­vú a fareb­nú strán­ku stvár­ne­nia stien. Jed­na z vnú­tor­ných stien sa dife­ren­cu­je pou­ži­tím špe­ciál­nej tech­ni­ky mat­né­ho štu­ku vždy v inom fareb­nom odtie­ni. Far­ba je zvo­le­ná tak, aby výsle­dok ladil s dre­ve­ný­mi záklop­mi, dru­hom pod­la­hy ale­bo nábyt­ko­vým vyba­ve­ním.

Pôvod­né v novom

V dome, počas rekon­štruk­cie, zosta­lo mno­ho zacho­va­ných arte­fak­tov a prv­kov. To, čo sa dalo pou­žiť, našlo v dome svo­je uplat­ne­nie. Kamen­né múry a klen­bo­vé kon­štruk­cie sa v sute­ré­ne vyčis­ti­li a vypies­ko­va­li. Kamen­ný nápis jed­né­ho z pôvod­ných maji­te­ľov našiel svo­je nové mies­to v intar­zii do štu­ko­vej ste­ny v kuchy­ni, čas­ti pôvod­ných dre­ve­ných trá­mov kro­vo­vej kon­štruk­cie zasa poslú­ži­li ako “nosi­če” osvet­le­nia v piv­nič­ných klen­bo­vých pries­to­roch, či ako súčasť von­kaj­šej čas­ti krbo­vé­ho tele­sa v obý­va­cej miest­nos­ti.

Tech­no­lo­gic­ké rie­še­nie

Zdro­jom tep­la je tepel­né čer­pad­lo typu zem — voda. Vyku­ro­va­nie miest­nos­tí je zabez­pe­če­né pro­stred­níc­tvom pod­la­ho­vé­ho a ste­no­vé­ho vyku­ro­va­nia. Vrty v záh­ra­de sú hlbo­ké 100 m. V dome je zre­a­li­zo­va­ný aj sys­tém ria­de­né­ho reku­pe­rač­né­ho vet­ra­nia.

Foto: Richard Krá­ľo­vič
Axonometrická schéma
Axo­no­met­ric­ká sché­maAutor: Richard Krá­ľo­vič
Pôvodný stav
Pôvod­ný stav

Pod­kla­dy: Richard Krá­ľo­vič, zdroj: archinfo.sk

Pridať komentár (0)