USA vyzýva, aby ich občania opustili Bielorusko, rakúsky kancelár kritizoval sťahovanie diplomatov. Krízu by mohla riešiť Merkelová

Americké úrady odporučili svojim občanom, aby vzhľadom na vývoj situácie okolo Ukrajiny okamžite opustili Bielorusko i medzinárodne neuznané Podnestersko. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré v noci na utorok podľa agentúry AP zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí USA.

Podľa neho by „americkí občania, ktorí sú v Bielorusku alebo zvažujú možnosť ísť tam, mali vziať do úvahy, že situácia je nepredvídateľná, v regióne je zvýšené napätie“. Americké úrady už dávnejšie občanom odporučili, aby do Bieloruska necestovali.

V ďalšom vyhlásení rezort americkej diplomacie apeloval, aby občania USA necestovali do Moldavska, ďalšej krajiny susediacej s Ukrajinou.

Cesty do tejto krajiny ministerstvo neodporúča pre epidémiu ochorenia COVID-19, pre vojenské aktivity Ruska v blízkosti hraníc Ukrajiny a pre nevyriešený konfliktu medzi odštiepeneckým regiónom Podnestersko a centrálnymi orgánmi.

Ministerstvo súčasne vyzvalo všetkých Američanov, ktorí sa nachádzajú v Podnestersku, aby odtiaľ okamžite odišli.

Bielorusko, Moldavsko a Ukrajina sa nachádzajú medzi východoeurópskymi členskými štátmi NATO a Ruskom. Západ, ale najmä USA, už týždne upozorňujú, že Rusko by mohlo napadnúť Ukrajinu, keďže v blízkosti jej hraníc sústredilo desaťtisíce svojich vojakov a v posledných dňoch vykonáva v južnom Bielorusku spoločné cvičenie s bieloruskou armádou.

Rusko tvrdenia o príprave invázie odmieta a napríklad aj prostredníctvom hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova pripomína, že Rusko pre nikoho nepredstavuje hrozbu. Peskov nedávno zároveň nevylúčil možnosť provokácií zo strany Západu na ospravedlnenie jeho tvrdení. Varoval, že pokusy riešiť krízu na juhovýchode Ukrajiny silou môžu mať veľmi vážne dôsledky.

Obránime každý centimeter územia NATO, tvrdia USA. Zvažujú nasadenie vojakov aj na Slovensko

Baerbocková vyzýva na stiahnutie ruských vojsk 

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok pred cestou kancelára Olafa Scholza do Moskvy apelovala na stiahnutie ruských vojakov z hraníc s Ukrajinou. Zodpovednosť za deeskaláciu napätia leží podľa jej slov jednoznačne na strane Ruska. Píše o tom agentúra DPA.

„Na hraniciach s Ukrajinou je pre nahromadenie ruských vojakov v tomto okamihu v hre osud celej krajiny a jej obyvateľstva. Situácia je nanajvýš nebezpečná a môže v každom momente eskalovať,“ upozornila ministerka pred návštevou Španielska, partnerskej krajiny Nemecka v Severoatlantickej aliancii.

zdroj: SITA/AP, Alex Brandon. Na snímke ministerka zahraničia Nemecka Annalena Baerbocková

Baerbocková zdôraznila, že Západ musí v tejto mimoriadne nebezpečnej kríze dať dôrazne najavo, že jednotne stojí za mierovým poriadkom v Európe, ktorý sa budoval celé desaťročia.

V Španielsku, ktoré je podľa šéfky nemeckej diplomacie jedným z najdôležitejších a najbližších partnerov Berlína, sa ministerka stretne so svojím rezortným kolegom Josém Manuelom Albaresom a aj so zástupcami špeciálnej prokuratúry venujúcej sa vyšetrovaniu násilia páchanom na ženách.

Baerbocková priblížila, že obe krajiny chcú úzko spolupracovať i v oblasti ekologickej tranzície, globálnej klimatickej diplomacie, európskej migračnej politiky a stability v južnej Európe.

Uväzní Rasputica ruské tanky v bahne a zachráni Ukrajinu? Analytici prezradili, čo si myslia o úlohe počasia na inváziu

Scholz má dať Putinovi ultimátum na stiahnutie vojakov, tvrdí ukrajinský veľvyslanec 

Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk vyzval kancelára Scholza, aby dal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi tvrdé ultimátum. Ako povedal pre médiá skupiny Funke, len „jednoznačné ultimátum pánovi Putinovi na stiahnutie po zuby ozbrojených hôrd (vojakov) najneskôr do stredy 16. februára môže ešte zachrániť svetový mier“.

„Ak by šéf Kremľa ignoroval toto úplne posledné varovanie, museli by sa voči Rusku postupne zaviesť mimoriadne bolestivé preventívne sankcie,“ citoval Meľnyka denník Die Welt.

zdroj: SITA/AP, Markus Schreiber

Scholz, ktorý v pondelok v Kyjeve rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, prisľúbil, že v čase narastajúceho napätia s Ruskom je „odhodlaný“ zachovať pomoc Ukrajine. Moskvu vyzval, aby prijala snahu Západu o rozhovory o zmiernení napätia.

Na hromadenie ruskej armády na ukrajinských hraniciach podľa neho neexistuje „nijaké rozumné opodstatnenie“. V utorok sa Scholz v Moskve stretne s ruským prezidentom Putinom – ich schôdzka má trvať niekoľko hodín a následne sa uskutoční spoločná tlačová konferencia.

Nemecká Ľavica navrhuje Merkelovú ako sprostredkovateľku v kríze na Ukrajine

Dietmar Bartsch, spolupredseda frakcie strany Ľavica (Die Linke) v Bundestagu navrhol, aby sa exkancelárka Angela Merkelová stala sprostredkovateľkou pri riešení ukrajinskej krízy. Informovala o tom v utorok agentúra DPA.

Vláda súčasného kancelára Olafa Scholza (SPD) podľa neho neplní takú sprostredkovateľskú úlohu, akú zohrával predošlý vládny kabinet.

Podľa Bartscha by spolková vláda mala o jeho návrhu rokovať, aby spolu s Francúzskom navrhli Merkelovú ako možného sprostredkovateľa mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.

zdroj: FOTO TASR/Jakub Kotian

V rozhovore pre mediálnu skupinu Funke, zverejnenom v utorok, Bartsch pripomenul, že Merkelová má dôveru na oboch stranách konfliktu a môže tak prispieť k upokojeniu situácie.

Nemecko a Francúzsko sú účastníkmi tzv. normandského formátu, vytvoreného na riešenie konfliktu na Ukrajine.

Merkelová a vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande v roku 2015 sprostredkovali rozhovory o riešení ukrajinskej krízy. Potom sa lídri štyroch krajín – Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska – dohodli na súbore opatrení na realizáciu dosiahnutých dohôd, tzv. minských dohôd, ktoré tvorili základ pre riešenie konfliktu na východe Ukrajiny.

Tanky, všade samé tanky, kričala žena. Rusko nasadilo k hraniciam väčšinu taktických jednotiek, nechýbajú ani nemocnice

Pätová situácia s minskými dohodami 

Minulý týždeň, 10. februára, sa v Berlíne uskutočnili deväť hodín trvajúce rokovania politických poradcov normandskej štvorky, ktoré však nevyústili do dohody o spoločnom dokumente.

Zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Ruskej federácie Dmitrij Kozak vtedy označil situáciu za patovú. Podľa neho sa nepodarilo dosiahnuť, aby Kyjev súhlasil s priamym dialógom so samozvanými proruskými republikami v Donbase, ktorý by sa týkal budúceho štatútu regiónu v rámci postkonfliktnej Ukrajiny.

Ukrajinská strana nepovažuje súčasné vedenie samozvaných republík – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) – za legitímne, ale za dosadené Moskvou, a rokovať o štatúte DĽR a LĽR by bola ochotná až po slobodných voľbách.  

zdroj: TASR/AP, Alexander Zemlianichenko

Minské dohody počítajú nielen s prímerím, so stiahnutím zbraní, s amnestiou a obnovením ekonomických väzieb, ale aj s hlbokou ústavnou reformou na Ukrajine, ktorej výsledkom by mala byť decentralizácia moci s prihliadnutím na osobitné postavenie niektorých regiónov.

Západ, ale najmä USA, už týždne upozorňujú, že Rusko by mohlo napadnúť Ukrajinu, keďže v blízkosti jej hraníc sústredilo desaťtisíce svojich vojakov a v posledných dňoch vykonáva v južnom Bielorusku spoločné cvičenie s bieloruskou armádou.

Rusko tvrdenia o príprave invázie odmieta a napríklad aj prostredníctvom hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova pripomína, že Rusko pre nikoho nepredstavuje hrozbu. Peskov nedávno zároveň nevylúčil možnosť provokácií zo strany Západu na ospravedlnenie jeho tvrdení. Upozornil, že pokusy riešiť krízu na juhovýchode Ukrajiny silou môžu mať veľmi vážne dôsledky.

 Schallenberg kritizoval sťahovanie diplomatov z Kyjeva

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg kritizoval odchod diplomatov viacerých krajín z Kyjeva, ku ktorému došlo pre obavy z hroziacej ruskej invázie na Ukrajinu. TASR správu prevzala z webovej stránky verejnoprávnej stanice ORF.

„Považujem za problematický signál voči ľuďom na Ukrajine, ak niekto predčasne sťahuje vlastných diplomatov,“ povedal Schallenberg pre médiá nemeckej skupiny Funke.

Dodal, že rozhodol, že „spolupracovníci rakúskeho veľvyslanectva tam musia zostať práve v tejto nestabilnej situácii a to až dovtedy, kým to ešte bude ako-tak prijateľné“.

„Sme otvorení voči serióznym rozhovorom s Moskvou, ale vysielame tiež jasný signál, že ak nastane ďalšia vojenská agresia voči Ukrajine, Rusko by postihli závažné politické a hospodárske následky,“ povedal šéf rakúskej diplomacie.

Zdôraznil, že rovnako ako Nemecko aj Rakúsko odmieta dodávky zbraní pre Ukrajinu. „Pre Rakúsko neprichádzajú dodávky zbraní vonkoncom do úvahy,“ uviedol.

V súvislosti s krízou na ukrajinských hraniciach Schallenberg ostro kritizoval amerického prezidenta Joea Bidena za jeho výroky o hrozbe „svetovej vojny“. Takéto prejavy sú podľa rakúskeho ministra nanajvýš nebezpečné.

Spojené štáty ešte v sobotu oznámili, že svoj personál na veľvyslanectve v Kyjeve zredukujú „na absolútne minimum“. Stiahnutie časti zamestnancov svojho veľvyslanectva v Kyjeve ohlásili cez víkend aj Nemecko či Taliansko.

Berlín dodal, že časť svojej diplomatickej misie – podobne ako viaceré iné západné krajiny vrátane napríklad Holandska – presunie na západ Ukrajiny do mesta Ľvov. Izrael avizoval odsun rodinných príslušníkov svojich diplomatov a zamestnancov svojho veľvyslanectva.

Vyše 20 krajín tiež z obáv zo zhoršenia bezpečnostnej situácie na Ukrajine vyzvalo svojich občanov, aby z Ukrajiny odcestovali.