Už čoskoro nastane zmena času. Slovákov čaká dlhšia noc, dni budú kratšie

Už čoskoro si opäť posunieme hodinky a budeme sa musieť rozlúčiť s dlhými letnými večermi. Namiesto prechádzok pri západe slnka nás totiž čaká realita tmavých popoludní a skorého stmievani.

Posledná októbrová nedeľa už tradične patrí návratu zo stredoeurópskeho letného času (SELČ) na stredoeurópsky čas (SEČ). Ako pripomína portál iMeteo, tento rok si ručičky posunieme v noci zo soboty na nedeľu 26. októbra 2025. Čas sa oo tretej ráno sa vráti späť na druhú.

Pre niektorých je posun času to vítanou príležitosť na dlhší spánok. Pre iných zas ide o začiatok obdobia, ktoré prináša viac únavy, horšiu náladu a problémy so sústredením.

Aj preto v marci 2019 Európsky parlament podporil návrh, aby sa sezónne zmeny času zrušili od roku 2021. Každý členský štát si mal vybrať, či ostane pri letnom alebo zimnom čase. Lenže Rada EÚ sa na spoločnom postupe nedohodla a odvtedy sa téma posúva bokom.

Ako na nás zmena vplýva

Odborníci upozorňujú, že zmena času nie je len drobnosť v kalendári, ale zásah do nášho vnútorného biorytmu. Podľa farmaceutickej laborantky Tatiany Kocúrkovej z lekárne Dr. Max má toto prestavovanie hodiniek reálne dosahy na naše zdravie.

„Odborne sa našim biologickým hodinám hovorí cirkadiánny rytmus alebo biorytmus. Každý z nás má tzv. vnútorné biologické hodiny, ktoré riadia spánok, vstávanie, hlad či únavu,“ vysvetľuje.

Problémom je, že posun času tieto rytmy naruší. „Posun času narúša prirodzený cyklus a produkciu spánkového hormónu melatonínu. To môže viesť k problémom so spánkom, únave, ospalosti a dezorientácii,“ upozorňuje odborníčka.

Negatívny vplyv sa môže prejaviť aj na koncentrácii, čo podľa nej zvyšuje riziko úrazov a nehôd. Skoré stmievanie navyše vplýva na náladu a môže byť spúšťačom jesenných depresií.

Nielen spánok, ale aj stravovanie

Biorytmus riadi aj naše stravovacie návyky. „Môže sa stať, že nebudeme cítiť hlad v čase obeda a potom sa večer prejeme. Alebo si dáme niečo navyše počas dňa a zrazu priberáme, hoci sa zdá, že sme nič nezmenili,“ dopĺňa Kocúrková.

Podľa nej pomáha pravidelný režim. Kľúčom je dostatok spánku, pohyb, zdravá strava a vyhýbanie sa alkoholu či modrému svetlu z obrazoviek pred spaním. Vhodné môžu byť aj výživové doplnky s melatonínom, bylinné preparáty alebo aromaterapia.

Posun času a psychika

Zmena času nemá vplyv len na spánok a hlad, ale aj na našu psychiku. Podľa viacerých psychológov a chronobiológov môže byť posun na zimný čas náročný najmä pre ľudí, ktorí sú citliví na svetlo. Keď sa dni skracujú a slnko zapadá ešte pred piatou popoludní, telo dostáva menej prirodzeného svetla, čo môže ovplyvniť produkciu serotonínu, hormónu dobrej nálady.

Nie je náhoda, že na jeseň a v zime pribúdajú prípady tzv. sezónnej afektívnej poruchy (SAD), známej aj ako sezónna depresia. Príznaky zahŕňajú smútok, apatiu, zvýšenú chuť na sladké, ale aj ťažkosti so vstávaním a celkový útlm. Odborníci odporúčajú pobyt na dennom svetle hneď ráno, a to aj vtedy, keď je zamračené – denný svetelný impulz pomáha regulovať vnútorné hodiny a zlepšuje náladu.

Zrušenie striedania času?

Hoci Európsky parlament v roku 2019 hlasoval za zrušenie striedania času, prakticky sa odvtedy nič nezmenilo. Každý štát si síce mohol zvoliť, či si ponechá letný alebo zimný čas, ale bez jednotného rozhodnutia na úrovni Rady EÚ ostala legislatíva visieť vo vzduchu. Výsledkom je, že aj v roku 2025 si ľudia v celej EÚ stále prestavujú hodinky dvakrát ročne.

Niektoré krajiny, ako napríklad Fínsko či Poľsko, zmenu aktívne podporovali a navrhovali jej úplné zrušenie. No obavy z chaosu na jednotnom trhu, v leteckej doprave či v cezhraničných službách spôsobili, že štáty nedospeli ku konsenzu. Téma sa tak zatiaľ odkladá na neurčito a milióny Európanov sa musia aj naďalej prispôsobovať rytmu, ktorý nezodpovedá ich prirodzenému nastaveniu.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska