V obľúbenej destinácii Slovákov vytvorili jedinečné múzeum. Tisícky kusov plastu upozorňujú na znečistenie morí

9. októbra 2021 o 08:51

V Indonézii vzniklo múzeum, ktoré postavili aktivisti iba z plastu
Upozorňuje na zhoršujúcu sa klimatickú krízu a znečistenie morí a oceánov
Rozširujúce sa povedomie o kríze potvrdzuje udelenie Nobelovej ceny trom vedcom, ktorí stoja za markantnými klimatickými objavmi od roku 1960

Instagram/Prigi Arisandi

V Indonézii vzniklo múzeum, ktoré postavili aktivisti iba z plastu
Upozorňuje na zhoršujúcu sa klimatickú krízu a znečistenie morí a oceánov
Rozširujúce sa povedomie o kríze potvrdzuje udelenie Nobelovej ceny trom vedcom, ktorí stoja za markantnými klimatickými objavmi od roku 1960

Indonézia je známa vysokou mierou znečistenia morí jednorazovým plastom. Nad ňou sa drží už len Čína. Na ostrove Java však miestni vytvorili múzeum, ktoré upozorňuje na problém používania plastov od svojich dverí až po centrálnu sochu. Je totiž celé vyrobené z plastového odpadu.

OSN označuje znečistenie morí plastovým odpadom za „spomalenú katastrofu“, upozorňuje portál Museum Next. Členovia organizácie Ecological Observation and Wetlands Conservation (Indonézia), ktorú tvoria ekológovia, študenti, dedinčania a firmy, vytvorili „plastové múzeum“ z odhodených fliaš, vriec, vrecúšok a slamiek.

Odpad vylovili z lokálnych riek. Časť pospájali do vstupného tunela, ktorým musíš prejsť, aby si sa dostal k soche. Tá stojí v centre múzea a nesie meno po javskej bohyni ryže a plodnosti Dewi Sri.

Múzeum je vytvorené z viac ako 10 000 kúskov odpadu. Správa vysielaná k ľuďom je však jediná. „Plasty sa veľmi ťažko recyklujú. Od dnešného dňa by sme mali prestať využívať jednorazové plasty, pretože znečisťujú náš oceán, ktorý je tiež naším zdrojom potravy,“ povedal zakladateľ múzea Prigi Arisandi, informuje CNN.

View this post on Instagram

A post shared by Prigi Arisandi (@prigi.arisandi)

Spolu s Filipínami a Vietnamom sú Čína a Indonézia zodpovedné za viac ako polovicu oceánskych plastov a indonézske snahy regulovať používanie plastových obalov majú zmiešané výsledky.

Výstavu od otvorenia začiatkom minulého mesiaca navštívilo približne 400 návštevníkov. Ahmad Zainuri, študent, povedal, že mu to otvorilo oči v pochopení rozsahu problému. „Radšej budem používať plátennú tašku a keď si kúpim drink, použijem pohár,“ povedal, informuje portál Good World News.

View this post on Instagram

A post shared by Prigi Arisandi (@prigi.arisandi)

Nobelova cena za klimatický model

O tom, že sa „zelené témy“ dostávajú do povedomia širokej verejnosti, svedčí aj aktuálne udelenie Nobelovej ceny za fyziku trom vedcom za klimatické modely.

„Syukuro Manabe (90) a Klaus Hasselmann (89) položili základ našich znalostí o podnebí Zeme a o tom, ako ho ľudstvo ovplyvňuje,“ uviedol výbor.

„Giorgio Parisi (73) je odmenený za svoje revolučné zásluhy o teóriu neusporiadaných materiálov a náhodných procesov,“ uvádza sa v dokumente, píše Science Alert.

V roku 1960 práve Manabe zistil, že vysoké podiely CO²spôsobujú zvyšovanie teplôt v zemskej atmosféry, no ešte podstatnejšie je, že odhalil podiel „viny“ vodnej pary zachytávajúcej teplo, bez ktorej by samotný oxid uhličitý nepáchal takú rozsiahlu škodu.

Hasselmann sa zaslúžil o vypracovanie modelu, ako môžu klimatické modely zostať spoľahlivé napriek niekedy chaotickým zmenám trendov počasia.

Výbor ocenil jeho identifikáciu klimatických „odtlačkov prstov“ spôsobených prírodnými i ľudskými aktivitami a to, do akej miery je možné klimatické zmeny pripísať výlučne emisiám spôsobeným ľuďmi.

„O 30 až 100 rokov, v závislosti od toho, koľko fosílnych palív spotrebujeme, budeme čeliť veľmi významnej zmene klímy,“ povedal Hasselmann v rozhovore v roku 1988 podľa vyhlásenia Max Planck Society v Nemecku.

Zdroje: CNN, Good World News, Museum Next, Science Alert

Počasie, príroda a zvieratá Štúdie, prieskumy a analýzy Životné prostredie