V Škótsku odstraňujú burinu horúcou vodou, Slovensko glyfosátom. Zmeniť to chce študent Ivan Iľko

Linda Cebrová / 21. októbra 2018 / Eko

zdroj: RTVS,pexels
  • Oby­va­te­lia miest ne­majú v bež­nom ži­vote šancu vy­hnúť sa pes­ti­cí­dom
  • Za­tiaľ, čo iné kra­jiny sa bijú o to, aby ško­livé látky čo možno naj­viac eli­mi­no­vali, my tento prob­lém od­sú­vame
  • Prvé zmeny k nám pri­náša 23-ročný Ivan Iľko s jeho pro­jek­tom Zóny bez pes­ti­cí­dov
  • V praxi je už vi­dieť prvé vý­sledky

Čo bolo pr­vot­ným im­pul­zom na vznik pro­jektu Zóny Bez Pes­ti­cí­dov? Kto za týmto pro­jek­tom stojí?

Jed­ným z naj­väč­ších prob­lé­mov pri údržbe miest je bu­rina alebo ne­žia­duca ve­ge­tá­cia, ktorá po­ško­dzuje a zne­hod­no­cuje mest­skú ze­leň a mest­ské ko­mu­ni­ká­cie, na­viac pô­sobí ne­es­te­ticky. Od­bu­ri­ňo­va­nie sa v mest­skom pro­stredí re­a­li­zuje pri od­stra­ňo­vaní bu­rín ras­tú­cich v spev­ne­ných plo­chách, chod­ní­koch, pri ob­rub­ní­koch, pri za­kla­daní no­vých sa­dov­níc­kych úp­rav, v zá­ho­noch a tráv­ni­koch.

Aj na­priek do­sta­toč­nému množ­stvu bez­peč­nej­ších od­bu­ri­ňo­va­cích tech­ník sa v sú­čas­nosti pri bež­nej praxi po­u­ží­vajú hlavne her­bi­cídne príp­ravky (pozn. sku­pina pes­ti­cí­dov, ktorá ničí bu­rinu), zväčša na báze účin­nej látky gly­fo­sát.

Po­u­ží­va­ním her­bi­cí­dov a pes­ti­cí­dov sa priamo ohro­zuje nie­len kva­lita spod­nej vody a pôdy, ale aj zdra­vie oby­va­teľ­stva. Gly­fo­sát bol Sve­to­vou zdra­vot­níc­kou or­ga­ni­zá­ciou WHO, jej in­šti­tú­tom pre vý­skum ra­ko­viny (IARC) na zá­klade zá­ve­rov ko­mi­sie 17 ne­zá­vis­lých exper­tov a ve­rejne do­stup­ných štú­dií to­xi­city ozna­čený za po­ten­ciálny kar­ci­no­gén, sku­piny 2.A.  V de­cem­bri 2017 roz­ho­do­vala Európ­ska únia o mož­nosti jeho ďal­šieho vy­uží­va­nia a po­vo­lila ho po­u­ží­vať v EÚ ďal­ších 5 ro­kov. Pri­čom zá­stup­co­via Európ­skeho par­la­mentu, ale aj viac ako mi­lión ob­ča­nov EÚ, ktorí pod­pí­sali vý­zvu na zá­kaz gly­fo­sátu, ich žia­dali o úplný zá­kaz jeho vy­uží­va­nia. Aj z tohto dô­vodu vznikla ini­cia­tíva Zóny bez pes­ti­cí­dov, ktorá sa sú­stre­ďuje na zá­kaz po­u­ží­va­nia príp­rav­kov na báze gly­fo­sátu a iných zdra­viu škod­li­vých pes­ti­cí­dov nie­len vo ve­rej­nej ze­leni a ko­mu­ni­ká­ciách, ale aj na ve­rej­ných prie­s­trans­tvách.

Fun­guje niečo po­dobné aj v za­hra­ničí? Ak áno, aké sú vý­sledky?

 

Jed­ným z prí­kla­dov ob­čian­skej ini­cia­tívy a sna­hou vy­hnúť sa to­xic­kému pro­stre­diu je pe­tí­cia „Ne­to­xické chod­níky pre naše deti“, vďaka kto­rej ho­land­ské mesto Rot­ter­dam za­ká­zalo príp­ra­vok Roun­dup. Štáty Srí Lanka a Sal­va­dor úplne za­ká­zali vy­uží­va­nie gly­fo­sátu. Podľa štátu Srí Lanka, gly­fo­sát môže byť zod­po­vedný za zvý­šený ná­rast ocho­rení ob­li­čiek v kra­jine v uply­nu­lých ro­koch. V Ra­kúsku, najmä vďaka ini­cia­tíve ne­zis­ko­vej or­ga­ni­zá­cie Gre­en­pe­ace, už 598 z 2100 obcí ne­pou­žíva pri údržbe mest­skej ze­lene gly­fo­sát.

Ďal­ším prí­kla­dom je mesto Aber­deen, ktoré bolo v roku 2015 ze­le­ným mes­tom Európy a v rámci tohto pro­jektu za­čali od­stra­ňo­vať bu­rinu pro­stred­níc­tvom ho­rú­cej vody. Tech­no­ló­gia sa im na­toľko osved­čila, že úplne pre­stali po­u­ží­vať gly­fo­sát a v ce­lom meste do­te­raz zneš­kod­ňujú bu­rinu vý­lučne týmto spô­so­bom. V Če­chách od 1. ja­nu­ára 2019 platí zá­kaz po­u­ží­va­nia gly­fo­sátu v poľ­no­hos­po­dár­stve, av­šak v nie­kto­rých mes­tách, napr. Louny, Měl­ník, či Brno už platí úplný zá­kaz jeho vy­uží­va­nia. Prí­rode blízke náh­rady za pes­ti­cídy sa osved­čujú v mes­tách po ce­lom svete, je len na od­hod­la­nosti ľudí a sa­mospráv, či ich pre­sa­dia aj vo vlast­nom meste.

 

Aký je váš cieľ? Je re­álne, aby ste ho do­siahli, ak áno v akom ča­so­vom ho­ri­zonte a čo je kľú­čové na jeho do­sia­hnu­tie?

Cie­ľom ob­čian­skeho zdru­že­nia Zóny bez pes­ti­cí­dov je tzv. trvalo udr­ža­teľná a bez­pečná údržba miest, kto­rej zá­kladná idea spo­číva vo fi­lo­zo­fii dl­ho­do­bého roz­voja. Má mi­mo­riadny eko­lo­gický, eko­no­mický a es­te­tický vý­znam. Eko­lo­gický vý­znam spo­číva vo vy­tvo­rení rôz­nych ty­pov pro­stre­dia pre roz­ličné druhy or­ga­niz­mov, eko­no­mický vý­znam spo­číva v úspo­rách na re­vi­ta­li­zá­ciu „che­micky zde­vas­to­va­ného“ ži­vot­ného pro­stre­dia a lie­čebné ná­klady, ktoré po­ten­ci­onálne vy­plý­vajú z vy­uží­va­nia zdra­viu ne­bez­peč­ných lá­tok v mes­tách a es­te­tický vý­znam tkvie v pod­čiark­nutí rôz­no­ro­dosti fa­rieb a vôní, ktoré vy­jad­rujú spä­tosť s prí­ro­dou.

Kľú­čo­vou pod­mien­kou pre do­sia­hnu­tie sta­no­ve­ných cie­ľov je upus­te­nie od vy­uží­va­nia pes­ti­cí­dov. Oča­ká­vame, že po­zi­tívny efekt tejto zmeny v mes­tách môže ovplyv­niť aj drob­ných pes­to­va­te­ľov, záh­rad­ká­rov, môže po­sil­niť en­vi­ron­men­tálne ve­do­mie ob­ča­nov a môže po­môcť vy­tvo­riť tlak aj na poľ­no­hos­po­dá­rov a les­ní­kov. Tr­nava, ako prvé mesto so zó­nami bez pes­ti­cí­dov, je dobrý prí­klad toho, že je re­álne do­siah­nuť sta­no­vený cieľ. Je už len na os­tat­ných mes­tách a ko­mu­ni­tách ako túto vý­zvu príjmu a či sa za­poja k na­šej ini­cia­tíve.

Ako vám môžu po­môcť bežný oby­va­te­lia mesta?

Ob­ča­nov vy­zý­vame k pre­ja­ve­niu zá­ujmu o ne­che­mické ži­votné pro­stre­die, k snahe pre­tla­čiť v mes­tách a ob­ciach ne­che­mickú úp­ravu ze­lene, ďa­lej ich vy­zý­vame ne­pou­ží­vať che­mické príp­ravky na vlast­ných po­zem­koch  a ne­pod­lie­hať mód­nemu trendu vy­tvá­ra­nia ne­ži­vých tráv­ni­kov a ne­ze­le­ných plôch. V prí­pade, že ob­ča­nia majú zá­u­jem za­po­jiť obec, mesto alebo in­šti­tú­cie do pro­jektu Zóny bez pes­ti­cí­dov, nech ne­vá­hajú kon­tak­to­vať ob­čian­ske zdru­že­nie Zóny bez pes­ti­cí­dov alebo vy­pl­niť re­gis­tračný for­mu­lár na stránke zo­ny­bez­pes­ti­ci­dov.sk.

Pes­ti­cídy oby­va­te­lia miest zrejme priamo ne­vi­dia, no sú na­šou kaž­do­den­nou sú­čas­ťou. Od­kiaľ vša­diaľ na nás vplý­vajú a ako?

Pes­ti­cídy sa po­u­ží­vajú v poľ­no­hos­po­dár­stve, les­níc­tve, do­mác­nos­tiach, ne­poľ­no­hos­po­dár­skych plo­chách, pri úp­rave mest­skej ze­lene a ko­mu­ni­ká­cii, úp­rave ko­ľa­jísk, cin­to­rí­nov a pod. Pes­ti­cídy sa na­chá­dzajú vo vod­ných to­koch, snehu, daždi, hmle, vzdu­chu, pôde, po­tra­vi­nách, or­ga­niz­moch (vrá­tane ľud­ského) a pod. Ší­ria sa vzdu­chom, do­prav­nými pros­tried­kami, vo­dou a do­konca aj pro­stred­níc­tvom tka­nív ži­vých or­ga­niz­mov. Po ap­li­ká­cii pes­ti­cí­dov v ži­vot­nom pro­stredí pod­lie­hajú fy­zi­kálno-che­mic­kým vply­vom (napr. sl­nečné žia­re­nie, teplo) a rôz­nym me­ta­bo­lic­kým pre­me­nám v pro­stredí, rast­li­nách a ži­vo­čí­choch.

Pes­ti­cídy majú ši­roké spek­trum ne­ga­tív­nych účin­kov nie­len na ľud­ské zdra­vie (napr. kar­ci­no­génny, te­ra­to­génny, ge­no­to­xický, mu­ta­génny atď.), môžu tiež spô­so­biť úhyn uži­toč­ného hmyzu, ďa­lej spô­so­biť úhyn voľne ras­tú­cich rast­lín, ktoré slú­žia ako po­trava pre uži­točný hmyz, môžu sa hro­ma­diť v po­tra­vi­no­vom re­ťazci a tým vážne ovplyv­niť ne­cie­ľové or­ga­nizmy vrá­tane člo­veka. Sa­motné or­ga­nizmy si môžu aj vy­vi­núť re­zis­ten­ciu po­mo­cou ge­ne­tic­kej mu­tá­cie, čo ve­die k vzniku odol­ných ty­pov or­ga­niz­mov, z čoho vzniká ďal­šia zá­ťaž ži­vot­ného pro­stre­dia.

Spo­loč­nosť si zvykla na ich po­u­ží­va­nie pre­dov­šet­kým kvôli ich rých­lemu účinku. Pri uvá­dzaní pes­ti­cí­dov na trh sa ne­dos­ta­točne hod­notí bez­peč­nosť voči ľud­skému zdra­viu, kok­tai­lový efekt alebo do­pad na eko­sys­tém a jeho služby. V sú­čas­nosti sú pod­mienky pes­to­va­nia, ob­hos­po­da­ro­va­nia pôdy alebo údržby miest stále pris­pô­so­bené v pros­pech po­u­ží­va­nia pes­ti­cí­dov. Poľ­no­hos­po­dári, les­níci alebo správ­co­via ze­lene a ko­mu­ni­ká­cii v mes­tách sú si ve­domí ne­ga­tív­nych do­pa­dov pes­ti­cí­dov, av­šak sú ne­dos­ta­točne mo­ti­vo­vaní a pod­po­ro­vaní k upus­te­niu od ich po­u­ží­va­nia a pri­klo­ne­nia sa k prí­rode blíz­kym a ne­che­mic­kým po­stu­pom.

Naj­čas­tej­ším dô­vo­dom býva ab­sen­tu­júce ve­do­mosti o al­ter­na­tív­nych me­tó­dach, kto­rými mô­žeme efek­tívne tieto látky na­hra­diť a tiež ne­dô­vera v ich účin­nosť. Prí­rode blízke me­tó­dy sú do­sta­točne efek­tívne, vy­ža­dujú si dô­kladnú in­for­mačnú a ma­te­riálnu príp­ravu, čo mno­hých od­rá­dza. Zá­ro­veň je po­trebné uve­do­miť si aj fakt, že prí­roda a vzťahy or­ga­niz­mov v nej, sú in­ten­zív­nym po­u­ží­va­ním pes­ti­cí­dov a ne­správ­nou údrž­bou ovplyv­nené do ta­kej miery, že môže ur­čitý čas tr­vať, kým do­siah­neme po­ža­do­vaný vý­sle­dok.

 

Ako sa bežný člo­vek ži­júci v meste vyhne pes­ti­cí­dom?

Ni­jako, v sú­čas­nosti ne­exis­tuje spô­sob, kto­rým by sa bežný oby­va­teľ v do­sta­toč­nom pred­stihu a bez zvlášt­neho osob­ného zá­ujmu do­zve­del o tom, kedy, kde a akú ap­li­ká­ciu pes­ti­cídmi budú re­a­li­zo­vať. V prí­pade, že sa ná­ho­dou do­stane na miesto, kde práve pre­bieha ap­li­ká­cia pes­ti­cí­dov, mala by byť nie­kde v okolí (na po­u­lič­nej lampe alebo strome) in­for­má­cia o pre­bie­ha­jú­com po­streku. Ap­li­ká­cia pes­ti­cí­dov by sa ne­mala re­a­li­zo­vať v ob­lasti in­ten­zív­neho po­hybu chod­cov, žiaľ, re­a­li­zuje sa!

In­for­mačné ná­pisy o pre­bie­haní ap­li­ká­cie pes­ti­cí­dov mô­žeme ľahko pre­hliad­nuť alebo im deti, cu­dzinci a sla­bo­vi­diaci ne­po­ro­zu­mejú. Za­lo­že­ním zón bez pes­ti­cí­dov sa mestá za­vä­zujú k upus­te­niu od vy­uží­va­nia pes­ti­cí­dov a ume­lých hno­jív vo vo­pred sta­no­ve­nej a na mape ozna­če­nej ob­lasti, ktorá môže niesť po­me­no­va­nie Zóna bez pes­ti­cí­dov. Ob­ča­nia si v týchto zó­nach môžu byť istí, že k ap­li­ká­cii týchto lá­tok ne­do­chá­dza.

Čo by mohlo byť ich eko­lo­gic­kou sub­sti­tú­ciou?

Tak ako pri os­tat­ných ob­las­tiach je veľmi dô­le­žitá pre­ven­cia, vďaka kto­rej do­ká­žeme mi­ni­ma­li­zo­vať prav­de­po­dob­nosť opa­ko­va­ného, prí­padne ďal­šieho vý­skytu na­prí­klad ne­žia­du­cich bu­rín. Nut­nos­ťou je aj skorá oprava puk­lín v chod­ní­koch, či ob­rub­ní­koch. Vhod­nou al­ter­na­tí­vou je napr. vy­sy­pá­vať me­dzery a pre­chody me­dzi ze­le­ňou os­tro­hran­ným pies­kom. Me­dzery a pre­chody me­dzi chod­níkmi a ces­tami kon­ci­po­vať tak, aby bolo možné po­u­ži­tie ro­tač­ných kief, ko­se­nie alebo ter­mické od­bu­ri­ne­nie. Veľmi účinné je aj pra­vi­delné za­me­ta­nie ulíc a chod­ní­kov – za­me­dzí sa tak ná­no­som pra­chu a ze­miny, ktoré slú­žia aj na rast bu­riny.

Vhodné je aj na­stie­ľa­nie, mul­čo­va­nie, vy­soká hus­tota dru­hov po­rastu v zá­hone, vy­uží­va­nie vlast­ností nie­kto­rých trva­liek, na­prí­klad pô­do­pok­ryv­ných, ktoré po­merne spo­ľah­livo a rýchlo za­kryjú veľké plo­chy a ne­umož­nia kon­ku­renč­ným dru­hom a teda ani bu­ri­nám rasť. Me­dzi os­tatné me­tó­dy, kto­rými do­ká­žeme eli­mi­no­vať vy­uží­va­nie pes­ti­cí­dov, pat­ria ručné od­bu­ri­ňo­va­nie, ro­tačné kefy, ze­lené hno­je­nie, ter­mické po­stupy alebo pas­tva. Sú to len nie­ktoré z ďal­ších pre­ven­tív­nych „mož­ností“, ktoré sa dajú ap­li­ko­vať na kon­krétne prob­lémy s rôz­nymi druhmi.

Koľko by mesto mohlo ušet­riť, ak by vy­ra­dilo pes­ti­cídy?

V prí­pade pes­ti­cí­dov nie je možné hod­no­tiť ná­klady za ich kúpu alebo ap­li­ká­ciu a po­rov­ná­vať ich s ná­kladmi za prí­rode blízke po­stupy. Eko­no­mický vý­znam spo­číva v úspo­rách za v bu­dúc­nosti nutnú re­vi­ta­li­zá­ciu „che­micky zde­vas­to­va­ného“ ži­vot­ného pro­stre­die a najmä úspory za lie­čebné ná­klady, ktoré po­ten­ci­onálne vy­plý­vajú z vy­uží­va­nia zdra­viu ne­bez­peč­ných lá­tok v mes­tách. Strata eko­sys­té­mo­vých slu­žieb (napr. ope­ľo­va­nia rast­lín) je ne­na­hra­di­teľná.

Ako si pred­sta­vu­jete mesto bu­dúc­nosti bez pes­ti­cí­dov?

Mestá, ktoré vy­ra­dia pes­ti­cídy pri úp­rave ko­mu­ni­ká­cii a ze­lene za­bez­pe­čia lep­šiu ochranu zdra­via oby­va­te­ľov, di­ver­zity dru­hov, vod­ných zdro­jov, pôdy, ovzdu­šia a ich kva­litu, a zá­ro­veň tak po­skytnú bez­pečné pro­stre­die pre re­kre­áciu. Ide­álna pred­stava miest bez pes­ti­cí­dov spo­číva v spo­jení po­trieb člo­veka a prí­rody.

Pridať komentár (0)