V Škótsku odstraňujú burinu horúcou vodou, Slovensko glyfosátom. Zmeniť to chce študent Ivan Iľko

  • Obyvatelia miest nemajú v bežnom živote šancu vyhnúť sa pesticídom
  • Zatiaľ, čo iné krajiny sa bijú o to, aby školivé látky čo možno najviac eliminovali, my tento problém odsúvame
  • Prvé zmeny k nám prináša 23-ročný Ivan Iľko s jeho projektom Zóny bez pesticídov
  • V praxi je už vidieť prvé výsledky
zdroj: RTVS,pexels
  • Obyvatelia miest nemajú v bežnom živote šancu vyhnúť sa pesticídom
  • Zatiaľ, čo iné krajiny sa bijú o to, aby školivé látky čo možno najviac eliminovali, my tento problém odsúvame
  • Prvé zmeny k nám prináša 23-ročný Ivan Iľko s jeho projektom Zóny bez pesticídov
  • V praxi je už vidieť prvé výsledky

Čo bolo prvotným impulzom na vznik projektu Zóny Bez Pesticídov? Kto za týmto projektom stojí?

Jedným z najväčších problémov pri údržbe miest je burina alebo nežiaduca vegetácia, ktorá poškodzuje a znehodnocuje mestskú zeleň a mestské komunikácie, naviac pôsobí neesteticky. Odburiňovanie sa v mestskom prostredí realizuje pri odstraňovaní burín rastúcich v spevnených plochách, chodníkoch, pri obrubníkoch, pri zakladaní nových sadovníckych úprav, v záhonoch a trávnikoch.

Aj napriek dostatočnému množstvu bezpečnejších odburiňovacích techník sa v súčasnosti pri bežnej praxi používajú hlavne herbicídne prípravky (pozn. skupina pesticídov, ktorá ničí burinu), zväčša na báze účinnej látky glyfosát.

Používaním herbicídov a pesticídov sa priamo ohrozuje nielen kvalita spodnej vody a pôdy, ale aj zdravie obyvateľstva. Glyfosát bol Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO, jej inštitútom pre výskum rakoviny (IARC) na základe záverov komisie 17 nezávislých expertov a verejne dostupných štúdií toxicity označený za potenciálny karcinogén, skupiny 2.A.  V decembri 2017 rozhodovala Európska únia o možnosti jeho ďalšieho využívania a povolila ho používať v EÚ ďalších 5 rokov. Pričom zástupcovia Európskeho parlamentu, ale aj viac ako milión občanov EÚ, ktorí podpísali výzvu na zákaz glyfosátu, ich žiadali o úplný zákaz jeho využívania. Aj z tohto dôvodu vznikla iniciatíva Zóny bez pesticídov, ktorá sa sústreďuje na zákaz používania prípravkov na báze glyfosátu a iných zdraviu škodlivých pesticídov nielen vo verejnej zeleni a komunikáciách, ale aj na verejných priestranstvách.

Funguje niečo podobné aj v zahraničí? Ak áno, aké sú výsledky?

 

Jedným z príkladov občianskej iniciatívy a snahou vyhnúť sa toxickému prostrediu je petícia „Netoxické chodníky pre naše deti“, vďaka ktorej holandské mesto Rotterdam zakázalo prípravok Roundup. Štáty Srí Lanka a Salvador úplne zakázali využívanie glyfosátu. Podľa štátu Srí Lanka, glyfosát môže byť zodpovedný za zvýšený nárast ochorení obličiek v krajine v uplynulých rokoch. V Rakúsku, najmä vďaka iniciatíve neziskovej organizácie Greenpeace, už 598 z 2100 obcí nepoužíva pri údržbe mestskej zelene glyfosát.

Ďalším príkladom je mesto Aberdeen, ktoré bolo v roku 2015 zeleným mestom Európy a v rámci tohto projektu začali odstraňovať burinu prostredníctvom horúcej vody. Technológia sa im natoľko osvedčila, že úplne prestali používať glyfosát a v celom meste doteraz zneškodňujú burinu výlučne týmto spôsobom. V Čechách od 1. januára 2019 platí zákaz používania glyfosátu v poľnohospodárstve, avšak v niektorých mestách, napr. Louny, Mělník, či Brno už platí úplný zákaz jeho využívania. Prírode blízke náhrady za pesticídy sa osvedčujú v mestách po celom svete, je len na odhodlanosti ľudí a samospráv, či ich presadia aj vo vlastnom meste.

 

Aký je váš cieľ? Je reálne, aby ste ho dosiahli, ak áno v akom časovom horizonte a čo je kľúčové na jeho dosiahnutie?

Cieľom občianskeho združenia Zóny bez pesticídov je tzv. trvalo udržateľná a bezpečná údržba miest, ktorej základná idea spočíva vo filozofii dlhodobého rozvoja. Má mimoriadny ekologický, ekonomický a estetický význam. Ekologický význam spočíva vo vytvorení rôznych typov prostredia pre rozličné druhy organizmov, ekonomický význam spočíva v úsporách na revitalizáciu „chemicky zdevastovaného“ životného prostredia a liečebné náklady, ktoré potencionálne vyplývajú z využívania zdraviu nebezpečných látok v mestách a estetický význam tkvie v podčiarknutí rôznorodosti farieb a vôní, ktoré vyjadrujú spätosť s prírodou.

Kľúčovou podmienkou pre dosiahnutie stanovených cieľov je upustenie od využívania pesticídov. Očakávame, že pozitívny efekt tejto zmeny v mestách môže ovplyvniť aj drobných pestovateľov, záhradkárov, môže posilniť environmentálne vedomie občanov a môže pomôcť vytvoriť tlak aj na poľnohospodárov a lesníkov. Trnava, ako prvé mesto so zónami bez pesticídov, je dobrý príklad toho, že je reálne dosiahnuť stanovený cieľ. Je už len na ostatných mestách a komunitách ako túto výzvu príjmu a či sa zapoja k našej iniciatíve.

Ako vám môžu pomôcť bežný obyvatelia mesta?

Občanov vyzývame k prejaveniu záujmu o nechemické životné prostredie, k snahe pretlačiť v mestách a obciach nechemickú úpravu zelene, ďalej ich vyzývame nepoužívať chemické prípravky na vlastných pozemkoch  a nepodliehať módnemu trendu vytvárania neživých trávnikov a nezelených plôch. V prípade, že občania majú záujem zapojiť obec, mesto alebo inštitúcie do projektu Zóny bez pesticídov, nech neváhajú kontaktovať občianske združenie Zóny bez pesticídov alebo vyplniť registračný formulár na stránke zonybezpesticidov.sk.

Pesticídy obyvatelia miest zrejme priamo nevidia, no sú našou každodennou súčasťou. Odkiaľ všadiaľ na nás vplývajú a ako?

Pesticídy sa používajú v poľnohospodárstve, lesníctve, domácnostiach, nepoľnohospodárskych plochách, pri úprave mestskej zelene a komunikácii, úprave koľajísk, cintorínov a pod. Pesticídy sa nachádzajú vo vodných tokoch, snehu, daždi, hmle, vzduchu, pôde, potravinách, organizmoch (vrátane ľudského) a pod. Šíria sa vzduchom, dopravnými prostriedkami, vodou a dokonca aj prostredníctvom tkanív živých organizmov. Po aplikácii pesticídov v životnom prostredí podliehajú fyzikálno-chemickým vplyvom (napr. slnečné žiarenie, teplo) a rôznym metabolickým premenám v prostredí, rastlinách a živočíchoch.

Pesticídy majú široké spektrum negatívnych účinkov nielen na ľudské zdravie (napr. karcinogénny, teratogénny, genotoxický, mutagénny atď.), môžu tiež spôsobiť úhyn užitočného hmyzu, ďalej spôsobiť úhyn voľne rastúcich rastlín, ktoré slúžia ako potrava pre užitočný hmyz, môžu sa hromadiť v potravinovom reťazci a tým vážne ovplyvniť necieľové organizmy vrátane človeka. Samotné organizmy si môžu aj vyvinúť rezistenciu pomocou genetickej mutácie, čo vedie k vzniku odolných typov organizmov, z čoho vzniká ďalšia záťaž životného prostredia.

Spo­loč­nosť si zvykla na ich po­u­ží­va­nie pre­dov­šet­kým kvôli ich rých­lemu účinku. Pri uvá­dzaní pes­ti­cí­dov na trh sa ne­dos­ta­točne hod­notí bez­peč­nosť voči ľud­skému zdra­viu, kok­tai­lový efekt alebo do­pad na eko­sys­tém a jeho služby. V sú­čas­nosti sú pod­mienky pes­to­va­nia, ob­hos­po­da­ro­va­nia pôdy alebo údržby miest stále pris­pô­so­bené v pros­pech po­u­ží­va­nia pes­ti­cí­dov. Poľ­no­hos­po­dári, les­níci alebo správ­co­via ze­lene a ko­mu­ni­ká­cii v mes­tách sú si ve­domí ne­ga­tív­nych do­pa­dov pes­ti­cí­dov, av­šak sú ne­dos­ta­točne mo­ti­vo­vaní a pod­po­ro­vaní k upus­te­niu od ich po­u­ží­va­nia a pri­klo­ne­nia sa k prí­rode blíz­kym a ne­che­mic­kým po­stu­pom.

Naj­čas­tej­ším dô­vo­dom býva ab­sen­tu­júce ve­do­mosti o al­ter­na­tív­nych me­tó­dach, kto­rými mô­žeme efek­tívne tieto látky na­hra­diť a tiež ne­dô­vera v ich účin­nosť. Prí­rode blízke me­tó­dy sú do­sta­točne efek­tívne, vy­ža­dujú si dô­kladnú in­for­mačnú a ma­te­riálnu príp­ravu, čo mno­hých od­rá­dza. Zá­ro­veň je po­trebné uve­do­miť si aj fakt, že prí­roda a vzťahy or­ga­niz­mov v nej, sú in­ten­zív­nym po­u­ží­va­ním pes­ti­cí­dov a ne­správ­nou údrž­bou ovplyv­nené do ta­kej miery, že môže ur­čitý čas tr­vať, kým do­siah­neme po­ža­do­vaný vý­sle­dok.

 

Ako sa bežný človek žijúci v meste vyhne pesticídom?

Nijako, v súčasnosti neexistuje spôsob, ktorým by sa bežný obyvateľ v dostatočnom predstihu a bez zvláštneho osobného záujmu dozvedel o tom, kedy, kde a akú aplikáciu pesticídmi budú realizovať. V prípade, že sa náhodou dostane na miesto, kde práve prebieha aplikácia pesticídov, mala by byť niekde v okolí (na pouličnej lampe alebo strome) informácia o prebiehajúcom postreku. Aplikácia pesticídov by sa nemala realizovať v oblasti intenzívneho pohybu chodcov, žiaľ, realizuje sa!

Informačné nápisy o prebiehaní aplikácie pesticídov môžeme ľahko prehliadnuť alebo im deti, cudzinci a slabovidiaci neporozumejú. Založením zón bez pesticídov sa mestá zaväzujú k upusteniu od využívania pesticídov a umelých hnojív vo vopred stanovenej a na mape označenej oblasti, ktorá môže niesť pomenovanie Zóna bez pesticídov. Občania si v týchto zónach môžu byť istí, že k aplikácii týchto látok nedochádza.

Čo by mohlo byť ich ekologickou substitúciou?

Tak ako pri ostatných oblastiach je veľmi dôležitá prevencia, vďaka ktorej dokážeme minimalizovať pravdepodobnosť opakovaného, prípadne ďalšieho výskytu napríklad nežiaducich burín. Nutnosťou je aj skorá oprava puklín v chodníkoch, či obrubníkoch. Vhodnou alternatívou je napr. vysypávať medzery a prechody medzi zeleňou ostrohranným pieskom. Medzery a prechody medzi chodníkmi a cestami koncipovať tak, aby bolo možné použitie rotačných kief, kosenie alebo termické odburinenie. Veľmi účinné je aj pravidelné zametanie ulíc a chodníkov – zamedzí sa tak nánosom prachu a zeminy, ktoré slúžia aj na rast buriny.

Vhodné je aj nastieľanie, mulčovanie, vysoká hustota druhov porastu v záhone, využívanie vlastností niektorých trvaliek, napríklad pôdopokryvných, ktoré pomerne spoľahlivo a rýchlo zakryjú veľké plochy a neumožnia konkurenčným druhom a teda ani burinám rasť. Medzi ostatné metódy, ktorými dokážeme eliminovať využívanie pesticídov, patria ručné odburiňovanie, rotačné kefy, zelené hnojenie, termické postupy alebo pastva. Sú to len niektoré z ďalších preventívnych „možností“, ktoré sa dajú aplikovať na konkrétne problémy s rôznymi druhmi.

Koľko by mesto mohlo ušetriť, ak by vyradilo pesticídy?

V prípade pesticídov nie je možné hodnotiť náklady za ich kúpu alebo aplikáciu a porovnávať ich s nákladmi za prírode blízke postupy. Ekonomický význam spočíva v úsporách za v budúcnosti nutnú revitalizáciu „chemicky zdevastovaného“ životného prostredie a najmä úspory za liečebné náklady, ktoré potencionálne vyplývajú z využívania zdraviu nebezpečných látok v mestách. Strata ekosystémových služieb (napr. opeľovania rastlín) je nenahraditeľná.

Ako si predstavujete mesto budúcnosti bez pesticídov?

Mestá, ktoré vyradia pesticídy pri úprave komunikácii a zelene zabezpečia lepšiu ochranu zdravia obyvateľov, diverzity druhov, vodných zdrojov, pôdy, ovzdušia a ich kvalitu, a zároveň tak poskytnú bezpečné prostredie pre rekreáciu. Ideálna predstava miest bez pesticídov spočíva v spojení potrieb človeka a prírody.