V titulkoch si jeho meno všimne málokto, ale bez neho by nevznikol žiaden film ani seriál – nevďačný, ale krásny údel scenáristu

  • Scenáristku Naďu Clontz síce diváci možno nepoznajú, ale vďaka svojmu talentu písania stojí za mnohými seriálovými úspechmi.
  • Napísala scenár pre dramatický seriál RTVS, Tajné životy, ktorý v roku 2015 získal cenu za najlepší seriál na festivale Finále Plzeň a v tom istom roku získala za scenár k Tajným životom cenu slovenských filmových kritikov Igric.
  • Okrem iného sa podieľa na scenároch k celovečerným rodinným snímkam Cesta slepých vtákov a Zasran a momentálne sa môžeme tešiť na jej filmový scenár k tanečnému filmu Backstage.
Untitled
archív Backstage
  • Scenáristku Naďu Clontz síce diváci možno nepoznajú, ale vďaka svojmu talentu písania stojí za mnohými seriálovými úspechmi.
  • Napísala scenár pre dramatický seriál RTVS, Tajné životy, ktorý v roku 2015 získal cenu za najlepší seriál na festivale Finále Plzeň a v tom istom roku získala za scenár k Tajným životom cenu slovenských filmových kritikov Igric.
  • Okrem iného sa podieľa na scenároch k celovečerným rodinným snímkam Cesta slepých vtákov a Zasran a momentálne sa môžeme tešiť na jej filmový scenár k tanečnému filmu Backstage.

Naďa, v čom podľa Vás spočíva dobrý scenár?

To je veľmi dobrá otázka – o tejto téme by sa dalo debatiť celé dni! Podľa mňa by dobrý scenár v prvom rade mal mať trojrozmerné postavy, s ktorými sa divák dokáže na základnej emocionálnej rovine identifikovať. Tie postavy musia niečo chcieť a ťahať svojimi činmi dej vpred. Pasívne postavy, ktoré nevedia, čo chcú, ma ukrutne nudia. A nakoniec by mal dobrý scenár mať tému – teda nejakú myšlienku. Ak scenár nemá čo povedať, je zbytočné ho písať, nieto už nakrúcať.

Vo filme Backstage sú hlavné postavy mladí ľudia zo streetového chudobného prostredia. Ako ste sa popasovali s vcítením sa do ich spôsobu komunikácie a vyjadrovania sa?

V prvom rade som videla decká, ktoré vyrástli, tak ako ja, v malom meste, kde má mladý človek obmedzené možnosti na sebarealizáciu. Pridala som im túžbu niečo dokázať, preraziť z toho malého mesta von do sveta – do toho nebolo ťažké sa vcítiť, keďže to som zažila na vlastnej koži. Takže v prvom rade ma zaujímali postavy a ich príbeh. Až potom prišiel narad streetdance a jeho špecifiká, ktoré som si musela naštudovať, keďže tento svet mi je cudzí. To, ako rozprávajú hiphopoví tanečníci, som si napozerala na stovkách videí rôznych bratislavských tanečných škôl na YouTube. Na YouTube človek nájde všetko. :)

Kde ste teda všade čerpali inšpiráciu?

Keďže na scenári som pracovala vyše 5 rokov, tých zdrojov je nespočetne veľa. Počiatočný nápad o tanečníkoch bol z hlavy Dušana Rapoša, prvá verzia scenára so streetdancermi a tanečnou súťažou bol z mojej hlavy, ale ďalšie verzie už potom tvarovalo mnoho ďalších ľudí – dramaturgovia, producenti, režiséri – so svojimi nápadmi a pripomienkami. Scenár prešiel aj scenáristickým workshopom MIDPOINT pod vedením amerického script doktora Martina Daniela a tam sme tiež našli veľa inšpirácie. Takže aj keď scenárista fyzicky píše scenár sám doma tak ako spisovateľ, tvorba scenára od námetu po prvý (a niekedy až posledný) natáčací deň je viac kolektívna práca ako písanie románu. A to je výhoda a zároveň aj nevýhoda scenáristiky.

Čo bolo pre Vás pri písaní scenára najťažšie?

Pri prvých verziách to bolo rozhodnutie, koho príbeh to bude. Najprv bol hlavnou postavou Buddy, ale jeho zničujúca ambícia bola pre hlavnú postavu príliš nesympatická. Až po workshope sme pochopili, že toto je skôr príbeh Mary a že Buddyho musíme „hodiť pod autobus“, teda nebáť sa pošpiniť jeho charakter. To bolo pre mňa ťažké rozhodnutie, ale to odklialo celý príbeh. Oproti tomu „štúdium“ hiphopového slangu už bola hračka. :)

Ako ste spokojná s hereckým obsadením filmu?

Som šťastná, že The Pastels, ako aj plejáda kvalitných československých hercov súhlasila stvárniť postavy, s ktorými som ja tak dlho žila len v mojej hlave. Nepísala som role pre konkrétnych hercov, takže toto pre mňa bolo vždy rohodnutie režiséra.

Herci si celkom často prispôsobujú, resp. menia scenár na pľaci. Mali ste s tým skúsenosti aj pri natáčaní filmu Backstage? Zúčastnili ste sa priamo nakrúcania a prípadné pripomienky riešili s hercami alebo to už bolo len na uvážení režisérky?

Nakrúcania som sa nezúčastnila, ale pred prvým natáčaním sme mali čítačku scenára s The Pastels aj Miňom Kerešom a dialógy sme upravovali s nimi tak, aby im zneli prirodzene. Ale potom scenár ešte upravovala režisérka Andrea Sedláčková a určite ešte ďalšie zmeny robili aj herci. Ja proti tomu nič nemám, nepovažujem svoj text za svätý. Ale finálna verzia scenára je v zásade už v rukách režiséra, ten má posledné slovo, aký text sa natočí.

Ktorá bude podľa Vás najsilnejšia pasáž vo filme?

Ťažko povedať, uvidím, ako čo Andrea natočila. To, čo sa scenáristovi môže zdať silné na papieri, môže na plátne vyznieť úplne inak. Takže sa nechám sama prekvapiť.

Ovplyvnil Vás nejako scenár k filmu Backstage?

Veľa som sa pri písaní Backstage naučila – nielen o písaní, ale aj o realite slovenského filmového biznisu, ale myslím, že inak ma to nijako neovplyvnilo. Našťastie, vyšla som z toho bez fyzickej aj psychickej ujmy. :)

Prečo by si podľa Vás mali prísť diváci pozrieť film Backstage?

Lebo slovenský tančený film ešte nevideli! Garantujem im, že sa v kine dobre zabavia.


Zdroj: Backstage

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá