Vatikán každý rok predá poklady až za 25 miliónov eur. Inak by bol po uši v dlhoch

Vatikán v piatok zverejnil svoje výročné výsledky a oznámil takmer vyrovnaný rozpočet, ale priznal, že každý rok predáva majetok, aby pokryl výdavky.

Juan Antonio Guerrero Alves, prefekt Sekretariátu pre hospodárstvo (de facto minister hospodárstva), uviedol, že Svätá stolica zaznamenala v roku 2021 deficit vo výške 3,3 milióna eur, čo je oveľa menej ako plánovaných 33 miliónov eur.

„Deficit tri milióny eur v rozpočte 1,1 miliardy nie je až tak veľa,“ povedal Guerrero v rozhovore pre web Vatican News, ktorý cituje tlačová agentúra AFP. Varoval však pred štrukturálnym problémom. „Faktom je, že Svätá stolica každoročne predáva majetok, aby pokryla kuriálne služby,“ vyhlásil.

Nezíska dosť peňazí

Tieto predaje podľa neho každoročne znižujú majetok Svätej stolice o 20 až 25 miliónov eur. „Každoročné dary a to, čo môže Vatikán získať, nemôžu financovať všetky výdavky subjektov, ktoré nemajú žiadne príjmy,“ povedal Guerrero. Rok 2022 označil pre Vatikán za „mimoriadne ťažký, rovnako ako nasledujúci rok 2023“. „Nehľadáme prebytky, ale udržateľnosť služieb Svätej stolice,“ dodal.

Pápež František nalieha na väčšiu transparentnosť v ekonomickom fungovaní Vatikánu, ktorý v uplynulých rokoch zažil sériu korupčných škandálov, pripomína AFP. S ohľadom na to, tohtoročné účty zahŕňajú širší rozsah aktív ako predtým, hoci nezahŕňajú Vatikánsky štát alebo Inštitút pre náboženské diela (IOR) známy aj ako Vatikánska banka.

Z čoho vlastne Vatikán žije?

O Vatikáne je známe, že vlastní obrovské majetky a v jeho útrobách sa skrývajú artefakty nevyčísliteľnej hodnoty. Ekonómia ľudskou rečou vysvetľuje, že treba oddeliť Svätú stolicu, ktorej „šéfuje“ pápež a samotný štát Vatikán. Prakticky tu neexistuje priemysel ani veda, vo Vatikáne sa tiež neplatia žiadne dane. Príjmy zabezpečujú služby a to najmä tie pre turistov.

„Samotné vatikánske mesto zamestnáva len niekoľko tisíc pracovníkov z ktorých väčšina pracuje v spomínanej výrobe či v múzeách, kníhkupectvách či predajniach suvenírov z ktorých má Vatikán celkom podstatné príjmy. V meste sa nachádza aj tzv. vatikánska lekáreň, ktorá je najnavštevovanejšou lekárňou na svete s 2000 zákazníkmi každý deň,“ vysvetľuje Ekonómia ľuskou rečou.

Okrem turizmu však pritekajú do Vatikánu peniaze aj cez dary. „Okrem turizmu je pre Svätú stolicu podstatným príjmom tzv. Halier svätého Petra, ktorého tradícia siaha ešte do 8. storočia. Každoročne sa tzv. Peter’s pence vyberá 29. júna na sviatok Sv. Petra a Pavla po celom svete,“ vysvetľujú ekonómovia.

„Každoročne sa skrz tento dar vyberie približne 50 až 60 miliónov eur, ktoré následne smerujú na udržiavanie Vatikánu, administratívu, ale rovnako aj na charitu. Aj keď sem tam vypláva na povrch nejaké to zneužitie peňazí, ktoré mali smerovať na charitu. Napríklad v roku 2019, keď sa v Londýne z týchto peňazí kúpila luxusná nehnuteľnosť.“

Peniaze Svätá stolica tiež investuje a zarába na výnosoch týchto investícií. Vatikán nalieva finančný kapitál do spoločností, s ktorými sa zžije a potom si necháva vyplácať dividendy alebo iné výnosy.