Vedci prišli s prevratným zistením: Nová doba ľadová príde skôr, než by ktokoľvek čakal

Dobu ľadovú poznáme aktuálne z histórie alebo z animovaných filmov. Možno si rátal s tým, že zo Zeme sa skôr vyparí všetka voda, než príde ďalšia doba ľadová, no bol by si na omyle. Vedcom sa podarilo vypočítať, kedy príde ďalšia doba ľadová, informuje TN.cz. 

Doba ľadová sa možno začne skôr, ako sa očakávalo 

Nová štúdia vedcov odhalila súvislosť medzi sklonom Zeme a tvorbou ľadovcov, aktuálne majú lepšiu predstavu, kedy Zem zasiahnu kruté mrazy. Podľa ich odhadov začne približne za desať až jedenásťtisíc rokov. 

Výskum publikovali v časopise Science. Vyplýva z neho, že zmeny sklonu Zeme voči Slnku riadili pohyby obrovských ľadovcových príkrovov počas posledných 800-tisíc rokov a spôsobili začiatok a tiež koniec ôsmich dôb ľadových. Hlavný autor štúdie Stephen Barker, profesor vied o Zemi na Cardiffskej univerzite vo Veľkej Británii, uviedol, že vedci odhalili sklon Zeme a tvorbu ľadovcov. 

zdroj: Archív Canva

Globálne otepľovanie má predsa len jedno pozitívum. Podľa vedcov by bez neho bola ďalšia doba ľadová v plnom prúde už o niekoľko tisíc rokov, a teda určite skôr, než vypočítali aktuálne najbližšiu dobu ľadovú. 

Barker v rozhovore pre Live Science povedal: „Predpoveď je taká, že ďalšia doba ľadová začne v priebehu nasledujúcich 10-tisíc rokov.“

Globálne otepľovanie môže všetko zmeniť 

Je potrebné zdôrazniť, že tento odhad neberie do úvahy emisie skleníkových plynov a tiež, že globálne otepľovanie môže tieto cykly narušiť. Dodal, že ak hladina CO₂ zostane vysoká, nové zaľadnenie nenastane. Nie je tak vylúčené, že o 10-tisíc rokov budú ľudia pobehovať po ľade, a ani fakt, že sa to pre globálne otepľovanie nikdy nestane. 

Doba ľadová bola vždy extrémne chladné obdobie, ktoré sa vyskytuje približne každých 100-tisíc rokov. Pokrýva veľké časti planéty obrovskými ľadovcami po tisíce rokov. Posledná doba ľadová vyvrcholila približne pred 20-tisíc rokmi. Aktuálne sa Zem nachádza v medziľadovom období. 

Vedci už dávnejšie predpokladali, že poloha Zeme a jej uhol voči Slnku ovplyvňujú tvorbu ľadových príkrovov. Na začiatku 20. storočia s tým prišiel srbský vedec Milutin Milankovič. Hovoril o teórii, kde drobné zmeny v osovom sklone Zeme a tvare jej dráhy spôsobia alebo skôr môžu spôsobiť masívne zaľadnenie. Vedci už od tej doby túto teóriu testujú, zatiaľ však nedali jasné stanovisko. 

Vedcom sa podaril mimoriadny úspech 

Ako informuje portál CNN, medzinárodný výskumný tím úspešne vyvŕtal a získal 2 800 metrov dlhé jadro ľadu z Antarktídy, ktoré pochádza spred 1,2 milióna rokov. Pre predstavu, jadro je také dlhé ako 25 futbalových ihrísk položených za sebou. 

Jadro odobrali z jednej z najdrsnejších a najextrémnejších lokalít na planéte, Little Dome C, ktoré je 34 kilometrov od taliansko-francúzskej výskumnej stanice Concordia. Toto miesto neustále sužujú silné nárazy vetra a teploty sa tu takmer nepretržite pohybujú v hodnote mínus 40 stupňov Celzia. 

Kus ľadu by mohol výskumníkom pomôcť v otázkach ohľadom zmeny klímy našej planéty v priebehu času – cez slnečné žiarenie, sopečnú aktivitu, až po orbitálne variácie. 

Vedci tiež dúfajú, že odhalia jednu zásadnú vec. Podľa nich môže ľad pomôcť objasniť, čo spôsobilo náhlu zmenu cyklov doby ľadovej približne pred jeden milión rokmi. Bola to udalosť, ktorá podľa nedávnych výskumov takmer viedla k vyhynutiu pravekých predkov človeka. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti