Vedci rozlúštili 3 000 rokov starý poklad z Babylonu. Pomohla im umelá inteligencia

  • Óda prináša pohľad na život a spoločnosť dávnych čias
  • Odhaľuje význam rieky Eufrat a postavenie žien
  • Technológie pomohli oživiť staroveký text
Akkadian, stary jazyk
  • Óda prináša pohľad na život a spoločnosť dávnych čias
  • Odhaľuje význam rieky Eufrat a postavenie žien
  • Technológie pomohli oživiť staroveký text
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Babylon pred tromi tisícročiami predstavoval najväčšie mesto na svete. Ulice pulzovali životom, chrámy sa týčili do výšky a slávne záhrady patrili medzi divy sveta. Obyvatelia zapisovali svoje myšlienky do hliny, vďaka čomu dnes vidíš ich svet zblízka.

Nedávno vedci rozlúštili dávno stratenú ódu, ktorá oslavuje toto staroveké mesto. Objav prináša jedinečný pohľad do čias, keď klinové písmo a rieka Eufrat tvorili srdce krajiny. Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Cambridge.

Ako sa skladá staroveká skladačka

Práca asyriológov pripomína skladanie tisícov úlomkov skladačky, z ktorých mnohé chýbajú. Hlinené tabuľky s príbehmi, zákonmi či básňami sa zachovali iba čiastočne. Mnohé pochádzajú z knižnice v Sippare, kde ich ukladali generácie pisárov. Práve tam sa ukrývala aj óda, ktorá bola tisíc rokov považovaná za stratenú.

Vedci Anmar Fadhil z Bagdadskej univerzity a Enrique Jiménez z Mníchova spojili sily. Digitalizovali fragmenty textov, porovnávali ich a hľadali zhodné časti. Pomohla im umelá inteligencia, ktorá prepojila úlomky roztrúsené po desiatkach tabuliek. To, čo by kedysi trvalo desaťročia, zvládli za niekoľko rokov. Výsledkom je zrekonštruovaná óda o 250 veršoch, ktorú kedysi poznali všetci vzdelaní Babylončania.

Óda, ktorú poznal celý Babylon

Óda nie je iba obyčajná báseň. Oslavuje mesto, jeho krásu, bohatstvo a každodenný život obyvateľov. Autor opisuje Babylon ako miesto, kde sa stretáva ľudská šikovnosť s darmi prírody. Rieka Eufrat prináša životodarnú vodu, zavlažuje polia, umožňuje rast rastlín a kvetov. Vďaka nej sú pasienky zelené, úroda bohatá a stáda dobytka sa pasú na šťavnatých lúkach. Bohatstvo a sláva boli v Babylone samozrejmosťou.

Óda oslavuje aj ľudí, ich prácu, odvahu a múdrosť. Spomína stavby, chrámy a každodenný život. Výnimočné sú zmienky o ženách, ktoré v mezopotámskej literatúre často chýbajú. Vtedajšia spoločnosť bola patriarchálna, no óda ukazuje významné postavenie niektorých žien – najmä kňažiek.

Ženy a kňažky v Babylone: Viac než len tie v úzadí

Óda opisuje rôzne triedy kňažiek: ugbakkātu, nadâtu a qašdātu. Tieto ženy zasvätili život službe bohom, starali sa o chrámy a vykonávali rituály. Mali rešpektované postavenie v spoločnosti. Text vyzdvihuje ich cnosti – oddanosť, skromnosť a diskrétnosť. Mužov chváli za ochranu slabších, u žien oceňuje tichú silu a vernosť.

Tieto zmienky sú pre historikov cenné. Väčšina starovekých textov ženy spomína iba okrajovo, často v súvislosti s mužmi – ako matky, dcéry či manželky. Óda z Babylonu však ukazuje, že ženy mohli mať dôležité úlohy a byť morálnymi autoritami. Niektoré z nich mohli byť aj autorkami literárnych diel, hoci ich mená sa nezachovali.

Ako sa óda stala klasikou a čo nám odkazuje dnes

Óda nebola dielom len pre elitu. Našli ju na viac ako tridsiatich hlinených tabuľkách z rôznych období. Vedci predpokladajú, že text bol súčasťou školskej výučby a deti sa ju učili naspamäť. V škole tak recitovali báseň, ktorú poznali ich predkovia pred tisíckami rokov.

To, že ódu poznali celé generácie, svedčí o jej výnimočnosti. Bola akýmsi „klasikom“ babylonskej literatúry, ktorý sa prenášal z generácie na generáciu. Napriek tomu sa na ňu zabudlo – až kým ju moderná veda znovu neobjavila. Dnes ponúka jedinečný pohľad na to, ako ľudia vnímali svoje mesto, prírodu, spoločnosť i samých seba.

Preklad úryvku z ódy:

„Eufrat je jej riekou – ktorú zriadil múdry pán Nudimmud –
Napája lúky, presýti trstinové húštiny,
Svoje vody vypúšťa do lagúny a mora,
Polia sa rozrastajú bylinami a kvetmi,
Lúky, žiariace kvetom, rodia jačmeň,
Z neho sa viažu snopy,
Stáda a ovce ležia na zelených pasienkoch,
Bohatstvo a nádhera – čo prislúcha ľuďom –
Sa udeľuje, rozmnožuje a kráľovsky darúva.“

Slová vyjadrujú hrdosť, vďačnosť a obdiv k mestu, ktoré bolo kedysi stredobodom sveta. Óda pripomína, že aj v dávnych časoch ľudia túžili po kráse, bezpečí a zmysle života. Ich príbehy, hoci zapadli prachom, dokážu prehovoriť aj dnes, ak im dáš šancu.

Objav ódy dokazuje, že minulosť nie je mŕtva. Trpezlivosť, zvedavosť a moderné nástroje oživujú hlasy, ktoré by inak navždy zmĺkli. Babylon sa prihovára cez tisícročia. Jeho príbeh môžeš počúvať, premýšľať o ňom a inšpirovať sa ním. Aj dnes, keď sa svet mení rýchlo, potrebujeme príbehy, ktoré nás spoja s koreňmi a pripomenú, že sme súčasťou veľkého ľudského príbehu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: Science Alert, Cambridge

Najnovšie videá

Trendové videá