Veková pasca si počká na každého. Toto nesmieš podceniť, ak si chceš udržať hodnotu na pracovnom trhu

Na trhu práce vzniká v súčasnosti paradoxná situácia – populácia starne, stále sa zvyšuje vek odchodu do dôchodku, no staršia generácia sa stretáva s predsudkami a vekovou diskrimináciou.

Najhoršie sú dnes na tom ľudia, ktorí majú 50 a viac rokov. Problémy však majú už aj 40-tníci. Pracovníci s vyšším vekom majú samozrejme pozitívne aj negatívne stránky. Problémom sú v tomto prípade predsudky odvodené od čísla v občianskom preukaze. Pracovný trh je čoraz dynamickejší a rýchlo sa mení. Vo veľkej miere sú na vedúcich pozíciach mladí ľudia (okolo 30) a stáva sa, že sa vo firmách vytvárajú čisto mladé kolektívy.

„Skutočnosť, že si personalista vyberie mladšieho uchádzača, však nemôže byť vždy označovaná za vekovú diskrimináciu. Treba myslieť na to, že personalisti vyberajú zamestnancov aj podľa toho, ako sa hodia do kolektívu kolegov. Ak je firma zložená z mladších zamestnancov, je jasné, že si vyberie radšej takého, kto zapadne,“ vysvetlila pre Startitup PR manažérka spoločnosti Profesia Nikola Richterová.

Ľudia s vyšším číslom v kolonke vek, sú často považovaní jednoducho za starých (bez konkrétnych negatív), napriek tomu, že môžu mať potrebné skúsenosti. S predsudkami sa všeobecne ťažko bojuje a každá skupina v spoločnosti má iné problémy.

Problémy, ktoré vek môže prinášať

Starším ľuďom najčastejšie chýbajú znalosti cudzích jazykov a práca s novými technológiami. Medzi fatálne chyby patria aj zastaralé životopisy, ktoré nemajú členitú formu, uvádzajú dnes už nepotrebné info (povolanie rodičov, počet detí, vierovyznanie, atď.) a nehovoria „jazykom dnešnej doby“, čo je myslené najmä pri interpretácii pracovnej náplne.

Niektorí pracujú 20 a viac rokov v jednej firme. Stáva sa, že ich z nejakeho dôvodu prepustia 5-10 rokov pred dôchodkovým vekom a sú bezradní. Keď takmer celý život robili to isté, majú užšiu špecializáciu, obmedzenejší výber a v podstate sa môžu znovu ocitnúť na štartovacej čiare, ktorá sa už ale prekonáva ťažšie.

Zamestnankyňa nemenovanej farmaceutickej firmy uviedla, že jej šéfka (vo veku medzi 30-40) životopisy ľudí po 50-tke automaticky hádže do koša s posmešnými komentármi ako „Pädesiatník? Čo chce v takom veku pre Boha?“

Vek bez pochyby prináša i zdravotné problémy, ktoré tiež selektujú pracovné možnosti. „Neúspech starších uchádzačov môže byť spôsobený aj tým, že nie sú ochotní poľaviť zo svojich podmienok. Negatívne výsledky z pohovorov neskôr vedie k frustrácii a oni potom už často strácajú pozitívne vnímanie, čo sa prejavuje aj na pohovore,“ uviedla Richterová.

„Sú určite odvetvia, pri ktorých je typickejšie, že v nich pracujú skôr mladšie ročníky. Môžeme v tomto momente hovoriť najmä o marketingu. Je to však spôsobené najmä tým, že ide o veľmi rýchlo vyvíjajúce odvetvie, ktoré nadväzuje na nové prostriedky komunikácie, ktoré pozná lepšie najmä mladšia generácia,“ dodala.

Výhody vyššieho veku pre zamestnávateľov

Firmy, ktoré majú skúsenosti aj so staršimi ročníkmi, sa zhodli, že títo zamestnanci majú mnoho výhod, ktorými mladí disponujú menej. Sú najmä lojálni, stabilnejší (nemajú takú veľkú potrebu skúšať nové), sú zodpovednejší, lepšie sa koncentrujú, čerpajú z dlhoročných skúseností, sú precízni a napokon už nemajú malé deti.

 „Často sa stretávame s tým, že personalisti siahajú po mladších ročníkov pre to, že takýto zamestnanci sú lacnejší a zároveň aj z dôvodu, že firma v nich vidí väčšiu perspektívu, že firma si ich vychová a oni budú pracovať v spoločnosti dlhšie. Treba však zdôrazniť, že sú prípady, kedy sa personalisti zvyknú „prerátať“. Dnes musíme zdôrazniť, že práve pri mladších ročníkoch vnímame omnoho vyššiu fluktuáciu ako pri tých starších. Taktiež sa dnes stretávame s tým, že mladší uchádzači so skúsenosťami sa zvyknú aj nadhodnotiť. Z tohto dôvodu by personalisti určite mali dávať šance aj starším  uchádzačom,“ informovala PR manažérka Profesie.

Mnohí ale pracujú aj v dôchodkovom veku. Ide najmä o technické profesie, ktoré dnes študuje čoraz menej mladých. Týchto ľudí v podstate nemá kto nahradiť a práve nepopulárny odbor ich robí potrebných.

Na vyšší vek sa musíme pripravovať priebežne. Ako si pomôcť?

Podľa Profesie je doležité celoživotné vzdelanie. Mýtus, že vzdelávať sa majú hlavne mladšie ročníky, nie je pravdivý.

„My poukazujeme presne na to, že ľudia by sa mali zaujímať o svoje napredovanie bez ohľadu na to, koľko majú rokov a či prácu momentálne majú alebo nie. Musíme myslieť aj na to, že trh práce sa momentálne neustále mení. Vidíme to na stále nových spôsoboch, ktoré postupne prichádzajú a najmä stále viac sa hovorí o pozíciach ohrozených automatizáciou. Pôjde samozrejme o tie pozície, ktoré sú jednotvárne, pri ktorých nie je potrebná kreativita a rozhodovanie. Zamestnávatelia v súčasnosti oceňujú najmä samostatnosť, nevyhľadávajú ľudí, ktorí spravia všetko tak, ako im prikáže šéf, ale ktorí pracujú sami, sú schopní rozhodovať sa sami, majú kritické myslenie, zodpovednosť, kreatívnosť a pozitívne myslenie,“ vysvetlila Richterová.

Na vzdelávaní teda treba pracovať celý život a byť svojimi schopnosťami aktuálny. Mnoho kurzov je na internete zadarmo, takže táto časť nevyžaduje príliš veľkú investíciu.

Starším ľuďom na pohovore jednoznačne pomôže spomenúť svoju otvorenosť k učeniu sa nových vecí. Mohli by zvážiť o konzultáciu svojho životopisu a prezentácie s nejakým zástupcom mladšej generácie. Jednou z možností, ako sa vyhnúť nezáujmu pracovného trhu, je i vlastné podnikanie.

Ministerstvo práce radí občanov nad 50 rokov medzi znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie. Rieši ich teda „v jednom mešci“ s mladými a dlhodobo nezamestnanými, zdravotne postihnutými či azylantmi z tretieho sveta. Pomocou nezamestnaným seniorom v produktívnom veku sa zaoberá aj Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020, ktorý vláda schválila ešte v decembri 2013.