Viedol miliónový biznis, teraz priznáva, že „win win“ riešenia nefungujú: Trpel som potrebou byť za každú cenu obľúbený
- Viedol miliónový biznis, no musel si zložiť ego lídra
- Transformácia firmy podľa neho nie je teambuilding
- Skutočná zmena totiž vždy niekoho bolí
- Dnes digitalizuje svet, ktorý zamrzol v Exceli
- Viedol miliónový biznis, no musel si zložiť ego lídra
- Transformácia firmy podľa neho nie je teambuilding
- Skutočná zmena totiž vždy niekoho bolí
- Dnes digitalizuje svet, ktorý zamrzol v Exceli
V biznise sa často tlieska za výsledky, no málokto vidí osamelú cestu lídra, ktorý musí v správny moment seknúť do živého. Aleš Mlátilík patrí k manažérom, ktorí si prešli tvrdou školou v najväčších svetových korporáciách, aby neskôr z nuly vybudovali trhový fenomén.
Keď preberal Zľavomat, nešiel cestou kozmetických úprav, ale riskoval všetko kompletnou výmenou tímu aj stratégie. Dnes tento dravý prístup prenáša do svojho vlastného startupu Lemondia, kde sa snaží digitálne upratať konzervatívny svet firemných eventov.
V otvorenom rozhovore hovorí o tom, prečo je ilúzia win-win riešení nebezpečná, ako bolí strata korporátneho pohodlia a prečo trh trestá chyby oveľa rýchlejšie než akýkoľvek Excel.
- Ktoré riskantné rozhodnutie zachránilo Zľavomat pred krachom?
- Kedy musí líder prestať veriť stratégii a začať riešiť ľudí?
- Prečo je „win-win“ riešenie pri veľkých zmenách čistá ilúzia?
- Ako bolí prechod z globálneho korporátu do neistého startupu?
- Prečo je trh oveľa krutejším šéfom než akýkoľvek manažér?
- Čo sa stane s vaším egom, keď vás vo vlastnej firme prestanú potrebovať?
- Prečo je niekedy lepšie byť „generálom“ ako demokratickým lídrom?
- Ktorý korporátny návyk je pri budovaní novej firmy najväčšou brzdou?
- Ako zistíte, že máte skvelého človeka v úplne zlej fáze firmy?
Viedol si Zľavomat v čase, keď rástol aj menil sa zároveň. Ktoré rozhodnutie bolo pre jeho budúci úspech kľúčové, hoci v tom čase nebolo vôbec pohodlné?
Kompletná obmena tímu na jeho začiatku. Bolo to v čase boomu zľavových portálov, keď sa všetkým darilo a my sme sa vtedy chystali vydať opačnou cestou ako celý trh. Nielen konkurencia, ale aj veľká časť interného tímu si vtedy ťukala na čelo.
Nám však táto riziková stávka vyšla, čo sa ukázalo o pár rokov neskôr, keď sa celý trh skonsolidoval na dvoch hráčov (približne zo stovky zľavových portálov) a následne pokračoval absolútnou trhovou dominanciou. K tomu bolo nevyhnutné, aby ti tvoj vlastný tím veril, čo vtedy nebol ten prípad.
Počas troch rokov si posunul EBITDA z nuly na približne jeden milión dolárov a GMV na desiatky miliónov. Čo konkrétne za tým bolo? Išlo o produkt, alebo skôr o tvrdé interné rozhodnutia?
Bola to kombinácia oboch. Zároveň nám vyšla aj stávka vyskúšať celoplošnú televíziu, nie na klasickú reklamu, ale na niečo, čo slovenský televízny trh vtedy nepoznal. Tak vznikol projekt Zľavová Polícia na TV Markíza. Celoplošná TV je totiž skôr doménou veľkých korporácií, my sme vtedy boli malá firma. Myslím si, že k takémuto veľkému úspechu bolo treba aj jednoducho trochu šťastia.
Otvorene hovoríš o výmene veľkej časti tímu. Kedy si líder musí priznať, že problém nie je v stratégii, ale v ľuďoch?
Čo najskôr. Stratégia sama o sebe nemá žiadnu hodnotu, všetko stojí a padá na exekúcii. A kedy to došlo mne? Keď som zistil, že trávim viac času obhajovaním smeru ako samotnou realizáciou. Akonáhle ti ľudia začnú namiesto výsledkov nosiť len kreatívne dôvody, prečo niečo nejde, vieš, že si narazil do steny. A tú stenu neprerazíš tým, že prepíšeš powerpointovú prezentáciu.
Spomínaš, že „win-win“ pri veľkých zmenách často neexistuje. Čo je najväčšia ilúzia, ktorú majú manažéri pri transformácii firmy?
Neviem, či ju majú ostatní manažéri, ja som ju mal. Zľavomat bola moja prvá skúsenosť s transformáciou. Moja prvotná ilúzia bola, že sa dá urobiť revolúcia a nikoho pri tom nenaštvať. Že transformácia firmy je vlastne taký dlhší teambuilding, na ktorého konci sa všetci chytíme za ruky a s úsmevom si odkývame novú stratégiu. Trpel som potrebou byť za každú cenu obľúbený a hľadať magické kompromisy, aby som sa nikoho nedotkol.
Lenže som zistil, že „win-win“ pri skutočných zmenách neexistuje. Skutočná transformácia totiž vždy znamená, že niekomu beriete jeho starý komfort, vplyv, postavenie, istoty alebo zabehnuté procesy. Zmena vždy bolí.
Ak riadite transformáciu a nikto vo firme sa necíti ohrozený alebo na vás nikto nenadáva, v skutočnosti nič netransformujete. Len za drahé peniaze premaľovávate fasádu. A tak som sa musel zmieriť s tým, že ak chcem firmu naozaj otočiť, nemôžem byť a nebudem najobľúbenejší človek v kancelárii.
Po rokoch v korporáte si prešiel do startupového prostredia. Čo bolo pre teba osobne najťažšie opustiť? Stabilitu, ego lídra alebo vplyv?
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy