Ľudia, ktorí veria konšpiračným teóriám, nie sú hlúpi, odhalil výskum. Dôvod je úplne iný

Konšpiračné predstavy a tendencia podporovať ich si v posledných rokoch získali širokú pozornosť a záujem výskumníkov. Práve preto sa za posledné roky množstvo štúdií pokúsilo objasniť základné faktory tohto javu, pričom viaceré poukázali na to, že existuje mnoho zložitých dôvodov, prečo ľudia veria konšpiračným teóriám, teda nielen pre nedostatok vedomostí.

„Konšpiračné teórie pravdepodobne nie sú typické len pre jednoduchých, psychicky labilných ľudí – čo je portrét, ktorý sa bežne vykresľuje v populárnej kultúre,“ povedala Shauna Bowesová, klinická psychologička z Emory University, píše Science Alert.

Tím Bowsovej skúmal na základe 170 štúdií najmä z USA, Spojeného kráľovstva a Poľska motiváciu, ktorá stojí za presvedčeniami ľudí. Podľa nej za vierou v dezinformácie je hlavne potreba cítiť sa bezpečne, a to aj sociálne, či rozumieť svojmu okoliu.

No ako na to pripomína portál Science Alert, v poslednej dobe sa svet stáva čoraz nebezpečnejší a naša budúcnosť čoraz neistejšia. „Namiesto toho sa mnohí obracajú ku konšpiračným teóriám, aby uspokojili svoje motivačné potreby a pochopili zmysel utrpenia a oslabenia,“ uviedla psychologička.

Hoci veľká skupina obyvateľstva verí v určité konšpirácie, odborníci pripomínajú, že niektoré z týchto presvedčení sa môžu stať nebezpečnými. 

Kľúčová je dôvera

Okrem pocitu bezpečia za dôvod sa pokladá aj dôvera, ktorá je silno prepojená so sociálnym stavom daného človeka, totiž sociálne hrozby sú silnejšie prepojené s konšpiračným myslením ako iné hrozby.

Podľa psychológov, ktorí výskum viedli, je dôvera kľúčovým hráčom v našej viere vo fenoméne nazývanom kultúrne poznanie, čo v jednoduchosti znamená, že je pravdepodobnejšie, že človek uverí informáciám od ľudí, s ktorými sa identifikuje ako s členmi vlastnej kultúrnej skupiny, bez ohľadu na svoje vzdelanie.

„Naše zistenia ukazujú, že motivácia vo všeobecnosti je dôležitou, možno dokonca podstatnou súčasťou skladačky konšpiračných myšlienok,“ píše sa v záveroch zistení. 

V Bratislave ti herná spoločnosť zaplatí aj 3 800 eur mesačne. Toto perspektívne odvetvie hlási obrat 77 miliónov eur

Zaujímavý je aj samotný fakt, že vlastnosti osôb, ako napríklad nižšia schopnosť analytického myslenia, majú nízku koreláciu s vierou v konšpiračné teórie. Avšak narcizmus už hrá dôležitú hru, keďže ten zvyšoval pravdepodobnosť konšpiračného myslenia aj z hľadiska pocitu jedinečnosti.

„Tieto výsledky do veľkej miery zodpovedajú nedávnemu teoretickému rámcu, ktorý hovorí o tom, že motívy sociálnej identity môžu viesť k tomu, že ľudia budú priťahovaní obsahom konšpiračných teórií, zatiaľ čo ľudia, ktorí sú motivovaní túžbou cítiť sa jedineční, s väčšou pravdepodobnosťou veria všeobecným konšpiračným teóriám o fungovaní sveta,“ tvrdí Bowes.

Tí, ktorí silne verili konšpiračným teóriám, boli tiež častejšie neistí, paranoidní, emocionálne nestáli, impulzívni, podozrievaví, uzavretí, manipulatívni, egocentrickí a excentrickí, píše sa v tlačovej správe Americkej psychologickej asociácii.

Šírenie dezinformácií

Falošné a zavádzajúce správy o vojne na Ukrajine sa stále virálne šíria na platformách sociálnych médií, konštatuje spravodajský portál BBC. Upozorňuje pritom, že niektoré z najčastejšie zdieľaných príkladov možno nájsť na Twitteri, kde ich zverejňujú predplatitelia služby Twitter Blue, ktorí okrem iného platia aj za propagáciu svojho obsahu ostatným používateľom, ako píše SITA.

Viacero predplatiteľov Twitter Blue podľa BBC napríklad zdieľalo tvrdenie, podľa ktorého počas nedávnych nepokojov vo Francúzsku na tamojšiu políciu strieľali americkými zbraňami, ktoré mohli pochádzať z Ukrajiny. Tento post pritom zaznamenal viac ako milión pozretí a BBC Verify jeho pôvod vystopovala k prokremeľským kanálom na komunikačnej platforme Telegram. Nič také sa pritom nepotvrdilo.