Vláda tlačí úrad na kontrolu liečiv do schválenia Sputnika V. Ten to chce radšej nechať na EÚ

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) bude požiadaný o stanovisko k bezpečnosti, účinnosti a kvalite vakcíny Sputnik V. Vyplynulo to z diskusie na utorňajšom rokovaní Pandemickej komisie vlády. Proces posudzovania vakcíny štátnym ústavom sa môže začať, keď bude ŠÚKL touto úlohou poverený a bude mať prístup k požadovaným údajom.

Hovorkyňa ŠÚKLu Magdaléna Jurkemíková v tlačovej správe upozornila, že štátny ústav nebude a nemôže predbežne komentovať prebiehajúce posudzovanie. Pripomenula tiež, že ŠÚKL nemôže vydať individuálne registračné rozhodnutie pre vakcínu Sputnik V na Slovensku. Vakcínu je možné použiť iba po schválení Ministerstvom zdravotníctva SR ako terapeutické použitie neregistrovaného lieku.

Nechajme to radšej na EMA

ŠÚKL je pripravený bezodkladne zhodnotiť údaje o vakcíne Sputnik V, ale pre dôkladné posúdenie vakcíny bude potrebné osloviť aj odborníkov mimo štátneho ústavu. „Pripomíname, že sieť expertov je vybudovaná na úrovni Európskej únie a Európskej liekovej agentúry a riaditeľka štátneho ústavu Zuzana Baťová považuje za najvhodnejší spôsob využiť tento štandarde nastavený a funkčný systém registrácie vakcín,“ uviedla Jurkemíková.

ŠÚKL bude od výrobcu požadovať rovnaké informácie, aké sú potrebné pre riadnu registráciu vakcíny. Keďže ide o výrobcu z krajiny mimo Európskej únie (EÚ), je potrebné vykonať aj inšpekciu správnej výrobnej praxe.

AKTUÁLNE: Slovensko chce požiadať o pomoc zo zahraničia. Boj s koronavírusom prehrávame na celej čiare

Vzhľadom na okolnosti sa zároveň ŠÚKL na rokovaní s Európskou liekovou agentúrou a partnerskými agentúrami informoval o možnostiach vytvorenia európskeho inšpekčného tímu. Inšpekcia správnej výrobnej praxe vakcíny bude vykonaná medzinárodným tímom na úrovni EÚ a ŠÚKL požiadal o účasť v tomto tíme.

Vakcíny na prevenciu ochorenia COVID-19 sa registrujú tzv. centralizovaným procesom. Vakcínu vedecky posudzuje Európska lieková agentúra a registračné rozhodnutie vydáva Európska komisia. Pri centralizovanej registrácii sa členské štáty môžu spoľahnúť na medzinárodnú spoluprácu najlepších odborníkov z celej Európskej únie. „Práve z tohto dôvodu odporúča riaditeľka ŠÚKL-u Zuzana Baťová očkovať iba registrovanými vakcínami,“ dodala hovorkyňa štátneho ústavu. O registráciu cez Európsku liekovú agentúru môže požiadať akýkoľvek výrobca z celého sveta. Výrobca vakcíny Sputnik V o registráciu zatiaľ nepožiadal.

O Slovensku píšu svetové médiá: Krajina, ktorá otestovala celú populáciu, má najviac úmrtí na svete

Prieskum: Slováci Sputnik vítajú

Najvýraznejšou šancou ovplyvniť postoj k očkovaniu by bola možnosť vybrať si spomedzi vakcín používaných inde vo svete, napríklad Sputnik V. Túto možnosť označilo 30,6 percenta respondentov s odmietavým či nerozhodným postojom. Možnosť vybrať si spomedzi vakcín schválených Európskou úniou by zmenila názor u viac ako 23 percent respondentov.

Vyplýva to z kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, za ktorým je Slovenská akadémia vied (SAV) a spoločnosti Mnforce a Seesame. Zber dát uskutočnili na vzorke tisíc respondentov od štvrtka 28. januára do utorka 2. februára. V tlačovej správe o tom informovala Michaela Lukovičová zo spoločnosti Seesame.

Slováci si z vakcín chcú vyberať

Prieskum prináša odpovede na otázky, aký postoj majú Slováci voči očkovaniu. Z nasledovných výsledkov vychádza, že najvýraznejšou šancou ovplyvniť postoj k očkovaniu by bola možnosť vybrať si spomedzi vakcín používaných inde vo svete, napríklad Sputnik V. Túto možnosť označilo 30,6 percenta respondentov s odmietavým či nerozhodným postojom.

Možnosť vybrať si spomedzi vakcín schválených Európskou úniou by zmenila názor u viac ako 23 percent respondentov. Vakcinácia u všeobecného lekára by zvýšila ochotu zaočkovať sa u viac ako 41 percent respondentov s odmietavým či nerozhodným postojom.

Ponuka peňazí za očkovanie by zmenila názor u 15,7 percenta respondentov. Pre 24,3 percenta ľudí s odmietavým postojom by bolo rozhodujúce, ak by bez očkovania nemohli cestovať do zahraničia.

Pre respondentov je pri rozhodovaní o vakcinácii proti COVID-19 dôležitý najmä názor najbližšej rodiny. Túto možnosť označilo 48,6 percenta spomedzi všetkých opýtaných. Dôležitý by pre nich bol aj názor všeobecného lekára (46,9 percenta) či blízkej osoby, ktorá má lekárske či farmaceutické vzdelanie (46,6 percenta).

Na názore vedcov záleží

„Ukazuje sa, že pri rozhodovaní sa o očkovaní proti ochoreniu COVID-19 je okrem najbližšej rodiny mimoriadne dôležitý i všeobecný lekár. Dá sa predpokladať, že ak by sa podarilo rozšíriť vakcináciu i do ambulancií všeobecných lekárov, tak by sa časť doteraz nerozhodných či očkovanie odmietajúcich ľudí dala zaočkovať,” podotkol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Vysoko sa umiestnili aj názory vedeckých inštitúcií a slovenských vedcov (42,9 percenta). Ako nižšie dôležité považujú ľudia názor prezidentky SR (22,3 percenta), Európskej únie (19 percent), vlády SR (15,2 percenta), mestskej samosprávy (12,3 percenta), veľkých etablovaných firiem (12,1 percenta) či cirkvi (9,6 percenta).

Zastavte očkovanie na koronavírus, vyzýva české ministerstvo. Môže sa to stať aj na Slovensku

Najdôveryhodnejší zdroj informácií je však lekár

Prieskum zároveň zistil, že pre 14,4 percenta respondentov, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, je názor vedcov dôležitý. Naopak najdôležitejší je medzi ľuďmi, ktorí sa chcú dať zaočkovať. Túto možnosť totiž označilo 67,4 percenta opýtaných. Ľudia s odmietavým postojom najčastejšie označili, že názor najbližšej rodiny je pri ich rozhodovaní o očkovaní dôležitý. Túto možnosť zvolilo 30,4 percenta z nich.

Mladí Slováci za pár hodín vytvorili online systém, vďaka ktorému sa na očkovanie objednáš jednoducho a rýchlo

Za najdôveryhodnejší zdroj informácií považuje 49,1 percenta všetkých respondentov názor svojho lekára. Za dôveryhodného ho označilo aj 23,3 percenta ľudí s negatívnym postojom k očkovaniu a 50,6 percenta s nerozhodným postojom. Slovenským vedcom s informáciami o očkovaní dôveruje 48 percent zo všetkých opýtaných.

Z nerozhodných 45,1 percenta. Za menej dôveryhodné boli pokladané informácie od vlády (celkovo 18 percent), celoštátnych televízií a denníkov (17,4 percenta), od osobností spoločenského života (14,4 percenta) či z internetu a sociálnych sietí (14,2 percenta).