Vlado študoval na prestížnych univerzitách sveta: Študenti sú tu motivovaní a myslí sa na ich psychické zdravie

  • Vlado Durgala pochádza z malého vinárskeho mesta Modra
  • Najskôr študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Spôsob výučby mu nevyhovoval, rozhodol sa študovať v zahraničí
  • Mladý Slovák má už za sebou štúdium na prestížnej University of Essex vo Veľkej Británii a momentálne pôsobí na na Central European University vo Viedni a v Budapešti
 srcset
Vlado Durgala
  • Vlado Durgala pochádza z malého vinárskeho mesta Modra
  • Najskôr študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Spôsob výučby mu nevyhovoval, rozhodol sa študovať v zahraničí
  • Mladý Slovák má už za sebou štúdium na prestížnej University of Essex vo Veľkej Británii a momentálne pôsobí na na Central European University vo Viedni a v Budapešti
  • Koľko stojí štúdium v zahraničí a prečo to nemusí byť voľba len pre bohatých
  • Čo všetko musí človek splniť, aby ho vôbec prijali na najlepšie univerzity sveta
  • Prečo je v živote študenta dôležité, aby sa jeho škola zaujímala aj o to, ako sa cíti a či ho niečo trápi
  • V čom sú zahraniční študenti diametrálne odlišní od tých v našej krajine  
  • Ako v zahraničí funguje vzťah žiak – profesor a v čom sa môže inšpirovať aj Slovensko

Študoval si medzinárodné vzťahy na University of Essex vo Veľkej Británii. Prečo si sa rozhodol práve pre túto univerzitu a tento odbor? 

Svojho bakalára som si robil na University of Essex vo Veľkej Británii, kde môj hlavný odbor boli medzinárodne vzťahy so špecializáciou na kvantitatívny výskum, resp. prácu s dátami. Aktuálne študujem Mastera v Political Science na Central European University (CEU) vo Viedni a v Budapešti.

Výber odboru bola pre mňa akási prirodzená voľba, keďže vždy ma zaujímali veci verejné a dianie na domácej aj na medzinárodnej politickej scéne. Napríklad, ako malého ma vždy fascinovali voľby a celý ten priebeh od kampaní až po samotné zostavovanie vlád. 

Pre štúdium v UK som sa rozhodol, kvôli jazykovej dostupnosti a kvalite vzdelávacieho systému. Tým mám na mysli, že hoci sa dá študovať v angličtine aj v iných krajinách, často ide iba o MA programy. Ak aj je bakalársky program ponúkaný v angličtine, často nie je kvalita samotnej školy vysoká.  Keď som sa rozhodol, že idem do Británie, nasledovala selekcia škôl. University of Essex si ma jednak získala ich marketingom, ale taktiež ich reputáciou. Keďže som človek, ktorý má rád čísla a štatistiky, zohľadňoval som umiestnenie škôl v rôznych univerzitných rankingoch. Z tohto vzišiel Essex ako jedna z najlepších volieb, akú som mohol urobiť, keďže táto škola je v rámci political science a international relations v poslednom desaťročí umiestnená vždy v top 30 celosvetovo. Okrem toho zohral  úlohu aj fakt, že som nechcel ísť priamo do Londýna. 

Pri výbere môjho Mastera zohrala úlohu opäť kvalita školy (top 30 v Political Science celosvetovo), ale aj veľmi dobrá reputácia školy či odporúčania od známych ako aj fakt, že veľa programov Political Science sa zameriava na kvalitatívny výskum, ale na CEU sa do veľkej miery zameriavajú na kvantitatívny výskum, čo je moja dominanta. 

Ako prebiehali a z čoho pozostávajú prijímačky na túto školu? 

Ak sa nemýlim, tak na všetky Univerzity v UK je na prvý stupeň rovnaký postup v prijímaní nových študentov a jedinou výnimkou je len Oxbridge, kde súčasťou prijímacieho procesu je aj interview. 

Prihláška na školu v UK stojí okolo 20 libier, teda tak to bolo v roku 2016, keď som sa hlásil na školu a v jednej prihláške sa môžete prihlásiť na 5 odlišných programov v rámci všetkých univerzít v UK. 

zdroj: Nina Skalikova Photography

Prihláška pozostáva z odporúčania od učiteľa zo strednej školy, personal statement, jazykový certifikát, CV a známky z maturity. Asi tá najhlavnejšia zložka prihlášky, na základe ktorej sa školy rozhodujú, či vám ponúknu miesto, je personal statement, čo je niečo ako motivačný list. Je to približne 500 slovná esej, v ktorej musíte presvedčiť univerzitu, že vy ste ten správny uchádzač o štúdium, že budete prínos pre samotnú univerzitu, ale aj že univerzita bude prínosná pre vás samotných. V podstate to ma ukázať, všetky vaše silné stránky a motiváciu študovať daný odbor na danej škole. 

Na základe tohto personal statementu sa škola rozhodne, či vám ponúkne miesto alebo nie. A v prípade, ak sa rozhodnú vám ponúknuť miesto, často to je podmienečné prijatie, čo znamená, že vám ešte povedia, aké známky musíte dosiahnuť na maturite, aby ste boli bezpodmienečne prijatý, ako aj, aký certifikát musíte ešte doložiť pre začatím štúdia. Ak splníte tieto podmienky, tak ste už bezpodmienečné prijatý na školu.

zdroj: Vlado Durgala

V prípade prijímacieho procesu na môjho Mastera na CEU to bolo veľmi podobné, rozdiel bol, že miesto jedného odporúčania som potreboval dve a súčasťou prijímacieho pohovoru bolo aj krátke interview s krátkym testom o všeobecnom prehľade v rámci odboru Political Science. 

Funguje na tejto univerzite niečo inak ako si si pred nástupom predstavoval?

Samotné vybavenie školy ako aj knižnica sa nedajú porovnávať so slovenskými školami, ale to asi nie je prekvapenie, nakoľko tieto školy disponujú oveľa vyššími financiami. 

Asi najviac ma prekvapil prístup, študentov aj profesorov. Študenti v zahraničí sú oveľa viac motivovaní. Vy tou školou v podstate žijete, stále pracujete na nejakých projektoch, stále čítate povinnú literatúru pred každou prednáškou, nie je to len tak, že idete na nejakú prednášku, kde len pasívne prijímate informácie. Je to oveľa viac interaktívne a hlavne študenti sú aktívni, chcú vedieť viac, záujmu sa, pýtajú sa profesorov do hĺbky. 

zdroj: Vlado Durgala

Na druhej strane, profesori sú ochotní viesť diskusiu so študentami, sú veľmi nápomocní a ľahko zastihnuteľní, vždy sú ochotní sa s vami stretnúť, keď niečomu nerozumiete, alebo chcete niečo prekonzultovať. Nie je to tak, že ak niečomu nerozumiete, nie je to ich problém. Celkovo aj ten vzťah študent a profesor nie je taký hierarchický ako na Slovensku, že ja som profesor, ja som autorita a čo ja poviem, je jediné správne riešenie. Asi 4 roky dozadu by mi nenapadlo, že budem sedieť na pive so svojimi spolužiakmi a profesormi. Napríklad moja terajšia univerzita pravidelne organizuje takéto neformálne stretnutie profesorov a študentov, čo je veľmi dobré pre networking. 

Celkovo aj všetky oddelenia školy sú vždy ochotné vám pomôcť, aj keď máte veľmi primitívnu otázku, všetci sú ochotní a nápomocní a hlavne, všetko funguje elektronicky. 

V neposlednom rade obe moje školy myslia na znevýhodnených študentov a na psychické zdravie študentov. To znamená, že škola sa zaujíma ako sa cítite, či ste v poriadku, či vás niečo netrápi a v prípade, ak potrebujete pomoc, škola je tu vždy pre vás a ochotná poskytnúť vám potrebnú pomoc. Nie som si istý, či niečo takéto funguje na slovenských univerzitách, ale prednedávnom som zachytil článok, kde sa hovorilo, že každý 5. vysokoškolák na Slovensku psychicky trpí, čo len potvrdzuje, že táto téma by sa nemala bagatelizovať. 

Prepája sa na tvojej škole teória s praxou?

Najprv treba povedať, že BA (Bachalors of Arts) ako aj MA (Master of Arts) sú akademické tituly, a preto sa aj očakáva, že študent nadobudne určite teoretické vedomosti, ako sú rôzne výskumné metódy, prístupy či princípy. Navyše, odbor political science je vedný odbor, a preto jeho praktická časť je skôr výskumná činnosť, pri odbore ako napríklad účtovníctvo študenti môžu priamo robiť na reálnych príkladoch. Z tohto hľadiska sa na oboch mojich školách snažili prepojiť teóriu čo najviac s praxou. Ako príklad uvediem predmet zameraný na verejnú mienku.

Na tomto predmete sme sa učili, čo prispieva k verejnej mienke a ako sa verejná mienka meria. Praktická časť z tohto predmetu bolo navrhnúť svoj vlastný výskum – to znamená prísť s vlastnou výskumnou otázkou, navrhnúť postup a metódu, ako budeme postupovať pri odpovedaní našej výskumnej otázky. Neskôr sme tento návrh výskumu každý aplikovali v praxi a vykonali. Možno nie v publikovateľnej kvalite, ale hlavný cieľ bol, aby sme videli, ako teória funguje v praxi.  

Čo sa týka pracovných skúsenosti v rámci odboru, tak toto bola už skôr iniciatíva každého študenta. Napríklad ja som počas svojho štúdia stážoval v rôznych inštitúciách a organizáciách ako napríklad Kancelária prezidenta, Kancelária riaditeľa magistrátu mesta Bratislava, portál demagog.sk, mimovládna organizácia človek v ohrození či slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu.

zdroj: Vlado Durgala

Ak by mal niekto zo Slovenska záujem o takéto štúdium, ako je to s financiami? 

Samotné štúdium v Británii je pomerne drahé, keďže jeden rok stojí približne 9 000 libier. Preto si väčšina ľudí berie študentskú pôžičku. Tým, že Slovensko je v Európskej Únii, ako bola donedávna aj Británia, platili pre Slovákov rovnaké podmienky ako pre domácich študentov. To znamená, že všetci študenti z Európskej Únie si mohli zobrať študentskú pôžičku za rovnakých podmienok ako domáci britskí študenti (aj keď neviem presne, ako to bude fungovať po Brexite).

Veľa ľudí si predstaví študentskú pôžičku ako niečo hrozivé, ale nie je to taká typická komerčná pôžička, akú poznáme z našich bánk. Počas štúdia je školné hradené britskou vládou (9 000 libier/rok) a po skončení štúdia sa začína pôžička splácať. To, do akej výšky splácate pôžičku, závisí od vášho príjmu a krajiny, kde bývate. Napríklad, ak by som žil  a pracoval v Anglicku, pôžičku by som začal splácať v prípade, že môj ročný príjem presiahne 26 575 libier.

To znamená, že ak mám príjem menší ako táto suma, nemusím nič platiť za daný rok. V prípade, že môj ročný príjem je vyšší ako 26 575 libier, splácal by som pôžičku vo výške 9 percent z toho, čo je nad túto sumu. Takže, ak zarábam 30 000 libier ročne, odvádzam 9% zo sumy 3 435 libier, čo je 308,25 libier na rok, čiže mesačne 25,6 libier. Ak by som stratil prácu a príjem, tak znova by som nemusel splácať pôžičku v danom období, až dokým môj príjem opäť nedosiahne minimum na splácanie.  

Je náročné dostať štipendium?

Neviem, ako to je so štipendiami dnes v Británii, ale keď som ja začínal svoje štúdium, tak na našej škole sa  väčšina štipendií zameriavala na medzinárodných študentov (rozumej študentov mimo EÚ), keďže študenti z EÚ sú považovaný za domácich študentov. Prvý rok som ešte ako tak dostal štipendium, ale druhý a tretí rok nebolo pre nás európskych študentov dostupné. Tým, že za štúdium nemusíte platiť, tak ste zodpovedný iba za financovanie vašich osobných nákladov ako ubytovanie a strava. 

zdroj: Vlado Durgala

Čo sa týka môjho masterského programu na CEU, tak tu som dostal 100 % tuition waiver (odpustenie celého školného) aj štipendium. Pri tomto štipendiu zvykne byť konkurencia dosť vysoká a závisí od rôznych faktorov, či ho dostanete. V mojom prípade si myslím, že dosť zavážili známky na bakalárovi ako aj to, že som mal dosť mimoškolských aktivít ako napríklad rôzne stáže.

Je ťažké zhodnotiť, čo spraviť pre to, aby ste dostali štipendium. Môj osobný názor je, že často ide o mix známok, ale najmä o vaše mimoškolské aktivity a vašu motiváciu. 

Teraz mi ešte napadlo, že slovenská vláda poskytuje štipendiá Slovákom študujúcim v zahraničí v plnej výške s podmienkou odpracovania 5 rokov v štátnej správe po štúdiu. To znamená, že vláda vám zaplatí všetky náklady spojené so štúdium s tým,  že ak doštudujete, vrátite sa na Slovensko a odpracujte 5 rokov v nejakej štátnej inštitúcií. 

Mal si čas popri štúdiu aj pracovať? 

Keď to bolo možné, tak som sa snažil privyrobiť si na rôznych brigádach a stážach, aj keď nie vždy to intenzita štúdia dovolila. 

Čo sa týka masterskeho štúdia, tak to si úprimne neviem predstaviť, ako by niekto zvládal aj školu a aj prácu, teda určite nie v prvom ročníku. Tento rok pre mňa bol veľmi intenzívny a často som v knižnici trávil celé dni a vracal sa domov neskoro večer. 

Koľko eur študenta stojí život, čiže ubytovanie, jedlo a iné?

Toto veľmi závisí na lokalite. Najväčšia zložka nákladov na život v zahraničí, konkrétne v Anglicku, je určite ubytovanie. Väčšina prvákov býva na campuse, kde som ja osobne platil 3 000 libier na akademický rok. Treba však spomenúť, že som býval v jednom z tých najlacnejších. 

Väčšina študentov vyšších ročníkov býva v privátoch, ktoré sú priemerne lacnejšie. Ja som napríklad platil 340 libier na mesiac na dome, kde sme bývali 4. Na jedle sa dá pomerne ušetriť ak si varíte doma, čo bol aj môj prípad. Ceny potravín sú podobné ako na Slovensku, niekedy lacnejšie. Ak mám byť konkrétny, na týždeň som minul okolo 25 libier. 

zdroj: Vlado Durgala

Rozmýšľal si niekedy aj nad tým, že by si dal šancu nejakej vysokej škole na Slovensku? 

Jasné. Študoval som viac-menej rovnaký odbor na Ekonomickej Univerzite. Ale nakoľko mi to neprišlo vôbec ako odbor politických vied, ale skôr ekonomický, začal som uvažovať o alternatíve v zahraničí. Celkovo mi spôsob výučby nevyhovoval, bolo to veľmi teoretické a nepozdával sa mi ani princíp hodnotenia. Teda to, že vaša záverečná známka závisí do veľkej miery od jednej skúšky. 

Čo by si odporučil všetkým mladým ľuďom, ktorí uvažujú o štúdiu v zahraničí?

Určite nech do toho idú, stojí to za to. A najlepšie by bolo, ak by sa neskôr aj vrátili na Slovensko a priniesli ich vedomosti a skúsenosti. Je to možno trochu ťažšia cesta ako ísť na slovenskú školu a zostať blízko rodiny a domova, ale určite môže človek získať veľa cenných skúsenosti, ktoré mu pomôžu nielen v kariérnom živote, ale i v osobnom. Napríklad máte možnosť spoznať ľudí z celého sveta a rôzne kultúry, čo vás len obohatí a zmení vaše vnímanie sveta. Mňa osobne štúdium v zahraničí prinútilo byť viac samostatný, keďže som sa odrazu ocitol v cudzom svete, kde som nikoho nepoznal a musel som sa spoľahnúť len sám na seba. Takto som napríklad objavil aj svoje nové hobby – varenie.

zdroj: Vlado Durgala
 

Máš svoje vysnívané povolanie, čomu by si sa chcel venovať? 

Toto je asi otázka, ktorú ja osobne a zrejme aj mnoho mojich rovesníkov neobľubuje. Nemám vyslovene jedno povolanie, ktorému by som sa chcel venovať, ale mám pár oblastí, ktoré by ma bavili a napĺňali. Počas štúdia ma vždy bavila práca s dátami a robenie kvantitatívnych analýz, takže toto je oblasť, ktorej by som sa rád venoval v budúcnosti. Taktiež mi je blízka aj Political Communication a meranie verejnej mienky.

Ale viem si sám seba predstaviť pracovať aj v rámci projekt managementu. Mám jednoducho viacero smerov, ktoré by ma bavili a možno čoskoro objavím nejaký ďalší a nakoniec skončím pri ňom. Pre mňa je viac podstatné, aký impact môže mať moja práca na spoločnosť. Svojimi skúsenosťami, ktoré som nadobudol počas štúdia v zahraničí, by som hlavne chcel dopomôcť k lepšej a férovejšej spoločnosti. Viem, že to môže znieť dosť idealisticky, ale pevne verím, že sa mi to aspoň z časti podarí. 

Ktoré slovenské firmy vnímaš ako silné a stabilné, a v ktorých si vieš predstaviť svoje budúce pracovisko?

Na Slovensku je mnoho firiem a start-upov, ktoré sú super a podporujem ich. Ale tým, že študujem Political Sciecne, bližšie mi je skôr verejná správa, mimovládne organizácie, medzinárodne organizácie či think thanky, ako business sektor. To znamená, že zrejme svoju budúcnosť vidím v týchto sektoroch. 

Najnovšie video