Ukrajincov zabíjajú rakety a smäd. Miliónom ľudí chýba obyčajná voda

  • Rusko útočí na civilnú infraštruktúru aj napriek tomu, že to zakazujú medzinárodné dohovory
  • V dôsledku toho ľudia umierajú od smädu
Mariupol
TASR/AP Photo/Alexei Alexandrov
  • Rusko útočí na civilnú infraštruktúru aj napriek tomu, že to zakazujú medzinárodné dohovory
  • V dôsledku toho ľudia umierajú od smädu

Kým Európa sa trápi s otázkou, kde bude nakupovať ropu, milióny ľudí na Ukrajine zápasia s problémom, kde zaženú svoj smäd. Ruské vojská už od začiatku invázie odpojili niekoľko miest od zdrojov pitnej vody. Hlásené boli prípady, keď ľudia pili z mlák, topili sneh alebo umreli od smädu.

Najznámejšími sa stali prípady z obliehaného Mariupolu, ktorý až donedávna vzdoroval ruským agresorom. Jedna z tragédií sa v meste stala ešte na začiatku marca, keď od smädu zomrelo šesťročné dievčatko Tanya, ktorej matka v dôsledku bojov zomrela. Informoval o tom starosta Vadim Bojčenko na sociálnej sieti Telegram.

„V posledných minútach svojho života bola sama, vyčerpaná, vystrašená, strašne smädná. Toto je len jeden z mnohých príbehov Mariupolu,“ písal starosta.

Prezident Zelenskyj neskôr v prejave povedal, že ide o pravdepodobne prvý takýto prípad od druhej svetovej vojny (na území Ukrajiny, pozn. red.). „Pozorne ma počúvajte: V roku 2022 zomrelo dieťa na dehydratáciu,“ uviedol Zelenskyj.

Dobrovoľníčka z organizácie Lekári bez hraníc pre televíziu Sky news uviedla, že ľudia dokonca vypúšťajú vodu z radiátorov, aby sa mohli napiť a umyť.

„Je to mimoriadne hrozné, pokiaľ ide o základné potreby ľudského prežitia,“ povedala Kate Whiteová „Ľudia nemajú prístup k elektrine ani tečúcej vode, nemajú kúrenie, nemajú možnosť variť ako predtým.“

Takéto scenáre sa však netýkali iba Mariupolu. Nedostatok vody mali v takmer všetkých mestách, ktoré sa Rusi rozhodli dobyť.

Ohrozené sú najmä deti

UNICEF v polovici apríla vydal správu, podľa ktorej zničená infraštruktúra spôsobila, že viac ako 6 miliónov ľudí každý deň zápasí o pitnú vodu. Z toho 1,4 milióna ostalo bez akéhokoľvek zdroja pitnej nezávadnej vody. Prevažne išlo o regióny na východnej Ukrajine.

„Zlá kvalita vody môže viesť k chorobám, vrátane cholery, hnačky, kožných infekcií a iných smrteľných infekčných chorôb. Ľudia musia žiť v preplnených priestoroch a nie sú schopní dodržiavať základné hygienické opatrenia. Toto treba vyriešiť,“  uviedol Osnat Lubrani, humanitárny koordinátor pre Ukrajinu.

Mariupol
zdroj: SITA/AP Photo/Alexei Alexandrov

Humanitárne organizácie preto dlhodobo vyzývajú, aby sa obe strany konfliktu vyhli využívaniu výbušných zraní v blízkosti civilnej infraštruktúry. Znečistená voda pritom primárne ohrozuje najmä deti.

„U malých detí, ktoré žijú v konfliktných zónach, je 20-krát väčšia pravdepodobnosť, že zomrú na hnačkové ochorenia spojené s nebezpečnou vodou než na priame násilie v dôsledku vojny. Ich prístup k vode, nech sú kdekoľvek, nesmie byť ohrozený v dôsledku vojny – pre deti je to otázka života a smrti,“ povedal zástupca UNICEF pre Ukrajinu Murat Sahin.

Rusi chcú demoralizovať obyvateľstvo a zničiť ekonomiku

Práve blokovanie vodných zdrojov sa ukazuje ako silná taktika Ruska, konštatuje portál Politico. Pripomína však, že útočenie na vodnú infraštruktúru je porušenie Ženevských konvencií.

„Po troch mesiacoch sme svedkami humanitárnej katastrofy a hladovania miest — Mariupol alebo tiež Mykolajiv, ktorý je bez vody už viac ako mesiac,“ povedal pre Politico Tobiasa von Lossow z a holandského think-tanku Clingendael, ktorý sa zameriava na vodnú infraštruktúru. „Situácia je obzvlášť znepokojujúca na silne ohrozovaných alebo okupovaných územiach na východe a juhu.“

Útočenie na vodné zdroje sa využíva v ozbrojených konfliktoch na Blízkom Východe, okrem iného aj v Sýrii, kde sa vojensky angažovalo aj Rusko.

Rusko túto techniku podľa Mark Zeitouna z Geneva Water Hub využíva najmä na to, aby demoralizovalo obyvateľstvo a spôsobilo čo najväčšie škody na ekonomike Ukrajiny. Tá je totiž na vode závislá aj z dôvodu, že jej spotrebuje obrovské množstvo na poľnohospodárske účely.

Ukrajina tak pravdepodobne bude zápasiť o kvalitnú vodu ešte dlho potom, čo sa ruské vojská stiahnu z niektorých území. Ukazuje sa to aj na príklade Donbasu, ktorý je vo vojne od roku 2014.

OSN uviedla, že v roku 2018 bola východná Ukrajina „na priepasti ekologickej katastrofy, z dôvodu znečistenia ovzdušia, pôdy a vody zo spaľovania veľkého množstva munície počas bojov a záplav v priemyselných závodoch“.

Zdroje: Politico, OSN, Unicef, Sky news, Reuters, Telegram

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá