Vojna v kancelárii: Keď sa bije o otvorené okná a zapnutú klímu

  • Tento fenomén môžeme síce hrdo zaradiť medzi takzvané „first world problems“, no aj tak dokáže poriadne vytočiť. Boje o to, či bude okno otvorené, alebo zatvorené a či bude klíma vypeckovana na úroveň kryokomory alebo sa jej nikto ani nedotkne, poznáme snáď každý. Častokrát bez rozumného východiska.
Office-Battle-Lebertech
  • Tento fenomén môžeme síce hrdo zaradiť medzi takzvané „first world problems“, no aj tak dokáže poriadne vytočiť. Boje o to, či bude okno otvorené, alebo zatvorené a či bude klíma vypeckovana na úroveň kryokomory alebo sa jej nikto ani nedotkne, poznáme snáď každý. Častokrát bez rozumného východiska.

A sprevádza nás to niekedy už od školských čias. Už na gymnáziu som sa so spotenými chalanmi hádala o tom, či otvoriť alebo neotvoriť okná. Im bolo teplo, mne zásadne vždy zima. Ja som rada sedávala pri okne a oni sa počas prestávky z bitia a nahánania spotili ako kone. A tak vznikali hádky a súboje na štýl:

 

  • Prečo musíš sedieť pri okne?
  • Prečo sa musíš naschvál spotiť ako „čuně“?

 

V tomto bode už väčšinou zasiahla učiteľka a svojím verdiktom utíšila búrlivé potýčky nezmieriteľných adolescentov. Vo väčšine prípadov však žiaden rozhodca nepríde a nevynesie nezaujatý rozsudok v skupine svojprávnych dospelákov – samozrejme v prospech vyššieho dobra. Pritom často nevystupujú o nič vyspelejšie ako my, keď sme mali trinásť.

 

Aj keď sme dospelí, o tomto sa dokážeme pohádať priam do krvi. Pokiaľ mám ja osobne niečo proti klimatizácii (čo sa nestáva často), je to len v prípade, ak je nastavená na 16 stupňov, práve som vošla dnu, vonku bolo 40 stupňov a nemám žiaden sveter (pochopiteľne). Nemám záujem expresne ochorieť. A zrejme nie som jediná. Potom, čo som si tento fenomén vygooglila, objavila som desiatky odkazov na fóra a články, v ktorých sa ľudia sťažovali buď na neznesiteľné teplo, ktoré nikto okrem nich nemieni riešiť, alebo na arktickú zimu a nezáujem vypnúť klímu. Nezamestnáva to pritom len internet, ale aj moje okolie.

heat-office-etiquette

foto: Independent.co.uk

 

Keď som sa na podobné hádky pýtala ostatných, vedeli si dobre spomenúť na potýčky v ich vlastných kolektívoch. U nás v Startitup sedíme v pomerne otvorenom priestore a máme nielen možnosť si otvoriť okno, ale aj výjsť na terasu, kde sa vieme schladiť, koľko nám počasie ráči dovoliť. Klíma v lete fungovala nepretržite a to dosť znesiteľným spôsobom. Kolektívne sme ju chceli skôr zapínať ako vypínať, no holt, bola som v tom čase v office jediná žena.

Ženské a mužské telá totiž optimálne fungujú na mierne rozdielných teplotách. Je to preto, lebo ženské telo produkuje menej tepla – všeobecne majú totiž ženy menej svalstva a viac tukovej hmoty ako muži. A svaly produkujú viac tepla ako tuk. K žiadnemu krviprelievaniu ale medzi nami nedošlo a aj preto tu ešte sedím a píšem tento článok.

IMG_5349

foto: nennie knits

 

Možno sa ti toto celé zdá ako nezmyselná hádka rozmaznaných dospeláckych detí, no predsa len ide o jeden z najčastejších konfliktov v kanceláriach. Väčšinou je jedna strana spokojná a tá druhá trpí. Hádka—akákoľvek hádka—ohrozuje nielen pracovné výkony, ale aj morálku a naladenie kolegov jedného voči druhému. Žiadna firma nepotrebuje polku zamestnancov na PN-ke a zvyšnú polku do krvi pohádanú, poprípade spotených zamestnancov, z ktorých je ostatným zle.

 

Pokiaľ ku konfliktu dojde, najlepšie je sa aspoň na chvíľu vložiť do kože tej druhej strany. (Ja viem, nevynašla som Ameriku, no súcit dokáže hory prenášať.) Nie je príjemné topiť sa vo vlastnej šťave, nevedieť v stuchnutom priestore dýchať a nesústrediť sa tak na prácu. A radosť zo života nám neprinesie ani drkotanie zubami alebo suchý vzduch, ktorý dráždi sliznice, spôsobuje nádchu a prechladnutie. Nepriaznivá situácia v oboch prípadoch zhoršuje pracovný výkon do takej miery, že sa zamestnanci nemusia vôbec vedieť sústrediť. Najmä ak ide o tím, ktorý musí za každých okolností prísť vyobliekaný v obleku a kostýmoch – aj keby mali hneď padať sekery. Či sa mozgy „kvasia“, alebo mrznú, na produktivite to nepridá.

o-COLD-facebook

foto: huffington post

 

Ďalším rozumným krokom by bolo podmienky v office čo najviac (do znesiteľnej miery) prispôsobiť vonkajšiemu počasiu. Prospieva to nielen výdavkom za energie, ale aj našej imunite, ktorá na prechody z extrémneho tepla do extrémnej zimy nie je stavaná. Ak máte vôbec to šťastie, že sa u vás v práci nachádza klíma, bolo by hlúpe ju v horúčavách vôbec nevyužiť, no len do takej miery, aby človek po východe z práce nedostal z „teplej facky“ infarkt a nehodilo ho o rozpálený chodník.

 

Ak je na druhej strane vonku zima, je skutočne lepšie si radšej natiahnuť sveter (ktorý si do práce môžeme doniesť a nechať ho tam do rezervy), ako kúrenie vypeckovať do saunových výšin. (Samozrejme, v istom bode kúriť začať treba.) Opäť tým šetríme nielen energie, ale aj telo. Pripravujeme ho na podmienky, ktoré ho budú čakať vonku a ktorým sa nevyhne. Zatiaľ čo výrazné teplotné zmeny sú pre organizmus zlé, systematické „otužovanie“ mu dokáže len prospieť.

 

A nakoniec občas ani nezaškodí zamyslieť sa nad tým, prečo je druhej strane tak nepríjemne. Možno je človek uzimený preto, lebo je veľmi chudý a nemá proti zime žiadnu tukovú izoláciu, alebo je anemický a nemá kvôli tomu prekrvené končatiny. (true story) Rovnako môže byť tesne po chorobe, alebo tesne pred ňou. V takom prípade mu netreba ešte pridávať a stav naďalej zhoršovať. Na druhej strane, ak je človeku neustále teplo, môže mať nadváhu, (u žien) byť v prechode, či mať hormonálne poruchy (napríklad so štítnou žľavou). Všetky tieto faktory dokážu spôsobiť nadmerné potenie, či náhle návaly tepla. A keď ide o zdravie, mali by sme jeden druhého bezpodmienečne rešpektovať, pretože v tejto veci si skutočne väčšinou nepomôžeme – aspoň nie v danej chvíli.

tl-horizontal_main_2x

foto: jackthreads

 

V prípade, že sa úspešne pokúsime druhú stranu a jej požiadavky pochopiť, vieme veci riešiť síce kompromismi, no zato efektívne pre obe strany. Niektoré ventilačné filtre sa dajú napríklad prelepiť tak, aby chladný vzduch nefúkal na určitých ľudí, no zároveň ochladzoval tých, ktorým je teplo. Poprípade je možné klímu nechať pustenú (alebo okná otvorené), kým sú ľudia na obede. Sedenie môžeme prispôsobiť tomu, ako ľudia znášajú teploty (zimomraví ďalej od klímy, rozhorúčení naopak bližšie) a do práce napríklad zapojiť lokálne ohrievače či malé ventilátory, ktoré poslúžia jednému človeku.

 

Čo je však najdôležitejšie, je vzájomné pochopenie, normálny prístup a chuť sa ostatným prispôsobiť. Koniec koncov, závisí od toho produktivita celého tímu a ako tím musíme vedieť spolupracovať. Našu ochotu neskôr odzrkadlia aj naše výsledky.

Zdroj titulnej fotky: lebertech

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK