Vyrábame prémiové lyže bez výpredajov. Ak príde ďalšie zdanenie, skončíme, priznáva Viktor Devečka z Forest Skis

Keď Viktor Devečka pred viac než desiatimi rokmi zakladal značku Forest Skis, nerobil to s investičným fondom za chrbtom ani s excelovou tabuľkou návratnosti v ruke.

Bol študentom, ktorý veril, že aj z malého Slovenska môže prísť značka, aká nemá vo svete obdoby – poctivá, ručne vyrábaná, technicky precízna a dizajnovo jedinečná. Forest Skis nevznikli preto, že na trhu chýbal ďalší produkt. Vznikli, lebo Viktor túžil tvoriť niečo, čo ľuďom otvorí nové horizonty. A podľa jeho vlastných slov „dovolí objavovať zážitky, na ktoré sa nezabúda“.

Dnes, o viac ako desať rokov neskôr, stojí Forest Skis na rázcestí. Značka má za sebou najúspešnejšie sezóny, no čelí aj realite súčasného podnikateľského prostredia – rastúcim nákladom, oslabenej kúpyschopnosti na domácom trhu, zložitým vývozným podmienkam aj nevyváženému daňovému systému. Devečka priznáva, že firma je „technicky na nule“, a hoci má verných zákazníkov a renomé v zahraničí, bez nových zdrojov to ďalej nepôjde.

V rozhovore pre Startitup Viktor Devečka otvorene hovorí o číslach, zlomových rozhodnutiach aj o tom, prečo sa nikdy nerozhodol pre cestu lacnejších výpredajov. Vysvetľuje, prečo je vlastná dielňa na Slovensku zatiaľ len snom a ako transakčná daň podkopáva konkurencieschopnosť malých značiek na medzinárodnom poli. Prekvapí aj úprimnosťou pri otázke o prípadnom predaji značky a zdieľa, čo by odkázal každému, kto dnes uvažuje o vlastnej ceste v dizajne, remesle či športovom biznise.

• Prečo Viktor Devečka odmieta robiť výpredaje, aj keď je firma finančne na hrane?
• Ako sa dá z 3 000 eur vybudovať značka, ktorá predáva lyže za 3 500 eur?
• Čo by definitívne prinútilo zakladateľa Forest Skis ukončiť podnikanie?
• Prečo Slováci radi podporia domácu značku, ale štát jej hádže polená pod nohy?

Ako dnes vyzerá finančná kondícia Forest Skis? Je firma v zisku, na nule, alebo ste museli posledné mesiace dotovať z iných zdrojov?

Táto zima preverila asi všetkých obchodníkov a výrobcov v našom segmente. Aj niektoré veľké značky a obchody sa otriasajú v základoch. My máme vlastnú obchodnú politiku. Nerobíme výpredaje a naše lyže sú určené najmä pre ľudí, ktorí sú ochotní platiť za kvalitu a vedia, čo si kupujú a za čo platia. Vďaka tomu sme sa dostali technicky na nulu. No do budúcej sezóny sa už musíme pozerať aj po iných zdrojoch, ak chceme, aby Forest fungoval slobodne ďalej.

Poctivé remeselné podnikanie na Slovensku sa v poslednom období komplikuje. Zvažovali ste niekedy aj ukončenie podnikania? Ak áno, čo by bol posledný impulz, ktorý by vás k tomu definitívne donútil?

Toto asi prebehlo hlavou každému rozumnému podnikateľovi na Slovensku. Samozrejme, ak nemyslíte na všetky scenáre, nie ste správny podnikateľ. Určite by bolo likvidačné ďalšie zdanenie a zaťaženie zo strany štátu. Po minulé roky sme si na prezentácie brávali pomocníkov. Tento rok sme si to už nemohli dovoliť.

S akou vstupnou investíciou ste firmu zakladali a koľko eur ste do Forest Skis celkovo zafinancovali? Kedy ste čakali návratnosť?

Reálne sme celý Forest rozbiehali s prvou investíciou 3 000 eur s tým, že spoločníčka Broňa už mala založenú s. r. o. Dnes je nepredstaviteľné niečo také rozbiehať s takýmto finančným obnosom. Písal sa rok 2012 a ja som bol ešte študent. Celkové náklady a investície sme nikdy presne nepočítali.

zdroj: Viktor Brona/Archiv

Na začiatku sme išli doslova hazardným spôsobom. Všetko, čo sme zarobili, sme hneď naliali naspäť do firmy a postupne tak zvyšovali objem výroby. Napríklad len čisto vo výrobných formách – šablónach na lyže – môžeme mať nainvestované približne 80 000 eur. Keď som nemal financie ja, prispievala Broňa. Prvé viazania zháňal brat na bazároch v Nemecku. Návratnosť? Prvá prišla asi po šiestich rokoch fungovania.

Aké boli vaše najvyššie ročné tržby a koľko párov lyží sa vám podarilo predať počas najúspešnejšej sezóny?

Ťažko sa počítajú najvyššie tržby, ale najviac párov sa nám podarilo predať asi okolo 140. Najúspešnejší rok bol paradoxne asi 2022.

Ako sa vám darí na zahraničných trhoch? Je export dnes kľúčovou časťou vášho biznis modelu?

Zaujímavé je, že pred covidom sme mali export na úrovni 35 – 40 %. Počas covidu sme klesli na nulu. Teraz budujeme celý zahraničný trh nanovo. Aktuálne sme približne na 20 %. Ak chceme prežiť, musíme sa zamerať na zahraničie. Na Slovensku máme veľkú podporu, ale momentálne je výrazne cítiť krízu. Cieľom by bolo dostať zahraničný predaj na úroveň 50 % nášho celkového obratu.

Zákulisie Forest Skis

GALÉRIA+ 21

Aké najdrahšie a aké najlacnejšie lyže ste vyrobili?

Najlacnejšie sú modrotlačové modely Vesna a Skadi, ktoré v predobjednávke stoja od 790 €. No aj napriek cene sú to u nás kvalitatívne top lyže, ktoré prinášajú perfektný zážitok z lyžovania.

Najdrahšie sú lyže Brute – a je po nich dopyt. Ak Brute raz vyskúšate, nedajú vám spať. Cena 3 500 € je síce vysoká, ale táto lyža konkuruje európskym high-end modelom, ktoré stoja dvojnásobok až trojnásobok.

Je reálne, že by ste značku Forest Skis predali investorovi alebo väčšiemu hráčovi? Mali ste už konkrétne ponuky?

Toto je tiež otázka, ktorú sme preberali a už sme ju aj riešili. Samozrejme, musel by to byť investor, ktorý by pre nás mal pridanú hodnotu – presne taký väčší hráč, ktorý má značke čo priniesť. Pretože len čisté financie nepomôžu, keďže sme vo Foreste prakticky len dvaja – ja a Broňa.

Potrebovali by sme nový tím ľudí, s ktorými by sme to rozbehli do obrátok. Väčší hráč v danom segmente by už tento tím aj sieť mal. Najdrahšie na budovaní firmy je vytvoriť distribučnú a odbernú sieť, ktorá zabezpečí kvalitnú obsluhu klientov.

zdroj: Pierre Marchionn/France/Amedezal

Zvažujete rozšírenie portfólia produktov, alebo aj otvorenie vlastného showroomu či predajne mimo Slovenska?

Portfólio rozširujeme alebo upravujeme prakticky neustále, aby sme naplnili očakávania našich klientov. Na budúci rok pripravujeme inovovaný model Skadi 98, a z freestylovej lyže sa stane lyža vhodná na allmountain aj na skialp. Uspokojí širšiu plejádu lyžiarov a zaujímavá bude aj novým tvarom. Alebo naša high-end lyža BRUTE – zjazdovkový špeciál a limitka, ktorá bola tiež postavená na prianie našich klientov.

Bohužiaľ, vlastný showroom či predajňa v zahraničí zatiaľ nehrozí. Pred covidom sme mali showroomy u našich predajcov v Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku či Kanade. Teraz nám ostal už len v obchode Endorphine v Prahe a jeden v Rakúsku.

Ako vás ovplyvňuje transakčná daň, ktorú musia podnikatelia na Slovensku platiť?

Veľmi. Pre Slovensko je nastavený limit na transakčnú daň na 10 000 eur, čiže maximálne 40 eur dane. Ale na zahraničie tento limit neplatí. Keďže nakupujeme všetok materiál – a inak to pri výrobe lyží nejde – rovnako aj ďalšie produkty pochádzajú zo zahraničia.

EXKLUZÍVNE Milionár Tkáč: Dáva mi zmysel investovať do legendárnej bratislavskej krčmy, ale len spolu s veľkou komunitou ľudí

Lyže vyrábame v zdieľanej dielni v Prahe, pretože na Slovensku neexistuje žiaden profesionálny, funkčný lis na lyže. Na postavenie takejto dielne by bolo potrebné približne 1,5 až 2 milióny eur. Platíme preto transakčnú daň priamo zo všetkého. Z pohľadu podnikania so zahraničím je to vysoko diskriminačné.

Považujete ju za likvidačnú pre malých a stredných výrobcov?

Nie je priamo likvidačná, ale je zaťažujúca a demotivujúca. Ak by sa ešte zvýšila, ako napríklad v Maďarsku, bola by už skutočne likvidačná.

Čelili ste za posledné roky aj iným legislatívnym alebo administratívnym prekážkam zo strany štátu, ktoré výrazne brzdili vaše podnikanie?

Daňové licencie sú v podstate poplatky ako trest za podnikanie a reálne – pred prijatím 200-bodového programu od SaS na zlepšenie podnikateľského prostredia – vás vedeli „vypnúť“ za čokoľvek.

zdroj: Martin Labuda/Kanada Hamish Birt

Aké konkrétne zmeny v podnikateľskom prostredí by ste privítali, aby sa malým značkám ako Forest Skis na Slovensku dýchalo ľahšie?

Chodievali sme ako slovenská značka prezentovať naše produkty na svetové veľtrhy – je to finančne veľmi náročné. Všetky ostatné štáty takúto prezentáciu v zahraničí pomáhajú financovať. My sme boli zrejme jedinou krajinou, kde malé značky nedostali žiadnu podporu, všetko sme si museli hradiť sami. Na mníchovské ISPO nás boli raz pozrieť z našej ambasády – boli sme tam vtedy jediná slovenská značka. A to bolo všetko.

Martinove ručne vyrábané nože sú svetovým fenoménom: „Jeden som predal aj za 5 500 eur“

Uvítali by sme preto napríklad pomoc s prezentáciou v zahraničí. A to, samozrejme, ani nespomínam dotácie, ktoré majú ostatní k dispozícii – v takejto situácii je veľmi ťažké byť marketingovo konkurencieschopní.

Aký by bol váš odkaz mladým ľuďom, ktorí zvažujú začať s vlastnou značkou v oblasti športu, dizajnu alebo remeselnej výroby?

Aj keď je podnikateľské prostredie na Slovensku momentálne veľmi náročné, ak robíte veci dobre a ľudia si vás obľúbia, Slováci sú verní klienti, ochotní zaplatiť za kvalitu. Máme v sebe hrdosť na to, čo je naše, a sme ochotní sa tým aj pochváliť. Takže kvôli ľuďom sa to oplatí. A nie je krajší pocit v živote, ako niečo tvoriť – najmä, keď to vie vyčariť druhým úsmev na tvári. To nezaplatia žiadne peniaze.

zdroj: Norsko/Petr Pavlicek

Čo by mali vedieť ešte predtým, než sa pustia do biznisu?

Nemusia vedieť všetko o svojom produkte. Z chýb sa človek učí a vďaka nim sa dokáže posunúť ďalej, oveľa viac, ako keby len čakal, kým bude mať bezchybný produkt. Všetky produkty majú chyby.

Pred začiatkom biznisu však musíte perfektne poznať svoje obchodné prostredie a svojho klienta, aby ste vytvárali veci, o ktoré má skutočný záujem. Treba mať urobený prieskum trhu a nemať ružové okuliare.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy