VÝSKUM: Nezaočkovaní Slováci sa koronavírusu neboja. Seniori zastávajú zaujímavý názor

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020.

Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a päťkrát v roku 2021.

Táto vlna výskumu prebiehala od 5.10. do 10.10.2021. Toto obdobie bolo zvolené vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku sa začala zhoršovať pandemická situácia a okresy sa postupne sfarbovali do tmavších farieb. Zároveň sa očakávalo zahájenie očkovania vybraných skupín treťou dávkou.

zdroj: TASR/AP Photo/Vadim Ghirda

Kto očakáva, že sa nakazí?

Vo výskume mali respondenti možnosť odpovedať na otázku, či si myslia, že sa v najbližších mesiacoch nakazia koronavírusom. Len 8,2 % respondentov odpovedalo možnosťami „áno“, alebo „skôr áno“. Naopak, 55,2 % respondentov odpovedalo „nie“ alebo „skôr nie“. Viac ako tretina respondentov odpovedala, že nevie.

Výrazný rozdiel je v odpovediach ľudí, ktorí sa už dali zaočkovať a tých, ktorí sa zaočkovať dať neplánujú. Kým v skupine zaočkovaných je 9,2 % takých, ktorí očakávajú, že sa koronavírusom nakazia, v skupine ľudí, čo sa neplánujú dať zaočkovať je tento podiel len 5,1 %.

Veľmi výrazný je rozdiel pri odpovedi „nie“ a „skôr nie“. Až 62,7 % respondentov, ktorí sa očkovať neplánujú, si myslí, že sa koronavírusom nenakazí. Medzi zaočkovanými je takýchto respondentov len 53,1 %.

zdroj: Ako sa máte, Slovensko?/MNFORCE/Seesame/SAV

V skupine respondentov, ktorí sa zaočkovať dať neplánujú, je odpoveď „nie“ celkovo najčastejšou odpoveďou na otázku, či si myslia, že sa nakazia koronavírusom.

Najviac respondentov (21,6 %), ktorí očakávajú, že sa v najbližších mesiacoch nakazia, je v malej skupine ľudí, ktorí sa ešte nezaočkovali, ale deklarujú, že sa plánujú dať zaočkovať. Aj skupina respondentov, ktorá COVID-19 prekonala, si myslí, že sa nakazí častejšie než respondenti, ktorí očkovanie odmietajú.

To, že sa koronavírusom nenakazia, si myslia častejšie starší respondenti a respondenti, ktorí uviedli, že sa epidémie koronavírusu neobávajú. Odpoveď na otázku naopak nesúvisí s aktuálnou pandemickou situáciou v okrese. Ľudia žijúci v bordových alebo červených okresoch si nemysleli, že sa nakazia častejšie než si to mysleli ľudia žijúci v oranžových, menej rizikových okresoch.

Antivaxeri sa neštítia najhoršieho: Zdravotníka zabil vlastný brat, tvrdil, že zabíja ľudí jedom vo vakcínach

Seniori sú nesmrteľní 

„Zistenie, že nezaočkovaní si nemyslia, že sa v najbližších zimných mesiacoch nakazia koronavírusom, zodpovedá záveru, že ľudia, ktorí očkovanie odmietajú zároveň podceňujú riziko nakazenia sa,“ uvádza Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Podľa jeho slov je jedným z faktorov nízkej zaočkovanosti seniorov aj skutočnosť, že veľa z nich neočakáva, že sa ochorením nakazí. 

„Zaujímavá je skupina 6,5 % respondentov, ktorí sa zaočkovať ešte len plánujú. V tejto skupine je najvyšší podiel ľudí, ktorí očakávajú, že sa koronavírusom v najbližších mesiacoch nakazia. Naznačuje to, že obava z nakazenia je v súčasnosti motivátorom dať sa zaočkovať len pre relatívne obmedzenú skupinu ľudí, ktorí s očkovaním síce dlho váhali, ale nebezpečnosť ochorenia COVID-19 nezľahčujú,“ dodáva.

zdroj: Unsplash/georg Arthur

Bahnu dopĺňa aj Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, podľa ktorej dáta opätovne potvrdzujú, že postoje k očkovaniu nie sú závislé od aktuálne pandemickej situácie, ale od individuálnych presvedčení. 

„Je pozoruhodné, že napriek tomu, že tu máme už 3. vlnu pandémie až vyše 60 % z tých, čo sa neplánujú zaočkovať, stále podlieha ilúzii vlastnej nezraniteľnosti, ktorá je často sprievodným javom odmietania očkovania. Viac než 50 % z už zaočkovaných či z tých, čo sa plánujú dať zaočkovať, naopak, zrejme dôveruje tomu, že očkovanie ich pred nákazou účinne ochráni,“ konštatuje.

Slováci si stále nevedia umývať ruky

Veľká časť populácie nemá dôsledné hygienické návyky alebo neovláda správnu techniku umývania rúk. Ide pritom o najefektívnejší a najjednoduchší spôsob predchádzania širokej škály infekčných ochorení vrátane COVID-19.

V tlačovej správe to pri príležitosti Svetového dňa umývania rúk pripomenula Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED). Informuje o tom agentúra SITA.

Na ľudských rukách možno nájsť státisíce odlišných baktérií, pričom najviac sa ich nachádza na končekoch prstov. Základné hygienické návyky však nie sú samozrejmosťou ani u dospelej populácii, odborníci preto apelujú na budovanie pravidelného návyku umývania rúk už v ranom veku dieťaťa.

zdroj: Unsplash/Ilona Frey

Dôkladné umývanie rúk je prostriedkom ochrany zdravia a zamedzuje prenosu respiračných vírusov ako koronavírusy, rinovírusy, chrípka alebo adenovírusy, vírusov spôsobujúcich hnačky a vracanie ako sú norovírusy alebo rotavírusy, ale aj choroby špinavých rúk, teda hepatitídy typu A.

O dôležitosti umývania rúk a správnej technike sa hovorí aj v súvislosti s koronavírusom. Štandardnou výbavou interiérov prevádzok, škôl či zdravotníckych zariadení sú pre pandémiu už aj dezinfekčné prostriedky. Odborníci však v bežnom živote pred alkoholovou dezinfekciou naďalej uprednostňujú klasické umývanie rúk.

Dezinfekciou plytváme

„Príliš veľa neindikovanej dezinfekcie v bežnom živote nie je prospešné. Používaním agresívnych prostriedkov, ale aj extrémne prehnanou hygienou rúk, odstraňujeme z pokožky aj dobré a telu prospešné baktérie, ktorých cieľom je chrániť pokožku pred rozmnožením choroboplodných zárodkov,” vysvetľuje predsedníčka sekcie nemocničnej epidemiológie hygieny Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Katarína Naďová.

Obyčajná voda na dôkladné umytie rúk nestačí. Ideálna je kombinácia s tekutým mydlom, respektíve umývacou emulziou s neutrálnym pH. Netreba používať dezinfekčné mydlo, a to ani počas pandémie COVID-19.

V porovnaní s obyčajným tekutým mydlom bez dezinfekčnej prísady sa jeho nadradený účinok nikdy vedeckými štúdiami dostatočne nepreukázal.

zdroj: Unsplash/Jason Jarrach

Nízke koncentrácie dezinfekčných prísad v dezinfekčných mydlách sú navyše veľmi nebezpečné, pretože podporujú vznik rezistencie u baktérií, ničia mikrobióm pokožky rúk, podporujú vznik kožných alergií a kontaminujú životné prostredie.

Ruky by sa mali umývať aspoň 40 až 60 sekúnd, nesmie sa vynechať priestor medzi prstami, chrbát rúk, dlane, nechty či zápästia, informovala vedúca Centra mikrobiológie a prevencie infekcií na Trnavskej univerzite Jaroslava Brňová.

Po umytí rúk sa odporúča použiť čistý uterák alebo jednorazovú utierku, ktorou by sa mal takisto zastaviť prívod vody, čím sa zabráni priamemu kontaktu rúk s kohútikom.