Z lesnej škôlky je cintorín milióna stromov. Dubaj chcel vytvoriť svetový unikát, skončilo to fiaskom

  • Mohlo ísť o niečo, čo by Dubaju závidel celý svet, no skončilo to fiaskom
  • Reč je o lesnej škôlke, ktorá sa mala stať domov pre milión stromov
pjimage - 2021-09-05T192413.332
Hamza Nazzal Unsplash/James Sullivan
  • Mohlo ísť o niečo, čo by Dubaju závidel celý svet, no skončilo to fiaskom
  • Reč je o lesnej škôlke, ktorá sa mala stať domov pre milión stromov

Vysádzanie stromov je jedným z mnohých spôsobov, ako môcť svetovej klíme. Tohto plánu sa držal aj Dubaj, ktorého vládca Muhammad bin Rašíd Maktúm sa pred nejakým časom rozhodol, že v krajine vysadí presne milión stromov.

Plán sa aj podaril a stromy boli vysadené v suchej púšti. Netrvalo však dlho a osud stromčekov bol spečatený. Spečatila ho práve firma vládcu. Kvôli developerským plánom a rôznym ďalším komplikáciám sa zo zeleného raja stala vysušená oblasť plná ešte suchších stromčekov.

Projekt Milión stromov bol predstavený už v roku 2010 a prvý strom symbolicky zasadil dubajský vládca Muhammad bin Rašíd Maktúm. Cieľom tohto projektu bolo z Dubaja urobiť krajšiu oblasť, čo by sa aj možno podarilo, nebyť komplikácií, ktoré neskôr nastali.

Lesná škôlka vznikla na poli policajnej akadémie, ktoré nebolo veľmi dlho využívané. Súčasťou škôlky bolo tridsať rôznych druhov drevín. Nechýbali tu olivovníky, palmy a stromy s názvom ghafa. Podľa portálu The Guardian sa všetky stromy mali po nejakom čase presunúť na miesto, kde by ostali. 

dubaj, lesná škôlka
zdroj: Hamza Nazzal

Presuňte ich, lebo…

Projekt, ktorý v istom období zaberal až 130-tisíc metrov štvorcových, bol zavlažovaný odsoľovanou recyklovanou odpadovou vodou. Hoci sa obyvatelia krajiny z projektu nesmierne tešili, niektorí ľudia si uvedomili, že môže byť problémom. Stalo sa tak v roku 2014, kedy sa firma muža stojaceho za celou ideou rozhodla, že na tomto mieste by pokojne mohlo vzniknúť najväčšie obchodné centrum sveta.

V roku 2016 bol však tento projekt odložený. Veľmi krátko po jeho odložení prišiel developer s myšlienkou, že na mieste napokon vznikne Jumeirah Central. Malo ísť o obchodné mesto, ktorého súčasťou mali byť aj hotely.

Na prelome rokov 2016 a 2017 obdržala spoločnosť Green Land stojaca za lesnou škôlkou niekoľko výziev k vykopaniu a premiestneniu stromčekov. Developer sa spoločnosti vyhrážal odstrihnutím od vody a elektriny, no Green Land aj napriek tomu poukazovala na skutočnosť, že premiestňovanie vtedy malých stromov nemusí skončiť úspešne. Na to, aby boli stromy dosť silné na presun, potrebovali ešte minimálne ďalšie tri roky. 

Ustúpiť nechcela ani jedna zo strán, čo viedlo k viacerým súdnym sporom. Na stromy sa v tom čase akosi zabudlo a začali sa zanedbávať. Spôsobené to bolo najmä tým, že developer svoje vyhrážky zrealizoval. Pole trpelo pravidelnými výpadkami vody a elektriny.

Bonusom bolo, že okolo pozemku vyrástli vysoké steny, čo zabránilo záhradníkom starať sa o stromy. Mnohým dobrovoľníkom sa táto skutočnosť nepáčila a k stromom sa chceli dostať po svojom. Múry začali podkopávať. V dôsledku toho bol v roku 2017 projekt veľkého developera odložený.

dubaj, lesná škôlka
zdroj: Hamza Nazzal

Medzičasom však väčšina stromov uschla a pred 3 rokmi, keď tam boli odborníci naposledy, bolo živých iba necelých 600-tisíc stromčekov. Dnes sa však v tejto oblasti nenachádza ani jeden živý strom. Z lesnej škôlky sa tak stalo akési lesné pohrebisko, ktoré je dôkazom toho, že peniaze majú omnoho väčšiu moc ako príroda. Pobúrení ľudia túto kauzu označujú za environmentálny zločin a snažia sa poukázať na zbytočnosť masívnych projektov. 

Za nedostatok stromov si môžeme aj my sami

Medzinárodné združenie botanických záhrad a odborníci zo Svetovej únie na ochranu prírody nedávno zverejnili štúdiu, ktorá opisuje to, že približne každému tretiemu stromu na zemeguli hrozí vyhynutie. Dôvodom je nielen vyrubovanie lesov pre potreby ťažby dreva a poľnohospodárstva, ale aj klimatické zmeny. 

výrub stromov, stromy, les
zdroj: Unsplash/Denis Agati

Odborníci pre BBC tvrdia, že ohrozených je 17 500 druhov stromov, a teda aj dvojnásobok ohrozených cicavcov, vtákov, obojživelníkov a plazov dohromady. 

Dr. Malin Rivers z medzinárodnej charitatívnej organizácie pre zachovanie botanických záhrad v Londýne sa k tomu tiež vyjadril. „Na planéte je takmer 60 000 druhov stromov a teraz prvýkrát vieme, ktoré z nich vyžadujú ochranné opatrenia, aké sú pre ne najväčšie hrozby a kde sa nachádzajú.“

Spolupredsedníčka skupiny, ktorá sa špecializuje na ochranu stromov a prírody uviedla, že každý druh stromu má svoju jedinečnú ekologickú úlohu. Keďže tridsiatim percentám z nich hrozí vyhynutie, kompetentné osoby musia urýchlene konať. 

Globálne otepľovanie, extrémne počasie a stúpanie hladiny morí predstavujú pre stromy čoraz väčšiu hrozbu. Autori štúdie však tvrdia, že s opatreniami existuje nádej do budúcnosti. 

Odborníci požadujú napríklad zachovanie existujúcich lesov a rozšírenie chránených území, udržiavanie ohrozených druhov v botanických záhradách, alebo semenných bankách. Súčasťou plánu je aj poskytovanie vzdelávania, aby sa programy obnovy lesov a výstavby stromov vykonávali vedecky a opatrne. V neposlednom rade to však zasiahne aj finančný rozpočet. 

Za posledných 300 rokov sa celosvetovo zmenšila lesná pôda asi o 40 % a 29 krajín stratilo viac ako 90 % lesného porastu. 

Pomôcť môžeš aj ty

Vysádzania stromov sa chytili viaceré firmy, medzi ktorými je aj obchodná sieť Lidl. Vo Vysokých a Nízkych Tatrách sa nachádza Lidl les, v ktorom rastie už takmer 1,5 milióna stromčekov. Reťazec tak chce prispieť aj k obnove slovenských lesov. V rámci projektu Voda pre stromy sa takýmto spôsobom vysádzajú primárne smreky, smrekovce, jedle a buky. 

zdroj: Unsplash/Sebbi Strauch

Ak si si niekedy v Lidli kúpil minerálku Saguaro s objemom 1,5 litra, k vysádzaniu stromčekov si prispel aj ty. Za každú predanú fľašu venuje Lidl 1 cent na kúpu a výsadbu nových stromov. Les sa rozprestiera na ploche väčšej ako 500 hektárov, pričom jeden hektár dokáže za rok vyprodukovať až 30 ton kyslíka, čo predstavuje spotrebu približne 130 ľudí. Na základe svojej rozlohy by tak tento les mohol v budúcnosti poskytovať kyslík pre takmer 65 000 ľudí, teda jedno väčšie veľké slovenské mesto.

Takéto akcie sú pre našu spoločnosť nesmierne dôležité, pretože experti predpokladajú, že odlesňovanie môže viesť k zníženiu zrážok až o 30 %, čo môže spôsobiť spomalenie lesného hospodárstva, suchá, požiare či ohrozenie biodiverzity, ktoré sú už aj aktuálne obrovským problémom. Lesy zároveň ovplyvňujú miestne teploty a zabezpečujú chladivý účinok prostredníctvom transpirácie a tieňa.

Zdroje: The Guardian, BBC

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie