Z nuly k oblakom: CTO iCord Jaroslav Čech: Nechcem byť manažér, ktorý programuje len pri biznis prezentáciách

Ahoj, Jaro­slav. V iCord pôso­bíš ako CTO už tak­mer 9 rokov. Vďaka čomu ťa to aj po takom čase stále napĺňa?

Áno, vo firme sa sta­rám o tech­nickú stránku, no všetko dôle­žité, teda nápady, finan­cie či HR, má na sta­rosti Ivana Malá, s kto­rou som firmu pred 12 rokmi zalo­žil, a ktorá je záro­veň mojou man­žel­kou. :) Máme fajn a veľmi schop­ných mla­dých ľudí, robíme dobrý pro­dukt a práca ma preto baví. Nakopla nás aj zmena pro­stre­dia a spo­lu­práca s O2.

iCord začí­nal, keď bola oblasť soft­vé­ro­vých rie­šení úplne inde, než je dnes. Čo sa z tvojho pohľadu za tie roky v IT svete naj­viac zme­nilo?

Prog­ra­mo­vať som začal v 80. rokoch a máš pravdu, odvtedy sa zme­nilo naozaj veľa. Prvý trie­diaci sys­tém val­covne sme robili na 32 kB počí­tači s exter­nou pamä­ťou — dier­nou pás­kou. Za posled­ných 10 rokov je však naj­väč­šou zme­nou pre­dov­šet­kým ohromný pokrok v prog­ra­mo­vaní fron­tendu. Z JavaSc­riptu sa stal veľmi vyspelý, aj keď na moje pomery prí­liš rýchlo sa vyví­ja­júci “jazyk”.

Ak chceš v JS prog­ra­mo­vať na úrovni, musíš poznať celý eko­sys­tém kniž­níc, fra­me­wor­kov, pre­kla­da­čov a ďal­ších nástro­jov. V drvi­vej väč­šine ide o open source veci, ktoré sa v čase veľmi často menia a udr­žať aspoň stopu nie je vôbec ľahké. Svet IT tiež veľmi mení cloud com­pu­ting, kog­ni­tívne služby, SaaS služby či AI. Zmeny sú veľmi rýchle a veľké firmy často vôbec nedo­kážu držať krok s trendmi. Aj pre mňa je výzvou zvlá­dať kaž­do­denné štú­dium nových tech­no­ló­gií a záro­veň občas “dať ruky aj do motora” a niečo naprog­ra­mo­vať. Chcem byť stále o krok vpred a nech­cem byť kla­sic­kým mana­žé­rom, ktorý “prog­ra­muje” len na mee­tin­goch v Power­Po­inte.

Archív Jaroslava Čecha

Ešte pred zalo­že­ním iCord si vlast­nil dve firmy pod­ni­ka­júce v oblasti IT. Fun­guje ešte nie­ktorá z nich alebo to tam skrátka nevyšlo?

Hovorí sa, že do jed­nej rieky dva­krát nevk­ro­číš a ja som do nej vkro­čil dokonca tri­krát. S inter­ne­tom som začal nie­kedy v roku 1994 vo firme MIA, kde sme dávali obsah nie­koľ­kých naj­väč­ších novín na inter­net. Bola to vtedy cel­kom revo­lučná tech­no­ló­gia a boli sme v top 3 naj­väč­ších ser­ve­rov v ČR. Mali sme nie­koľko šikov­ných cha­la­nov, ktorí ovlá­dali HTML a svoje služby sme začali ponú­kať naprí­klad tvorbu webo­vých strá­nok. Odvša­diaľ nás však vyho­dili so slo­vami: “Máme papie­rové letáky. A pre tých pár štu­den­tov? To nás nezau­jíma!”

Dru­hý­krát som do rieky vkro­čil okolo roku 2000. Robili sme s IBM pro­jekt pre mobil­ného ope­rá­tora Pegas, dnes zná­meho ako T-mobile. V pro­jekte boli zau­jí­mavé veci, ako roz­poz­ná­va­nie reči či pre­čí­ta­nie e-mailu tele­fó­nom. Navyše hovo­ríme o dobe úplne hlú­pych tele­fó­nov! Pega­sovi sme vtedy ponú­kali mapy v mobile a fun­go­valo to tak, že si zadal SMS odkiaľ sa chceš kam dostať a prišla ti správa s detail­ným popi­som trasy a odha­dom času. Mana­žéri nás vyho­dili s tým, že mapy v tele­fóne sú hlú­posť a jed­no­duch­šia je predsa papie­rová mapa.

Takže čo tretí pokus? Zdá sa, že ste na veľmi dob­rej ceste. O čo sa v iCord sna­žíte teraz?

Teraz som v tom až po uši. :) Komu­ni­ká­cia firiem so zákaz­níkmi sa robí his­to­ricky pomo­cou tele­fónu. Firmy inves­tujú do call cen­tier množ­stvo peňazí a výsled­kom je len málo­kedy kom­pe­tentný ope­rá­tor. My ponú­kame nie­len viac komu­ni­kač­ných kaná­lov, vrá­tane zdie­ľa­nia obra­zovky, video­ko­mu­ni­ká­cie s ope­rá­to­rom, ale aj zapo­je­nia smart­fónu, pre­po­je­nie s chat­botmi a mno­hých ďal­ších vecí. Výsled­kom by mal byť spo­koj­nejší zákaz­ník a nemalé úspory na strane kli­enta. Spätná väzba od zákaz­ní­kov uka­zuje, že ideme správ­nou ces­tou. Našou úlo­hou je teraz pre­sved­čiť firmy, aby to robili inak, rov­nako ako to bolo pred vyše 20 rokmi s webo­vými strán­kami a pred 15 rokmi s tele­fónmi.

Z kaž­dej firmy som si odnie­sol nové skú­se­nosti, z nie­kto­rých aj peniaze a z iných zas dlhy. Nikdy som sa však veľmi neob­ze­ral späť, pre mňa žiadna firma neskra­cho­vala. Dôle­ži­tej­šie je to, že som vždy pra­co­val s ľuďmi, ktorí boli v nie­kto­rých oblas­tiach schop­nejší ako ja. A keď sme sa s nie­kým roz­išli, v drvi­vej väč­šine to bolo v dob­rom.

Archív Jaroslava Čecha

Špe­cia­li­zu­jete sa na komu­ni­ká­ciu v reál­nom čase. Čo si pod tým môžeme pred­sta­viť?

Je to sys­tém, ktorý umož­ňuje plno­hod­notnú komu­ni­ká­ciu 1:1. Pred­stav si skrátka, že prí­deš naprí­klad do banky požia­dať o úver. Chcú od teba množ­stvo dokla­dov, ktoré si naske­nujú pýtajú sa ťa na mnoho vecí a nako­niec ti vytla­čia zmluvu. Toto všetko sa už dá robiť online a je to tá jed­no­duch­šia časť. Zlo­ži­tej­šou čas­ťou je, že firma chce poznať tvoju his­tó­riu, zvyky, potreby, aby ti mohla naser­ví­ro­vať rele­vantnú ponuku a vedela správne rea­go­vať. Pri­rov­ná­vame to k obchodu, kam cho­díš veľmi často, poznajú ťa a ponúknu ti to, čo si zrejme kúpiš. Navyše sa môžeš baviť so živým člo­ve­kom, čo je v mno­hých prí­pa­doch oveľa lep­šie ako stroj.

Je soft­vér OnOp zatiaľ vrcho­lom vo vývoji vašej komu­ni­kač­nej tech­no­ló­gie alebo ste už pokro­čili ďalej?

OnOp je už minu­los­ťou, teraz robíme reb­ran­ding na mluvii.com. Pove­dzme, že je to začia­tok nie­čoho nového. Komu­ni­kačné zvyk­losti, zruč­nosti a potreby sa s vývo­jom inter­netu, kon­co­vých zaria­dení a komu­ni­kač­ných nástro­jov veľmi rýchlo menia. Na tieto nové trendy nie­ktoré firmy rea­gujú a nie­ktoré nie. Firmy, ktoré pôjdu novými ces­tami, pre­žijú. Nepre­dá­vame však už “komu­ni­kačný soft­vér”, ale “zmenu tvojho biz­nisu”. Máme to pod­lo­žené čís­lami a fak­tami. Pre­dá­vame novú gene­rá­ciu spô­sobu komu­ni­ká­cie so zákaz­níkmi — nie­len tech­no­ló­giu, ale aj postupy a firemné pro­cesy.

Aké formy komu­ni­ká­cie táto plat­forma posky­tuje?

Fun­guje pro­stred­níc­tvom množ­stva kaná­lov — text, audio, video, zdie­ľa­nie obra­zovky, fote­nie tele­fó­nom a podobne. Toto firmy pou­ží­vajú ako akýsi web­chat pre komu­ni­ká­ciu so zákaz­níkmi. Na podob­nom prin­cípe sme posta­vili aj plat­formu Chats pre vnút­ro­fi­remnú komu­ni­ká­ciu a plat­formu Seats pre orga­ni­zo­va­nie webi­ná­rov. Obe budeme musieť oprá­šiť, pre­tože tech­no­lo­gicky tro­chu zaos­tá­vajú za mluvii.com.

Veľmi skoro sa však k nim vrá­time, pre­tože zákaz­níci pre­fe­rujú jed­ného dodá­va­teľa pre viac sys­té­mov. Rov­nako ako v prí­pade mluvii.com však nech­ceme pre­dá­vať soft­vér, ale zna­losť, ako by mala firma komu­ni­ko­vať vo vnútri i navo­nok, a my jej k tomu dáme pros­triedky. V tejto oblasti je veľká infor­mačná diera. Máme tu mraky exper­tov na sociálne siete, SEO či webové pre­zen­tá­cie, ale na exper­tov na priamu komu­ni­ká­ciu som ešte nena­ra­zil.

Archív Jaroslava Čecha

Ak by si sa mal na chvíľu zahrať na vizi­onára, čo všetko nás ešte vo vývoji komu­ni­ká­cie čaká?

Ak hovo­ríme o nebiz­ni­so­vej komu­ni­ká­cii, tak tam z tech­no­lo­gic­kého hľa­diska nič extra nové nevi­dím. Tele­fo­nu­jeme stále, aj keď čoraz menej, veľa tex­tu­jeme cez FB, What­sApp a podobne, posie­lame fotky, videá, mapy. To všetko tu už je. Možno príde niečo spo­jené s vir­tu­ál­nou rea­li­tou, ale nie­koľko rokov to potrvá. V oblasti B2C komu­ni­ká­cie však vidím ohromný poten­ciál pre zmenu, a to pre­dov­šet­kým v oblasti pre­po­je­nia big dát s kon­krét­nymi ľuďmi, sle­do­va­nie ich dlho­do­bého sprá­va­nia a zvy­kov. Tak bude možné na exis­tu­jú­cich aj poten­ciál­nych zákaz­ní­kov presne cie­liť.

Som cel­kom zve­davý, čo na to legis­la­tíva. Osobne sa však dom­nie­vam, že “pas­kvil” typu GDPR (Vše­obecné naria­de­nie o ochrane úda­jov) sa rýchlo zamietne a nahradí nie­čím iným. Ten totiž bude pla­tiť len v Európe a nemys­lím si, že by sa tým ria­dili mimo­európ­ske firmy. Zvlášt­nou kapi­to­lou sú chat­boti a kog­ni­tívne služby. Tieto dve veci sú schopné pri­pra­viť o prácu veľkú časť kon­takt­ných cen­tier, čo je celo­sve­tový biz­nis v objeme sto­viek miliárd dolá­rov ročne. Tro­chu sa to podobá autám bez vodiča, ktoré by len v USA zru­šili asi 5 mili­ó­nov pra­cov­ných miest.

Soft­vé­rové rie­še­nia ponú­kate spo­loč­nos­tiam od SME po veľké kor­po­rá­cie. Sú uni­ver­zálne pre všetky typy firiem?

Ideme skôr po tých “veľ­kých”, ktoré sa poze­rajú pre­dov­šet­kým na kva­litu a sú schopné viac pla­tiť. Sú to naprí­klad banky, pois­ťovne, head­hun­ter­ské firmy či eshopy. Náš sys­tém sa hodí pre koho­koľ­vek, kto má nejakú pre­zen­tá­ciu na inter­nete. V spod­nom seg­mente však teraz vládnu web­chaty za pár dolá­rov za mesiac. Pre tento seg­ment už máme tiež stra­té­giu, ale viac zatiaľ nesmiem pre­zra­diť. :)

Archív Jaroslava Čecha

Ušetrí firma s vaším pro­duk­tom?

Záleží skôr, čo chce dosiah­nuť. Uve­diem prí­klad z reál­neho sveta: Pred­stav si, že máš pre­dajné miesto, kde odba­vu­ješ zákazky 12 hodín denne a pre­dá­vaš im niečo “na papieri”, naprí­klad pois­te­nie, úvery, pora­den­stvo. Na toto jedno miesto potre­bu­ješ 2,5 úväzku. No ak tam namiesto živého člo­veka necháš len počí­tač, ku kto­rému je pri­po­jená tla­čia­reň a ske­ner, potom môžeš robiť úplne to isté, s tým roz­die­lom, že na jedno miesto potre­bu­ješ len 0,5 úväzku. Iným prí­kla­dom je, keď porov­náme typ cez tele­fón a pomo­cou nášho sys­tému. Naše hovory sú asi o 30% krat­šie, a pri­tom o 25% účin­nej­šie.

Vaše apli­ká­cie fun­gujú na báze clou­do­vej plat­formy. Akú kon­krétne pou­ží­vate?

Pou­ží­vame Azure od Mic­ro­softu pre apli­kačné ser­very a Digi­ta­lO­cean pre linu­xové komu­ni­kačné ser­very. Azure je tech­no­lo­gicky nesmierne pop­redu. Nepre­na­jí­majú totiž vir­tu­álne ser­very, ale služby, čo má mnoho výhod z pohľadu šká­lo­va­teľ­nosti, ceny aj spo­ľah­li­vosti. Azure sta­via na hlavu mnoho vecí, v dob­rom slova zmysle, a veľmi rýchlo sa vyvíja. Mic­ro­soft ako náš par­tner nám veľmi pomáha v oblasti odbor­ného pora­den­stva. Vzhľa­dom na to, že českú pobočku MS máme cez ulicu, vidíme sa pomerne často. Digi­ta­lO­cean oproti tomu je veľmi spo­ľah­livý a lacný hos­ting tra­dič­ného typu a pre linu­xové stroje je jas­nou voľ­bou.

Ste fir­mou, ktorá sa snaží pra­co­vať s naj­mo­der­nej­šími tech­no­ló­giami. Aké sú vaše silné stránky v porov­naní s kon­ku­ren­ciou?

Našou sil­nou strán­kou je určite tech­no­lo­gické know how a pre­hľad o naj­nov­ších tren­doch v oblasti. Kon­ku­ren­tov máme viac — ako lacné web­chaty, tak enter­prize rie­še­nie firiem, ktoré pou­ží­vajú v call cen­trách. Nijako s tým však nebo­ju­jeme, ale sna­žíme sa ponúk­nuť niečo, čo ostatní nemajú. Snáď sa nám to zatiaľ darí. Nesmieme sa však zasta­viť, aby sme stále udr­žia­vali či zväč­šo­vali tech­no­lo­gický náskok, ktorý teraz máme.

Archív Jaroslava Čecha

Glo­bálne pôso­be­nie máte už v názve. Ako veľmi je iCord medzi­ná­rod­nou fir­mou a kam až sia­hajú vaše ambí­cie pre­sa­diť sa vo svete?

V názve síce máme “Inter­na­ti­onal”, ale zatiaľ mimo hra­níc ČR veľmi vidieť nie sme. Má to nie­koľko prí­čin — pre­dov­šet­kým absen­ciu cie­le­ného mar­ke­tingu a zahra­nič­ných par­tne­rov. Na oboch sa pra­cuje, ale chvíľku to potrvá. Napriek tomu by som rád spo­me­nul veľmi zau­jí­mavý pro­jekt z konca minu­lého roka, keď sme “búrali veľký Čín­sky múr”. Čína, ako je známe, je oboh­naná elek­tro­nic­kou ste­nou, ktorá fil­truje všetky infor­má­cie, ktoré idú von aj do vnútra.

My sme sa s čín­skym star­tu­pom Xpan­dion dohodli, že im pomô­žeme s komu­ni­kač­nou vrstvou ich soft­véru pre výuku Anglič­tiny. Xpan­di­onu sa zrejme s pod­po­rou nie­koho “hore” poda­rilo uro­biť pri­vátny tunel v hos­tingu Ali­baba, ktorý má ser­very na oboch stra­nách steny a my sme tam potom imple­men­to­vali WebRTC komu­ni­ká­ciu. Pro­jekt to bol v skutku glo­bálny — Xpan­dion sedí v San Fran­ciscu, vývo­jári v Mel­bourne, pro­jek­tový mana­žér v Tel Avive a tes­teri v Chu­ang-chou. Koor­di­načné mítingy sa teda konali v naozaj neob­vyk­lých hodi­nách.

Za svoju kari­éru v iCord si už určite zažil možné aj nemožné. Na aký úspech firmy si naj­viac hrdý?

Hrdý ani nie, skôr som šťastný, že firmu, ktorú sme s man­žel­kou v roku 2005 zalo­žili, sa poda­rilo dostať tam, kde je teraz. Že sme nedávno ako jedna z pia­tich čes­kých firiem uka­zo­vali náš pro­dukt Saty­ovi Nadel­lovi. Že vďaka O2, ktorý našu firmu pred 7 mesiacmi kúpil, môžeme pre­mýš­ľať o veciach, o kto­rých sme si nikdy uva­žo­vať netrúfli. Že máme sta­bilné jadro tímu, zlo­žené z fajn ľudí, kto­rých práca baví a dáva im zmy­sel. A že sa ráno teším do práce.

Spo­mí­naš si aj na nejakú bizarnú situ­áciu z obchod­ných stret­nutí?

Mám jednu skvelú his­torku. Pred nie­koľ­kými rokmi sme sa dostali do Was­hing­tonu na jednu výstavu. Mali sme tam vo foyer sto­lík a rol­lup, no veľa ľudí tam nebolo. Až k večeru prišla jedna zvláštna Ame­ri­čanka v sta­rých Adi­das tep­lá­koch a “vyšmat­la­ných” tenis­kách. Letmo sme jej uká­zali náš pro­dukt, no veľmi tomu nero­zu­mela. Na záver však pove­dala, že nás pozve na večeru a poroz­prá­vame sa o obchod­ných pod­mien­kach. Vraj sa stret­neme dolu v hale. Doha­do­vali sme sa, či tam vôbec pôj­deme, tušili sme pozva­nie maxi­málne do Wendy’s, čo je niečo ako McDo­nalds.

O sied­mej sa roz­ra­zili dvere a prišla tá pani vo veľ­kej večer­nej róbe a s nie­koľ­kými bri­liantmi na krku. Pozvala nás do ved­ľaj­šej reštau­rá­cie, pili sme fľašu vína za 300 dolá­rov a uká­zalo sa, že je maji­teľ­kou veľ­kej IT firmy v Lou­is­ville v Ken­tucky. Nako­niec z tohto stret­nu­tia žia­den obchod nebol, ale potvr­dilo sa staré známe pra­vidlo, ktoré v dneš­nom IT svete platí dvoj­ná­sobne. Nepre­ce­ňuj chla­pí­kov v dobre sedia­cich oble­koch od Bossa. Pra­cujú totiž pre maji­te­ľov, ktorí nosia tričko a roz­tr­hané rifle. :)