Za tornáda a povodne si môžeme sami. Ak nezmeníme svoj prístup, situácia sa rapídne zhorší, varujú experti

  • Podľa najnovších výskumov sa ukázalo, že klimatická zmena zvýšila intenzitu každodenných extrémny zrážok
  • Ukázalo sa, že v bezpečí nie sú ani rozvinuté krajiny
pjimage - 2021-08-24T211746.503
Unsplash/Markus Spiske, Unsplash/Saikiran Kesari
  • Podľa najnovších výskumov sa ukázalo, že klimatická zmena zvýšila intenzitu každodenných extrémny zrážok
  • Ukázalo sa, že v bezpečí nie sú ani rozvinuté krajiny

Nie je to tak dávno, čo Nemecko bojovalo s povodňami, ktoré si vyžiadali stovky životov a mnoho nepríjemných následkov. Podľa CNN počas mesiaca júl v Európe napadalo rekordné množstvo zrážok, ktoré následne viedlo k smrteľným záplavám. Okrem Nemecka sa zo záplavami stretlo aj Belgicko, kde zahynulo niekoľko desiatok ľudí. V niektorých regiónoch napadlo dokonca v priebehu niekoľkých hodín toľko dažďa, koľko by za normálnych okolností napadlo za celý mesiac.

V rámci projektu World Weather Attribution vznikla štúdia, za ktorou stojí 39 odborníkov. Výsledky výskumu sú veľmi znepokojivé, pretože sa ukázalo, že klimatická zmena zvýšila intenzitu každodenných extrémnych zrážok až o 3 % až 19 %. Podľa odborníkov ide o jasný dôkaz toho, že pred povodňami nie sú v bezpečí ani rozvinuté krajiny. „Ide o naliehavú situáciu, voči ktorej sa musíme postaviť. Výsledky štúdie ukazujú jasné výsledky,“ hovorí Friederike Otto, zástupkyňa riaditeľa Inštitútu pre zmenu životného prostredia na Oxfordskej univerzite.

zdroj: Unsplash/Markus Spiske

Situácia sa bude zhoršovať

Podľa výsledkov štúdie by sme mali počítať so skutočnosťou, že situácia bude každým rokom horšia. V štúdii sa vedci zamerali na lokality v blízkosti riek Ahr a Erft v Nemecku a Meuse v Belgicku. Ide o oblasti, ktoré boli postihnuté silnými povodňami a zároveň v nich boli prekonané zrážkové rekordy.

Experti však dbali aj na väčšie regióny vo Francúzsku, Holandsku, Luxembursku a Švajčiarsku. Ich cieľom bolo zistiť v akej miere bola celá situácia ovplyvnená rastúcimi globálnymi teplotami. Vedci zároveň porovnávali dnešný svet, ktorý je o 1,2 stupňa Celzia teplejší ako svet v predindustriálnom období.

Namieste je aj varovanie, že čím bude Zem teplejšia, tým častejšie a intenzívnejšie dažde nás budú trápiť. V prípade, že by globálne teploty stúpli o celé 2 stupne Celzia, intenzita dažďa za jeden deň by sa zvýšila o ďalších 0,8 % až 6 %. 

Zistenia zo štúdie by mali byť pre ľudstvo akýmsi budíčkom. Svetové vlády a jednotliví lídri by mali byť pripravení na extrémne udalosti. Pozor by mali dávať najmä na spôsob, akým sú postavené domy, na deti a seniorov, pre ktorých môže byť náročnejšie dostať sa do bezpečia.

zdroj: Unsplash/Chris Gallagher

Situáciu urobili náročnou aj požiare

„Verím, že je to aj budíček pre ľudí, ktorých sa to netýka. Čelíme extrémnym situáciám a jediné, čo môžeme urobiť, je zabrániť nárastu skleníkových plynov,“ tvrdí jeden z odborníkov, ktorý sa podieľal na štúdii. 

Počas leta 2021 zažila severná pologuľa nie len extrémne povodne, ale aj nepriaznivá poveternostná situácia a rekordne vysoké teploty, ktoré vo viacerých prípadoch vyvolali požiare. V slovenských médiách najviac rezonovali požiare v Grécku. Požiare boli spôsobené vlnou horúčav, počas ktorej teploty vystúpili aj na 45 stupňov Celzia.

zdroj: Unsplash/Matt Palmer

Požiare zasahujúce veľkú časť sveta sú čoraz pravdepodobnejšie a extrémnejšie. Do značnej miery sú prítomné v dôsledku klimatických zmien, informuje BBC. V plameňoch je aj grécky ostrov Eubója. Tam sa miestnym hasičom do nedeľňajšieho večera nepodarilo dostať lesný požiar po kontrolu.

Obyvateľov postihnutého regiónu preto z bezpečnostných dôvodov evakuovali. Ostrov však nebol jediným miestom, ktoré požiare trápili. Medzitým plamene vyčíňali vo viac ako desiatich ďalších lokalitách Grécka.

zdroj: Unsplash/Ryan de Hamer

Za tento problém si môžeme sami

Jedna časť sveta musí bojovať s požiarmi, iné s povodňami. Príkladom druhej situácie je napríklad americký štát Tennessee, ktorý bol povodňami postihnutý počas minulého víkendu. Podľa prvotných informácií, ktoré priniesol portál CNN, si povodne vyžiadali minimálne 21 obetí a ďalších 20 ostalo nezvestných.  

V tom istom čase, kedy Tennessee bojovalo s povodňami, sa v New Yorku obyvatelia trápili s hurikánom, ktorý dostal názov Henri. Tieto dva extrémne meteorologické incidenty sú oddelené takmer 1 000 míľ, no sú príkladom javu, ktorým sa zaoberala štúdia. Klimatickej zmeny spôsobenej ľuďmi, ktorá urýchľuje zrážkovú činnosť. 

zdroj: Unsplash/Magdalena Kula Manchee

Podľa najnovšieho národného hodnotenia klímy došlo v oblasti pevniny k ešte väčšiemu otepleniu, a to najmä vo východných USA, čo viedlo k citeľnému zvýšeniu prívalových dažďov, ktoré vedú k okamžitým záplavám.

Krissy Hurley, meteorologička z Národnej meteorologickej služby, pre CNN uviedla, že jedným z najväčších faktorov prispievajúcich k tomuto množstvu zrážok bolo, že atmosféra mala dostatok vlhkosti, s ktorou sa dalo pracovať.

Vlhkosť vzduchu sa v súčasnosti nachádza na rekordných úrovniach, čo možno považovať za recept na katastrofu. Záplavy v krajinách boli spôsobené búrkami, ktoré sa vyvíjali nad tými istými oblasťami. To viedlo k prívalovým dažďom. 

Zdroje: CNN, BBC

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie