Slováci sú často bezohľadní. Záchranárka prezradila, čím im ľudia stresujúcu prácu najviac komplikujú

Medzi nami žijú hrdinovia. Sú to ľudia, ktorí často pracujú aj v noci či počas sviatkov a doslova zachraňujú životy. Nie vždy sa im však dostane dostatočného uznania od spoločnosti a platovo si tiež nežijú na vysokej nohe, hoci by si to nepochybne zaslúžili. 

Hasiči, policajti či záchranári veľakrát tvrdia, že ich práca je vlastne ich životným poslaním. Len vďaka tomuto vnímaniu zvládajú extrémne dlhú pracovnú dobu a situácie, ktoré by nejednu slabšiu povahu položili. 

Františka Gajdošová pracuje v Záchrannej službe Košice ako zdravotnícka záchranárka približne 3 roky. Aj napriek tomu pri výjazdoch naďalej pociťuje strach aj rešpekt.

„Každý záchranár by to takto mal mať. Nerobíme predsa s rožkami, ale s ľuďmi a jedna chyba ich môže stáť trvalé poškodenie zdravia alebo, nedajbože, život,“ hovorí Františka pre Startitup.

• Aké chyby robia často Slováci 
• S akými problémami sa v práci denne stretáva 
• Pýtali sme sa, či je lepšie podať aspoň nejakú prvú pomoc ako žiadnu
• Zisťovali sme, čo je pre Františku aj po rokoch praxe ťažké 

Okrem iného nám v rozhovore prezradila aj to, že Slováci pri prechádzaní sanitky nepoznajú pravidlá cestnej premávky a často sa správajú bezohľadne.

„Vodiči, ktorí nechcú z nejakého dôvodu pustiť sanitku, by mali mať na pamäti, že môže ísť práve o výjazd k ich blízkej osobe a každá stratená sekunda je vzácna,“ opisuje.

Čo prežíva záchranár, ktorý je privolaný k život ohrozujúcej situácii?

Ťažko opísať konkrétne pocity. Povedala by som, že sa vo mne miešajú všetky emócie, od radosti až po strach. Teším sa, že môžem ísť niekomu pomôcť, no na druhej strane mám strach, že dôjdeme neskoro. Niekedy pacienti s ťažkosťami dlho čakajú a zavolajú až v hodine dvanástej.

Volí takýto postup mnoho ľudí?

Robia to hlavne takí, ktorí bežne nemávajú žiadne zdravotné problémy a vedú aktívny život. Zrazu sa niečo stane a oni si povedia, že záchranku netreba volať, keďže to určite prejde.

Uvediem konkrétny príklad – pacient neliečený na chronické ochorenie, ktorý je zdravý, si cez deň kosí v záhrade. Večer si ľahne do postele s tým, že ide spať a nad ránom sa zobudí na to, že ho bolia ruky.

Bolesť opisuje ako nepríjemnú. Pri našom príchode nám povie, že ruky ho bolia iba po lakte a nevie presne opísať charakter bolesti. Nedokáže definovať, či je bodavá, ostrá alebo tupá.

Nič iné ho nebolí, dýcha sa mu dobre, ale potí sa studeným potom a je mu horúco. Samozrejme, pre záchranára je to klinický obraz infarktu, a preto musí pracovať s touto verziou ako prvou.

Premeriame krvný tlak, pulzy, saturáciu a, samozrejme, natočíme EKG. Tam zistíme, že záchranár mal pravdu a pacient má infarkt myokardu.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Pacienti často volajú neskoro. Prečo to robia?
• Pocity vo vnútri sanitky. Panika, strach a stres, môžu si to dovoliť aj záchranári?
• Dôležité je poskytnúť akúkoľvek prvú pomoc. Prečo je to tak, vysvetlí záchranárka
• Prvý výjazd a hrozné obrazy. Ktoré najhoršie veci zažila?
• Žena v záchranných zložkách. Trpí pocitom menejcennosti?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom