Peter Javorský
Peter Javorský
Peter Javorský
Peter Javorský

Zahral si v Perinbabe a pre mnohých aj rozprávkový život vedie. Javorov svet je nabitý energiou a kreativitou

  • Hudobník, fotograf a hlavne, nadšenec číreho života, taký je Peter Javorský
  • Možno ho poznáš pod pseudonymom Javor, ktorý žije sen mnohých Slovákov
  • Pre každého má odkaz: „Dá sa to. Tam, kde som možno kedysi videl rozpor, dnes vidím nové možnosti.“
  • Hudobník, fotograf a hlavne, nadšenec číreho života, taký je Peter Javorský
  • Možno ho poznáš pod pseudonymom Javor, ktorý žije sen mnohých Slovákov
  • Pre každého má odkaz: „Dá sa to. Tam, kde som možno kedysi videl rozpor, dnes vidím nové možnosti.“

Je hudobníkom, no aj fotografom zároveň. Chodí sa otužovať do ľadových vôd Dunaja, užíva si prírodu, v ktorej nachádza aj svoju večnú múzu. Mnohí mu možno tento životný štýl závidia, jeho odkaz je však jasný. Stačí chcieť a pracovať na sebe.

Pod pseudonymom Javor je súčasťou rôznych kreatívnych projektov a podujatí, no fascináciu nachádza hlavne v samotnej prírode a fotografii: „Ženský princíp ako taký ma vždy fascinoval a inšpiroval. Tá záhadnosť, zvodnosť, obrovská sila a zároveň nekonečná krehkosť a jemnosť. “

  • Ako sa Javorovi podarilo dosiahnuť životný štýl na míle vzdialený od korporátneho konceptu
  • Na akých zaujímavých projektoch momentálne pracuje
  • Či ho ovplyvnila koronakríza a aké zmeny do jeho života priniesla
  • Prečo ho fascinuje príroda a ako získal prvé zákazky fotografa
  • Čo ho ženie vpred a odkiaľ čerpá vytrvalosť v týchto neľahkých dňoch

Ľudia ťa poznajú ako aktívneho človeka, ktorý sa venuje množstvu oblastí, ktoré sú pre teba najdôležitejšie?

Najdôležitejšie pre mňa je nachádzať rovnováhu medzi všetkými mojimi aktivitami. Občas je to celkom náročný proces. Je toho celkom dosť. Venujem sa aktívne hudbe, muzikoterapii, fotografii a v súčasnosti aj rozbiehaniu nového projektu s názvom Nakopni sa, súčasťou ktorého je aj založenie občianskeho združenia a všetko čo s tým súvisí.

Je to nová skúsenosť a učím sa „za behu“. Často chodím do okolitej prírody, spoznávam jej skryté zákutia, ktoré ma neustále niečím novým prekvapia a fascinujú. Niekedy som riadny labužník a len tak si vylihujem na brehu Dunaja a vypekám sa na letnom slnku.

Peter Javorský
zdroj: Peter Javorský

Predpokladám, že základom sú a vždy boli perkusie. Prečo si sa od nich začal rozbiehať na viaceré strany?

Hra na perkusie (rytmické hudobné nástroje) bol u mňa naozaj akýsi odrazový mostík k môjmu umeleckému sebavyjadreniu. Myslím , že som mal vtedy asi 15 rokov. Dostal som na Vianoce svoj prvý malý africký bubon – Djembe. Už predtým som chodil niekoľko rokov na klavír a spieval som si doma snáď skôr ako som vedel rozprávať. Takže k hudbe som mal blízko vždy.

Otec je skvelý klavirista, vždy doma vášnivo hrával pre vlastné potešenie. Perkusie ma priviedli k partii ľudí, ktorá sa zaujímala o životný štýl a rôzne témy, ktoré mi vždy boli blízke a fascinovali ma už aj v skoršom veku. Dedo bol horár a miesto škôlky som sa s ním túlal po horách. Cez leto sme zase s rodinou chodievali na ujovu drevenicu. Cez perkusie sa to akosi vo mne celé prepojilo aj s inými oblasťami môjho záujmu, ktoré som začal rozvíjať.

Peter Javorský
zdroj: Peter Javorský

Od priateľských „jam sessions“ stretnutí som sa postupne prepracoval k účinkovaniu v rôznych kapelách, koncertovaniu na festivaloch, hodinách jogy a rôznych podujatiach či k spolupráci s rôznymi hudobníkmi. Počas tej doby som absolvoval viacero workshopov s profesionálmi a neskôr tiež dvojročný certifikovaný kurz muzikoterapie a rodinných konštelácií.

Koľko nástrojov máš dnes doma?

Rokmi sa moja zbierka hudobných nástrojov značne rozrástla. Spomeniem napríklad kubánske conga, orientálnu darbuku/doumbek, cajon, šamanský bubon, woodpack z dielne Borisa Čellára, drumbľu či rôzne druhy píšťal a hrkálok/shakerov. Začal som viesť vlastné workshopy intuitívneho vnímania rytmu a učiť ľudí hrať na africké bubny – Djembe.

Peter Javorský
zdroj: Peter Javorský

Znie to magicky a je vidieť, že ťa tvoja vlastná aktivita napĺňa radosťou. Ako dlho už funguješ týmto spôsobom života?

Ono je to vlastne taký ten fenomén doby a v istom zmysle aj nálepka tzv. alternatívneho štýlu života. Ľudia si ma často takto možno zaraďujú alebo zaraďovali. Slovné spojenia ako „návrat k prírode“ znejú síce krásne, často sú titulkami časopisov, ale občas mám pocit, že sami nevieme čo tým vlastne chceme povedať.

Je to skôr na dlhšiu filozofickú debatu. Skúsim to zhrnúť. Kedysi som sa dlho pokladal za človeka, ktorý je jednou nohou v meste a druhou niekde v prírode pri ohni. Často mi to spôsobovalo rozpor. Dnes to vidím trochu inak a vnímam, že mesto je rovnaká súčasť prírody ako ten les. Viac vnímam tú jednotu celku, zloženého z častí. Takže v podstate odpoveď na otázku, ako dlho takto fungujem, by bola asi, že odjakživa. Akurát sa neustále vyvíjam a tým sa mení aj môj uhoľ pohľadu.

Peter Javorský Suvereno
zdroj: Peter Javorský

Stalo sa ti, že si sa musel ku konceptu prírody, fyzickej aktivity a hudby viackrát vracať, kým sa ti podarilo tento spôsob života aplikovať do Bratislavy?

Stáva sa mi to často, vlastne neustále. Je to sústavný proces. Proces tvorby vlastnej cesty k aktivitám, ktoré ma napĺňajú a nachádzanie si času aj priestoru na ich realizáciu. A to ma na tom vlastne asi najviac baví, že je to stále také živelné. Tam, kde som možno kedysi videl rozpor, dnes vidím nové možnosti. Napríklad aj samotný koncept tzv. prírodného verzus mestského štýlu života som spojil dokopy.

Žijem v hlavnom meste. V mestskej časti obklopenej lesmi a lúkami. Doslova 5 minút od bytu mám les, ktorým sa môžem túlať aj celý deň a prejsť peši z Dlhých dielov až do Devína. Alebo na opačný smer zase cez Kolibu až do hlbokých lesov Malých Karpát. Na balkóne mám svoju mini záhradu, o ktorú sa starám a tento rok som si vysadil zeleninu aj v komunitnej záhradke pri Dunaji.

Tých možností je tu dosť, len ich treba vidieť a spoznať. A čo sa týka hudby, hudba je tiež všade. Je aj tu a teraz. Počas toho, ako premýšľam. si búcham rytmicky rukou po stole. Občas si aj pospevujem. Rytmus je všade okolo nás i v nás samotných. Hovorím to na každom svojom hudobnom workshope.

Medzi posledné aktivity spadá fotografia, ktorej sa venuješ už aj profesionálne, čo ťa k nej viedlo?

K fotografii som sa dostal cez také to bežné dokumentačné fotenie udalostí, na ktoré som chcel mať pamiatku. Neskôr ma začalo baviť fotiť si okolitú prírodu – park v rodných Piešťanoch, či okolité lesy a lúky. Začal som postupne vnímať, že fotografia pre mňa začína nadobúdať aj istý estetický rozmer a že sa stáva jedným zo spôsobov vlastného sebavyjadrenia.

Začalo ma baviť hrať sa s kompozíciou, perspektívou či následnou farebnou úpravou fotky. Niečo som možno aj zdedil po dedkovi, ktorý si kedysi privyrábal ako dedinský fotograf a v tmavej komore potom čaroval s filmami. Pamätám si, ako som na jednom malom hudobnom festivale urobil fotografiu detí, hrajúcich sa so starým kolovrátkom. Upravil som ju do sépiových odtieňov. Na festivale kreatívnej fotografie Park Foto Piešťany mal tento záber veľký úspech.

dievčatko kolovrátok
zdroj: Peter Javorský

Neskôr som sa začal deliť so svetom o moje diela cez sociálne siete, až prišli prvé fotenia na zákazku. Išlo napríklad o rodinné portréty, umelecký portrét a neskôr aj fotenie rôznych podujatí či workshopov. Takto sa zrodila aj moja dlhodobá spolupráca s inštruktorom Wim Hof metódy – Martinom Thámom. Táto spolupráca krásne prepája dve oblasti môjho záujmu – fotografiu a muzikoterapiu. Martin je totiž aj hudobník a na kurzoch spoločne hráme pre ľudí na rôzne hudobné nástroje počas dychových cvičení. Všetky diela uverejňujem na sociálnych sieťach pod menom Javor Photography.

žena Javor photography
zdroj: Peter Javorský

Zameriavaš sa v nej hlavne na prírodu a ženy, čo týmito fotografiami chceš vyjadriť?

Ženská krása, ladnosť a pôvab je pre mňa akýmsi zosobnením Matky Zeme – prírody, ktorá aj v samotnom názve tiež v sebe nesie ženský rod. Ženský princíp ako taký ma vždy fascinoval a inšpiroval. Tá záhadnosť, zvodnosť, obrovská sila a zároveň nekonečná krehkosť a jemnosť. Fascinuje ma to a tento posvätný princíp nachádzam aj v samotnej prírode.

Baví ma prostredníctvom obrazu vytvoreného cez fotografiu zachytiť akúsi tajomnú symboliku, ukrytú pod tvárou všednosti. Rád ľuďom (aj sebe) odhaľujem nové perspektívy pohľadu na človeka a krajinu, priestor okolo nás. A prečo práve ženy? Možno práve preto, že som muž. Keď fotím ženu, je to akoby sme tancovali. Zastaví sa čas aj okolitý svet a ja vnímam iba detaily jej pohybu, výrazy tváre, každý závan jemného vetra a najmenší pohyb jej šiat.

žena lúka Javor photography
zdroj: Peter Javorský

Fascinuje ma to, ako ma dokáže objektív vtiahnuť do maximálne prítomného prežívania okamihu. Zrazu vznikne medzi nami náboj, výmena energie. V istom zmysle sú to často veľmi intímne chvíle, ale tá intimita nesie v sebe zároveň aj kus tajomstva, ktoré sa nedá opísať slovom – iba fotkou. A to ma na tom baví asi najviac.

(c) Javor Photography 2020

Posted by Javor Photography on Wednesday, October 7, 2020

Pre mnohých žiješ určitým spôsobom sen, cestuješ, spoznávaš prírodu, fotíš ju s peknými ženami, no venuješ sa aj meditácii, necítiš sa občas, akoby si do tohto mestského sveta ani nepatril?

Pre každého je sen niečo iné a tie sny sa v priebehu života menia. Aj moje sny sa menia. Čo sa však zatiaľ akosi nezmenilo je akýsi záhadný pocit vnútri, že možno celý život je iba sen a raz sa z neho prebudím. Niektoré čiastkové sny a túžby som si splnil. Vždy ma napríklad lákalo zahrať si vo filme, alebo videoklipe.

Práve vďaka hre na perkusie sa mi podarilo zahrať si v druhom dieli legendárnej Perinbaby a stretnúť aj pána Jakubiska osobne, kde som stvárnil pouličného muzikanta. Tiež som účinkoval v dvoch videoklipoch speváčky s menom Eniesa. Aj krásna žena je pre mňa dielom prírody, obrazom Boha.

perinbaba 2 Peter Javorský
zdroj: Peter Javorský

Meditácia, život v meste, cestovanie, pobyt v prírode a obdiv ženskej krásy božieho stvorenia. Už samotný pobyt v lese je pre mňa meditáciou. A tiež akákoľvek aktivita, ktorú dokážem robiť v danom okamihu pri plnom sústredení a v prítomnej bdelosti. Ale je pravda aj to, že využívam aj rôzne dychové cvičenia na hlbšie ponorenie sa do prítomného okamihu. To občas pomáha.

Z tvojej aktivity na sociálnych sieťach vyplýva, že náboženstvá veľmi nedelíš, medituješ, no zároveň oslavuješ pohanské sviatky, čo ich oslava pre teba znamená?

Staré pohanské (predkresťanské) tradície ukryté aj v hlbinách našej slovenskej kultúry a folklóru ma od istej doby začali veľmi fascinovať. V období puberty to bol u mňa možno často iba prejav istej mladíckej rebélie či vzdoru voči tradičnej kresťanskej výchove, v ktorej som vyrastal.

Neskôr som začal hlbšie vnímať aj rôzne nádherné odkazy a posolstvá, ukryté napríklad v textoch ľudových piesní alebo v samotných zvykoch súvisiacich s ročným prírodným cyklom. Tá magická spätosť človeka s Matkou Zemou mi doslova učarovala. Viackrát som sa zúčastnil celoslovenských slnovratových osláv a napísal som aj pár článkov o tom, ako som to vnímal.

Javor photography
zdroj: Peter Javorský

Dodnes mám zimomriavky, keď si na tie horiace vatry a divotance spomeniem. Oslava týchto prastarých sviatkov pre mňa znamená napojenie na silu predkov a uvedomenie, že všetko okolo je živé, že sme súčasťou okolitej prírody a môžeme z nej čerpať energiu, komunikovať s ňou ako so živou bytosťou.

Čím som starší, tým viac sa zároveň akoby vraciam k podstate aj samotného kresťanského náboženstva, ktorou je pre mňa láska k blížnemu a budovanie si osobného vzťahu s Bohom, s čím súvisí aj neustála aktívna práca na sebe, svojej sebeckosti, pohodlnosti a ďalších neduhov, ktoré sú človeku tak akosi „blízke“. Snáď v každom náboženstve možno nájsť niečo, čo nám pomôže na ceste stať sa lepším človekom. A to je podľa mňa podstatné.

Peter Javorský
zdroj: Peter Javorský

Bol si niekedy zamestnaný?

Bol som zamestnaný viackrát. Mnoho ľudí ma pozná iba ako umelca či dobrodruha. No nie je to celý môj príbeh. Vyštudoval som gymnázium a neskôr som išiel na vysokú školu. Rozhodoval som sa vtedy medzi filozofiou, psychológiou a právom. Vyhralo to posledné. Humanitné vedy mi boli vždy blízke, pretože sa rád nad vecami zamýšľam a filozofujem. Bola to súčasť mojej životnej cesty.

Keď som prišiel žiť do Bratislavy, nemal som stabilnú prácu, ani žiadne finančné zázemie a začínal som od nuly. Potreboval som sa finančne stabilizovať. Vyskúšal som rôzne zamestnania, od korporátu až po štátnu správu. No popritom som vždy cítil, že chcem udržať kontakt aj so svetom umenia, a tvorivosti.

Peter Javorský workshop
zdroj: Peter Javorský

Niekedy to bolo časovo veľmi náročné, ale vždy som to nejako dal. Rokmi to dospelo až do takého štádia, že som takmer vyhorel, pretože som súčasne „ťahal“ zamestnanie a ďalšie aktivity, ktoré z doplnkových prerástli do prioritných. Momentálne som už nejakú dobu na voľnej nohe, rozvíjam to, čo ma baví a uvidí sa, čo bude ďalej.

Odkiaľ čerpáš peniaze na živobytie a klasické veci, ako napríklad nájom?

Nežijem zo vzduchu a peniaze samozrejme treba. Vždy som našiel cestu, ako sa finančne dokázať postarať o svoje potreby. Nejaké zázemie čerpám práve z časov, keď som ako sa povie „makal za dvoch“ a podarilo sa mi trochu predbehnúť dobu. Občas je naozaj dobré a rozumné zamakať na 200 %. Zvyšok tvoria príjmy spojené so životom na voľnej nohe. Nie vždy je to ľahké, ale vždy treba nájsť nejakú cestu, aby sa človek o seba dokázal postarať. Ja mám výzvy rád.

 
 
 
 
 
View this post on Instagram
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Javor Divotvor (@javor.divotvor)

Na akých projektoch práve pracuješ?

Rozbieham s priateľmi projekt s názvom Nakopni sa, ktorý v sebe premosťuje všetky oblasti môjho doterajšieho aj súčasného záujmu s pracovnými i odbornými skúsenosťami, ktoré som nadobudol. Na tento účel vzniklo aj rovnomenné občianske združenie. Začali sme natáčať videá so zaujímavými hosťami, zamerané najmä na témy ako podpora trvalo udržateľného života a sebestačnosti. Ochrana prírody, rozvoj kreativity a umenia, ktoré môžu človeku pomôcť žiť vedomejší a spokojnejší život v súčasnej spoločnosti.V rámci tohto projektu rozbiehame úzku spoluprácu napríklad s Bylinkovou školou – Morgana či združením na ochranu Malých Karpát Terra Carpathica. Chystáme niekoľko spoločných aktivít.

Okrem tohto projektu sa stále aktívne venujem aj fotografii. Je možné objednať si u mňa fotenie na zákazku, či nechať si vytlačiť niektorú z mojich umeleckých fotografií ako obraz so špeciálnym venovaním a ručne vyrobeným rámom, ozdobeným dekoráciami priamo z okolitej prírody. To je taký môj najnovší nápad v rámci kreatívnej fotografie.

Hudbe a muzikoterapii sa teraz venujem menej, najmä v dôsledku opatrení v súvislosti s pandémiou koronavírusu. No stále je možné dohodnúť si so mnou súkromné hodiny muzikoterapie, hry na africké djembe a po uvoľnení opatrení v súvislosti s koronou mám v pláne určite znovu rozbehnúť aj víkendové pobyty a jednodňové workshopy, ktoré budem zverejňovať klasicky na profile Do rytmu s Javorom.

Ako teda približne prebieha deň umelca na voľnej nohe v tvojom podaní?

Moje dni sú veľmi rôzne, obzvlášť odkedy žijem na voľnej nohe. Niektorý deň strávim celý v lese, iný zase prácou za počítačom. A niektorý deň stihnem oboje. V súčasnosti môj priemerný a zároveň ideálny deň vyzerá asi tak, že ráno vstanem, zacvičím si a naštartujem sa nejakým dobrým čajom a raňajkami.

Popracujem na svojich projektoch a po obede vybehnem do lesa, alebo na najbližšiu lúku. Niekedy sa idem aj okúpať do Karloveského ramena Dunaja, nakoľko sa venujem aj otužovaniu, ktoré mi pomáha udržať sa fyzicky aj psychicky v pohode. Poobede si niečo prečítam alebo pozriem v rámci osobnostného rozvoja a pokračujem v práci na svojich projektoch či nápadoch.

zdroj: Peter Javorský

Pred spaním si zabehám a hurá do ďalšieho dňa. Ale neboj sa, až také ukážkové to vždy zase nie je. Nemám momentálne úplne pravidelný denný rytmus, čo je aj dobre a niekedy aj nie. Mám viac slobody v organizovaní svojho času, zároveň je občas náročnejšie udržať si v tom taký ten pracovný „flow“. Stále sa to učím a mám na čom pracovať.

Mnohých z nás masívne ovplyvnila, dotkla sa koronakríza aj teba?

Koronakríza ovplyvnila asi každého z nás, teda aj mňa. Najviac ma asi ovplyvnila v tom, že som mal akoby viac priestoru prehodnotiť svoje vlastné postoje – najprv k samotnej kríze, k obmedzeniam s tým súvisiacim, a to ma viedlo zamyslieť sa hlbšie aj nad vlastným životom, hodnotami, tým, ako som žil predtým a ako chcem žiť teraz.

Vnímam, že sa dosť prečistili vzťahy v rodine. Tento rok bol celkovo dosť búrlivý a plný zmien. Ktovie, možno občas Boh príde do domu na návštevu tak, že rozbije okno, lebo mu zavreli dvere. A možno sa to stalo tento rok celému ľudstvu.Výsledkom vizualizácie nových ideí a nápadov je napríklad aj samotný projekt Nakopni sa, ktorý som už spomenul, alebo tiež príprava novej web stránky.

Peter Javorský
zdroj: Peter Javorský

Ktoré miesta a aktivity by si odporučil ľuďom určite skúsiť na vyčistenie hlavy?

Je veľa toho, na čo s úžasom spomínam. Určite však stojí za to pozrieť sa bližšie na svoj strach z chladu a možnosti, ako sa s ním dá pracovať. K tomu odporúčam otužovaciu metódu Wima Hofa, ktorú sám praktizujem. V tomto čase korony je to jeden z účinných spôsobov, ako si zlepšiť celkovú odolnosť organizmu.

Cestovanie je teraz trochu náročnejšie, ale práve toto môže slúžiť ako motivácia a pozvanie k detailnejšiemu preskúmaniu vlastného okolia, v ktorom žijeme. Viete aké stromy rastú vo vašom okolí? Aké byliny vám rastú doslova pod nohami a na čo všetko sú dobré? To všetko je priestor na sebarozvoj a stačí k tomu často iba prejsť za najbližší roh, u mňa momentálne doslova.

Je na to také, v súčasnosti už celkom moderné slovo „mindfulness“, inými slovami všímavý stav mysle – bdelá myseľ. Je to vlastne tréning pozornosti a schopnosti naplno sa sústrediť na prítomný okamih, ktorý práve prebieha. Čím ďalej viac ma to fascinuje. Určite odporúčam si niečo o tom pozrieť. Svet sa veľmi zmenil za posledné mesiace a veľa aktivít sa presunulo do online priestoru. Nechcem polemizovať o tom aké to je. Je to také, aký pohľad zvolíme. Ak si z toho vyberieme to dobré – posunie nás to.

Zdroj: SIU

Najnovšie