Zamestnávatelia chcú prax aj od čerstvých absolventov. V skutočnosti je to takmer nemožné

  • Veľa mladých ľudí počas vysokej školy ignoruje príležitosť na prax, na čo však môžu neskôr doplatiť
  • Väčšina zamestnávateľov totiž požaduje niekoľkoročné praktické skúsenosti, ktoré sediac v lavici jednoducho nezískaš
  • Pravdou ale je, že zohnať absolventskú prax na Slovensku je takmer nemožné
prax
Unsplash/Alex Alvarado/Tim Gouw
  • Veľa mladých ľudí počas vysokej školy ignoruje príležitosť na prax, na čo však môžu neskôr doplatiť
  • Väčšina zamestnávateľov totiž požaduje niekoľkoročné praktické skúsenosti, ktoré sediac v lavici jednoducho nezískaš
  • Pravdou ale je, že zohnať absolventskú prax na Slovensku je takmer nemožné

Vysokoškolskí profesori majú tendenciu už v prvých dňoch štúdia opakovať, aby si si čím skôr našiel prax. Veľa študentov túto informáciu druhým uchom vypúšťa, čo je škoda. V skutočnosti je viac-menej úplne jedno, aký máš titul a kde si ho získal.

Človek plný teoretických vedomostí sa síce zíde v každej firme či spoločnosti, no musia byť aj takí, ktorí vedia teórii vdýchnuť život a aplikovať ju v praxi. V niektorých odboroch získaš prax veľmi rýchlo, v iných je to takmer nemožné. Aj napriek tomuto rozdielu budúci zamestnávatelia radi vidia životopis plný praktických skúseností.

Absolventi majú momentálne stopku

Portál Profesia koncom júna informoval o poklese pracovných miest pre absolventov. Súvisí to s mierou evidovanej nezamestnanosti, ktorá sa v dôsledku pandémie zvýšila z 5 percent na 7,2. Oproti minulému roku poklesol počet pracovných miest o viac ako 180 000 ponúk.

Rovnako klesol aj podiel pracovných ponúk pre vysokoškolských absolventov z 18,50 percent na 17,80. Kvôli koronakríze spoločnosti a firmy nemajú záujem o čerstvo vyštudovaných ľudí, o čom svedčí aj pokles záujmu v jednotlivých pracovných odvetviach.

Rebríčku stále dominuje informatika, i keď z minulého skóre 7 sa odbor posunul na 6. Relatívne veľký pokles zaznamenalo strojárenstvo, zo 6 na 3,9. Záujem nie je ani o ekonómov, absolventov spoločenských vied, stavbárov, technikov, právnikov či umelcov.

Naopak, športovci sú žiadaní oveľa viac, ako predtým, nakoľko im stúplo skóre. Teológom skóre nepatrne kleslo a o niečo viac kleslo skóre aj zdravotníkom.

práca
zdroj: Unsplash/Malte Wingen

Prax sa líši v závislosti od odboru 

Ako naznačuje rebríček zverejnený na portáli Profesia, najväčšie šance zamestnať sa majú študenti informatiky, IT či odvetví súvisiacich so strojárstvom. Niekoľko univerzít má dokonca uzatvorenú spoluprácu s firmami a študenti môžu už popri štúdiu praxovať v odbore, ktorému sa venujú. Pokiaľ sa osvedčia, je veľká pravdepodobnosť, že ich firma príjme pod svoje krídla.

Čo ale študenti iných odborov? Vezmime si napríklad žurnalistiku, ktorá by sa dala klasifikovať ako jeden z „kreatívnejších“ odborov. V škole ťa síce naučia gramatiku a to, kde hľadať aké-také informácie, v praxi to ale vyzerá diametrálne inak. Študenti žurnalistiky sú teda odkázaní na prax a bez nej nie sú atraktívni pravdepodobne pre žiadneho zamestnávateľa.

Môžeš ovládať íčka, no pokiaľ nevieš napísať správu, pre redakciu nemáš význam. Na druhej strane, je oveľa jednoduchšie nájsť prax v tomto odbore, ako napríklad v ekonomickom či právnickom. 

Na niektoré pozície sa bez praxe nedostaneš 

V prípade žurnalistov obvykle stačí, keď napíšu do viacerých redakcií. Môžu sa dohodnúť na rôznych formách spolupráce, pre vysokoškolákov je pravdepodobne najlepšiu alternatívou externá spolupráca. Študent tak okúsi, aké to je aplikovať svoje vedomosti a znalosti do praxe. Má na to dostatok priestoru, i keď spočiatku možno nepíše o tom, čo je mu po chuti alebo sa nevenuje žánrom, ktoré mu idú od ruky. Dôležité je, že sa pohybuje „vo fachu“. Rovnako to platí aj vo všetkých iných odboroch. 

novinár
zdroj: Unsplash/Vanilla Bear Films

Prejdime teraz k nádejnému ekonómovi. Na to, aby mohol vykonávať pracovnú činnosť v banke či poisťovni, musí mať dokončený aspoň prvý stupeň vysokoškolského vzdelania. Na rozdiel od žurnalistu potrebuje teoretické znalosti na to, aby dokázal dobre odviesť svoju prácu. Ak však chce prax popri škole, veľa bánk mu síce ponúkne miesto, no nejde o nič lukratívne.

V princípe sa môže veľmi ľahko stať človekom, ktorý bude obvolávať svojich známych a lákať tak nových zákazníkov. Pravdepodobne žiadny nádejný ekonóm si takto nepredstavoval hlavnú náplň svojej práce. V tomto prípade sa teda dá tvrdiť, že študenti ekonomických odvetví to majú s praxou pomerne ťažké, pokiaľ teda nemajú známosti.

Tento fakt je ale pochopiteľný. Pokiaľ by neznalý človek nastúpil do serióznej inštitúcie a niečo by poriadne pohnojil, síce by sa niečo nové naučil, no doplatí na to dobré meno inštitúcie a eventuálne aj samotný klient.

Zamestnávatelia chcú prax, absolventi na ňu nemajú priestor

Pozreli sme na to, koľko rokov praxe požadujú zamestnávatelia v rôznych odboroch. Ak by si chcel byť personalista či mzdový účtovník, musel by si mať za sebou aspoň 5 rokov praxe. Pre absolventa je toto číslo takmer nereálne. Aj finančný poradca potrebuje aspoň rok praxe, aj keď v niektorých spoločnostiach to nie je podmienkou.

IT konzultant by sa mal vo svojom fachu pohybovať aspoň tri roky, rovnako, ako špecialista sietí. Inak na tom nie je ani koordinátor oddelenia údržby, ktorý tiež potrebuje tri roky praxe. Elektro-údržbár potrebuje napríklad až päť rokov praxe.

IT
zdroj: Unsplash/Marvin Meyer

Zásadná zmena neprichádza ani v odbore práva. Pokiaľ sa chceš stať právnikom, priprav sa na aspoň 4 roky praxe. Aj marketingový špecialista by mal mať za sebou prax, i keď jemu obvykle stačí rok. Podobne je to aj so spomínanými novinármi, pokiaľ sa hlásia do prestížnych médií.

Podobne by sme mohli pokračovať so všetkými povolaniami, až by sme prišli na to, že pokiaľ sa ako človek s vysokou školou hlásiš na post pre človeka s vysokoškolským vzdelaním, potrebuješ minimálne ročnú prax. Na Slovensku sa zdá, že je takáto požiadavka nereálna.

Zohnať absolventskú prax na Slovensku je o šťastí 

Keby si si do Google vyhľadávača zadal ponuky absolventskej praxe, rýchlo by si prišiel na to, že ich existuje iba pár. Niektorí za to môžu viniť koronakrízu, v skutočnosti ale príliš veľa absolventských ponúk nejestvuje ani za normálnych okolností. V istom zmysle je to obrovská škoda, pretože mladí ľudia veľakrát začínajú na postoch, ktoré nie sú príbuzné ich odboru len preto, aby buď získali aspoň minimálnu prax a obohatili si životopis, alebo preto, aby sa uživili. 

Okrem toho za absolventskú prax absolvent dostáva paušálny príspevok v hodnote 65 percent sumy životného minima. V súčasnosti sa životné minimum pohybuje vo výške 214,83 eur. Absolventská „výplata“ teda predstavuje vyše 139 eur. Tu sa dostávame na druhú stranu mince, a síce k záujmu o takúto prax. 

peniaze
zdroj: Unsplash/Hans Ripa

Veľa mladých ľudí sa teší na koniec vysokej školy, aby mohli konečne zarábať vytúžené peniaze. Tá predstava je síce lákavá, ale v realite to takto nefunguje. Príčinou je práve požadovaná prax, bez ktorej sa dostanú len na niektoré pozície a tie nemusia byť príliš dobre platené. Keď ale nastúpia na absolventskú prax, musia sa zmieriť s výplatou v hodnote pár stoviek. Niekoho by tento fakt mohol odradiť, v skutočnosti  je ale pravdou, že sa to oplatí. 

Pokiaľ máš možnosť nastúpiť kamkoľvek na prax, či už platenú alebo neplatenú, určite tak urob. Skúsenosti, ktoré za ten čas získaš, sa ti v budúcnosti môžu niekoľkokrát zúročiť a dostať ťa vyššie, ako ľudí bez počiatočnej praxe. Na záver treba dodať, že prax nie je pravidlom. Mnohým sa podarilo preraziť aj bez nej. Koniec-koncov, veľkú rolu zohráva aj šťastie na ľudí a príležitosti. 

Zdroje: Profesia, MPSVR, ÚPSVR

Najnovšie video