Zásah v centre Bratislavy: Na miesto museli prísť experti na zneškodnenie bômb

Na rohu ulíc Landererova, Košická a Chalupkova v centre Bratislavy našli včera (v piatok) popoludní nevybuchnutú muníciu z druhej svetovej vojny. Na miesto boli okamžite privolané všetky bezpečnostné zložky a profesionálni experti na zneškodnenie bômb. Tí uzavreli prístupovú cestu, akciu vykonali čo najrýchlejšie a muníciu zlikvidovali.

„Išlo o nález dvoch kusov mínometného delostreleckého granátu,“ priblížil výkonný riaditeľ spoločnosti Detonics Ján Fehér. Vzhľadom na charakter a miesto nálezu nebolo potrebné evakuovať ľudí zo žiadnej z budov v okolí.

Od bombardovania Bratislavy ubehlo 78 rokov

Americké vojenské letectvo bombardovalo Bratislavu 16. júna 1944. Prvé bombardovanie Bratislavy si vyžiadalo obrovské škody a niekoľko obetí. Incident sa odohral už pred 78 rokmi. Ako uviedol portál Teraz, v bratislavských nemocniciach vtedy ošetrili 585 osôb a 717 ďalších osôb bolo nezvestných.

„Bojový let amerických bombardérov sa začal krátko pred šiestou hodinou, keď na leteckej základni Lecce, v južnom cípe Talianska, začali štartovať štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator. Ich úlohou, ako aj úlohou letcov ďalších troch bombardovacích skupín, bolo vykonať bombardovací nálet na bratislavskú rafinériu minerálnych olejov Apollo, ako aj ďalšie nepriateľské ciele vojenského charakteru,“ povedal pre portál Teraz zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Farmaceutický gigant stratil 15 miliárd. Rapídny prepad nastal po jedinom falošnom tweete

Bombardovací nálet Američanov na Bratislavu nebol náhodný. Bratislavská rafinéria mala totižto 1,3-percentný podiel na produkcii Nemeckej ríše a ako v tom čase tvrdila americká rozviedka, zaraďovala sa medzi najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe.

Bombardéri zaútočili na bratislavskú rafinériu Apollo, Zimný prístav a železničný most generála Milana Rastislava Štefánika.

Ako uvádza portál Bratislavské noviny, z historických záznamov je zrejmé, že o 10:11 prvá vlna 38 bombardérov zhodila svoj 89,5 ton vážiaci náklad na areál bratislavskej Apollky.

​„K ich útoku sa o 10. hodine a 15. minúte pridalo 39 Liberatorov zo 449. bombardovacej skupiny, ktoré z výšky 6 500 až 7 000 metrov zhodili ďalších 95,75 ton leteckých bômb. V tomto čase začali americké lietadlá ostreľovať protilietadlové delostrelecké jednotky armády Slovenskej republiky, patriace do protilietadlovej obrany Bratislavy. Paľbou z protilietadlových kanónov zostrelili dve lietadlá 376. bombardovacej skupiny a vážne poškodili jedno lietadlo 450. bombardovacej skupiny. Ďalších 31 nepriateľských bombardérov poškodili ľahko, pričom však črepiny z granátov zabili sedem amerických letcov,“ povedal pre portál Bratislavské noviny Šumichrast.

V tretej vlne bolo zhodených z výšky 6 000 až 6 200 metrov na vybraný cieľ 92 ton bômb.

„Dovedna tak americkí letci na Bratislavu zhodili 369 ton bômb, ktoré okrem Apollky zasiahli Zimný prístav, kde potopili 15 lodí, vrátane šesť vlečných a štyroch tankových člnov, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Talerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grősslingovej ulici a v Petržalke,“ dodal ďalej Šumichrast.

V roku 2021 našli leteckú bombu na stavenisku na Chalupkovej ulici v centre Bratislavy, bombu neskôr bezpečne zneškodnili. Ako uviedol Peter Šumichrast, nie je vylúčené, že podobné bomby sa naďalej nachádzajú v zemi.