Zlom vo výskume migrény: Vedci zo Stanfordu vďaka mozgu odhalili 2 typy pacientov, počet dní o chorobe klame

Migréna nie je „len bolesť hlavy“. Kto ju zažil, vie, že dokáže človeka vyradiť z bežného života na celé hodiny alebo dni. Svetlo zrazu bolí. Zvuky režú do uší. Žalúdok sa obracia. Práca, šoférovanie, starostlivosť o deti či obyčajný rozhovor sa menia na výkon, ktorý telo nezvláda.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)  upozorňuje, že bolesti hlavy patria medzi najčastejšie poruchy nervového systému a migréna patrí medzi významné príčiny neurologickej záťaže vo svete. Napriek tomu ju mnohí stále zľahčujú. A často aj zle liečia.

Doteraz lekári delili migrénu hlavne podľa počtu dní

V praxi sa migréna najčastejšie delí na epizodickú a chronickú. Ak má človek bolesti hlavy menej ako 15 dní v mesiaci, lekár hovorí o epizodickej migréne. Ak ho hlava bolí viac ako 15 dní mesačne, ide o chronickú migrénu.

Toto delenie pomáha pri rozhodovaní o liečbe. Pacienti s chronickou migrénou častejšie dostávajú preventívne lieky, ktoré majú znížiť počet a intenzitu záchvatov. Problém je, že počet dní nemusí vždy ukázať skutočnú závažnosť ochorenia.

Niektorí ľudia majú „len“ niekoľko záchvatov mesačne, no každý z nich ich úplne odstaví. Iní majú bolesti častejšie, ale reagujú na liečbu inak. Vedci preto dlho tušili, že migréna nebude jedna jednoduchá diagnóza, ale skôr skupina biologicky odlišných stavov.

Stanford sa pozrel priamo do mozgu

Nová štúdia Stanford Medicine priniesla dôležitý posun. Tím neurológa Roberta Cowana skúmal 111 ľudí s migrénou a 51 dobrovoľníkov bez migrény. Účastníci absolvovali dva typy MRI vyšetrenia: štrukturálne MRI, ktoré sleduje stavbu mozgu, a funkčné MRI, ktoré ukazuje aktivitu mozgu podľa prietoku krvi medzi jednotlivými oblasťami.

Vedci nepátrali po jednej vopred určenej príčine. Namiesto toho nechali počítač analyzovať dáta a hľadať vzorce. Výsledok ich priviedol k dvom biologickým podtypom migrény.

zdroj: AI

Prvý typ sa podobal zdravému mozgu

Prvú skupinu vedci označili ako cluster 1. Mozgové skeny týchto ľudí sa viac podobali na skeny zdravých dobrovoľníkov. Pacienti v tejto skupine mali celkovo menej závažné prejavy migrény. To však neznamená, že ich migréna netrápi. Znamená to skôr to, že ich mozgová aktivita a štruktúra nevykazovali také výrazné odchýlky ako pri druhej skupine.

Druhý typ ukázal silnejšiu reakciu mozgu

Druhá skupina, cluster 2, vyzerala inak. Vedci našli výrazné rozdiely najmä v komunikácii medzi mozgovou kôrou a hlbšími podkôrovými oblasťami. Tieto oblasti sa podieľajú na spracovaní bolesti, zmyslových podnetov, pozornosti a pohybu. Podľa výskumníkov môže mozog ľudí z tejto skupiny prehnane reagovať na bežné podnety. Svetlo, zvuk, vôňa či iný senzorický signál, ktorý zdravý mozog zvládne bez problémov, môže u nich spustiť bolestivú reakciu.

Pacienti v clusteri 2 boli v priemere starší, migrénou trpeli dlhšie a ochorenie ich viac obmedzovalo v každodennom fungovaní. Zaujímavé však je, že počet dní s bolesťou hlavy sa medzi oboma skupinami výrazne nelíšil. A práve to spochybňuje predstavu, že závažnosť migrény určuje iba frekvencia záchvatov.

Krvácanie zastaví za 5 sekúnd. Vedci prišli s objavom, ktorý môže zmeniť urgentnú medicínu

Prečo je to dôležité pre pacientov?

Tento objav zatiaľ nemení bežnú ambulantnú prax. Funkčné MRI je drahé a lekári ho pri migréne rutinne nepoužívajú. Štúdia však otvára dôležitú tému: pacient s menším počtom záchvatov môže mať biologicky závažnejšiu formu migrény a mohol by potrebovať intenzívnejšiu preventívnu liečbu.

Vedci teraz skúmajú, či sa tieto podtypy dajú odhaliť aj jednoduchšie – napríklad pomocou krvných markerov alebo podrobného sledovania symptómov. Ak sa to potvrdí, lekári by v budúcnosti nemuseli pri liečbe migrény postupovať metódou pokus-omyl.

Najväčší odkaz štúdie znie jasne: migréna nie je rozmar ani slabá výdrž. Ide o neurologické ochorenie, ktoré môže mať rôzne biologické podoby. A kým ich lepšie pochopíme, pacienti potrebujú viac počúvania, presnejšiu diagnostiku a liečbu šitú na mieru.

Ak ťa migréna pravidelne vyraďuje z práce, rodiny alebo bežného života, nerieš ju iba tabletkou proti bolesti. Veď si záznamy o záchvatoch, spúšťačoch a príznakoch a poraď sa s neurológom. Práve tieto detaily môžu rozhodnúť, akú pomoc dostaneš. 

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy