Zo Slovenska odišla, aby sa mohla naplno venovať vede: Chcem dať ľuďom s rakovinou novú nádej (ROZHOVOR)

Už ako malá vedela, že veda je jej súdená. Hneď, ako mohla, chopila sa príležitosti a odišla študovať do zahraničia. Počas doktorandského štúdia zároveň pracuje ako vedkyňa na klinickej štúdii testujúcej nový onkolytický adenovírus na liečbu rakoviny prostaty.

„Chcem dať starému rodičovi nádej, že mu rakovina neprekazí stretnutie s očakávaným vnúčaťom a potom príležitosť tomu vnúčaťu v zdraví zmaturovať,“ vraví Tereza Brachtlová, vedkyňa a členka združenia nadpriemerne inteligentných ľudí Mensa.

• Prečo sa rozhodla opustiť Slovensko
• Aké veľké sú rozdiely v prístupe k špičkovým vedcom v zahraničí a na Slovensku
• Aký potenciál majú adenovírusy v liečbe rakoviny
• Či sa podľa Terezy podriaďuje výskum záujmom farmaceutických spoločností
• V čom je skúmaná forma liečby rakoviny lepšia v porovnaní s chemoterapiou

Do zahraničia za štúdiom ste vycestovali vo veľmi mladom veku, čo vás tam lákalo?

Ako dieťa či tínedžer som mala to šťastie, že som dosť veľa nielen cestovala, ale aj zažívala „iný svet“. Ako malá jachtárka som chodila na preteky do zahraničia a vďaka tomu videla kus Európy. Kedykoľvek sme boli na rodinnej dovolenke, mama ma vždy nabádala, aby sme spolu so sestrou vyskúšali miestne jedlo a hrali sa s miestnymi deťmi.

Vďaka tomu som si obľúbila rôzne kultúry, zaujímali ma rôzne príbehy a chcela som navštevovať rôzne krajiny. 
Keď nadišiel čas, aby som si vybrala miesto svojho štúdia, zohľadnila som kvalitu a obsah ponúkaných programov. Vedela som, že to chcem vyskúšať „tam vonku“. Neskôr, počas štúdia, som zistila, že keď mám naozaj záujem, sú príležitosti v zahraničí oveľa väčšie.

V detstve ste chceli byť lekárkou, prečo sa to zmenilo?

Nemyslím si, že ma môj sen byť lekárkou úplne opustil, len sa trošku modifikoval. Stále sa snažím pomáhať ľuďom, len s tým rozdielom, že je to v priestore, kde kreatívne navrhujem potenciálne riešenia a testujem hypotézy. Dúfam, že takto pomôžem v budúcnosti navrhnúť nové liečebné postupy. Priznávam, že práca lekára v priamom kontakte s pacientom, by pre mňa bola príliš náročná.

zdroj: Tereza Brachtlova

Ako vyzerá deň vedkyne v zahraničí?

Deň vedkyne v zahraničí je všetko, len nie rutina. Variabilita je jedna z vecí, ktorú na svojej práci milujem.

Priebeh dňa sa odvíja od prebiehajúcich experimentov. Bunkám, onkolytickým vírusom alebo baktériám, ktoré máme v inkubátoroch, nezáleží na hodine alebo dátume v kalendári. Keď sú pripravené, musíte tam byť, aby ste s nimi mohli pracovať.

Výsledkom je nestereotypný pracovný týždeň – jeden deň môžete začať pracovať od poludnia a pokračovať do neskorej noci, druhý deň musíte byť v laboratóriu pred ôsmou ráno. Takto sa mi občas stane, že víkend mám napríklad v utorok. 
Nedalo by sa to bez dôvery môjho nadriadeného.

Z jeho pohľadu je dôležitý výsledok, plánovanie času je na mne. Na spoločných stretnutiach vždy prezentujem plán na nasledujúce obdobie. Pokiaľ viem, týmto spôsobom pracujú aj iní vedci.

Cítite rozdiel vo vnímaní vedcov na Slovensku a za hranicami?

Bohužiaľ, musím povedať, že áno. Mám pocit, že na Slovensku sa nie vždy vidí dôležitosť výskumu a vedci, ktorí chcú realizovať zmysluplný výskum, narážajú na múry nepochopenia. Chýbajúca podpora v mnohom diskvalifikuje slovenských vedcov.

Bez nej sa ťažko zapoja do medzinárodnej spolupráce, ťažko získajú ďalšiu podporu v zahraničí. Konečným dôsledkom je, že prichádzame o možnosť vložiť naše schopnosti do rozvoja vedy v globálnom meradle.

Prehĺbili sa tieto rozdiely s príchodom korona krízy a snahou o boj proti nej?

Bola by som veľmi rada, keby sme využili korona krízu a zjednotili sa, tak, ako sa zjednocuje svet vedy. Deje sa to napríklad formou online portálov, ktoré žiadajú vedcov o konkrétnu pomoc a dobrovoľníkov o výpomoc. 

Ďalej to vidíme na výskume vakcín a liečby ochorenia na koronavírus – ide o celosvetovú spoluprácu.

Na pozadí tragickej situácie vystupuje do popredia schopnosť spojiť sa a spolupracovať za účelom dosiahnutia rovnakého cieľa.

Plánujete sa niekedy na Slovensko ako vedkyňa vrátiť?

Po toľkých rokoch v zahraničí som si začala budovať aj časť môjho života, ktorá presahuje steny laboratória. Aj keď, samozrejme, neviem, čo prinesie budúcnosť, cítim sa tu prijatá, šťastná a robím to, čo mám rada. Nad zmenou miesta nepremýšľam.

zdroj: Tereza Brachtlova

Momentálne pôsobíte v Amsterdame, kde spolupracujete na viacerých výskumoch súvisiacich s liečbou rakoviny. Na čo konkrétne sú sústredené, môžete ich detailnejšie opísať?

Výskum, na ktorom sa podieľam, je založený na spolupráci niekoľkých výskumných oddelení. Kombinuje onkolytické adenovírusy (vírusy, ktoré sú špecificky geneticky modifikované tak, aby cielene zabíjali iba rakovinové bunky a nereplikovali sa v zdravých bunkách) a imunitnú moduláciu zameranú na návrat imunosupresívneho mikroprostredia nádoru späť do imunoreaktívneho.

Inými slovami: rakovinové bunky presvedčia náš imunitný systém, že sú jeho súčasťou a on ich preto chráni. My chceme, aby sa spamätal a zaútočil na rakovinu ako na svojho nepriateľa.

Spomínate, že existujú vírusy (napr. T-VEC Hepresu Simplex), ktoré sa dokážu zacieliť na rakovinové bunky a zdravé ušetriť. Sú bežne používané v liečbe rakoviny?

Onkolytické vírusy zatiaľ nie sú bežnou liečbou, ale po úspešných výsledkoch výskumu čoraz viac tímov pracuje v tejto sfére. Myslím si, že sú veľmi dobrým riešením pre rozšírenie možností liečby rakoviny. Sú špeciálne upravené na cielenú deštrukciu rakovinových buniek.

To ponúka veľkú výhodu oproti konvenčnej chemoterapii, ktorá je zameraná na všetky rýchlo sa replikujúce bunky, vrátane zdravých buniek – napríklad buniek v korienkoch vlasov, čo vedie k známemu vedľajšiemu účinku chemoterapie.

Chemoterapia je zatiaľ dobrá liečba, ale jej vedľajšie účinky nás vyzývajú k hľadaniu lepších riešení. 
Skutočnosť, že som súčasťou takéhoto výskumu, ma robí šťastnejšou, než dokážem vyjadriť.

Som presvedčená, že paralelne s týmto výskumom musí ísť osveta širokej verejnosti, aby sa (čo je obzvlášť ťažké počas vírusovej pandémie a popri záplave víruso-apokalyptických filmov) preukázalo, že nie všetky vírusy sú zlé a naopak, že môžu zlepšiť šance pacienta na prežitie a zvýšia komfort počas liečby.

zdroj: Tereza Brachtlova

Aké výhody prináša liečba prostredníctvom spomínaných vírusov?

Jednou z potenciálnych výhod tohto typu liečby je špecifické zameranie na rakovinové bunky. Ďalšou výhodou je použitie týchto vírusov ako trójskych koní na dodanie ďalších informácií do nádorových buniek – napríklad terapia T-VEC.

Tento vírus sa podáva intratumorálne (injekciou do nádoru), kde sa začína špecificky replikovať. V priebehu replikácie začne vírus sám upozorňovať imunitný systém na rakovinové bunky, v ktorých sa replikuje.

Aj keď nádor potláča imunitný systém tak, aby ignoroval nádor, imunitný systém rozpoznáva antigény produkované vírusom, ktoré sú vylučované rakovinovými bunkami. Vírus tiež obsahuje GM-CSF (faktor stimulujúci kolónie granulocytov a makrofágov), proteín, ktorý podporuje imunitnú odpoveď proti rakovine.


Hypoteticky: keď si vedec vyberie „svoj vírus“, môže doň vložiť to, čo uzná za vhodné. V tomto prípade, aby bol účinný proti rakovine, ktorú sa snaží zničiť. Takýto vírus sa nereplikuje v zdravých bunkách, ktoré nie sú nijako ovplyvnené.

Aký máte názor na liečbu CRISPR, bude podľa vás využiteľná pri viacerých druhoch rakoviny?

Nie som odborník na CRISPR, preto na túto otázku nemôžem objektívne odpovedať.

PRELOMOVÝ OBJAV: Vedci vedia zničiť rakovinové bunky bez chemoterapie

Nachádzate sa priamo v centre diania. Ktorá z momentálne skúmaných metód, by sa mohla stať najbližšou realitou?

To závisí od typu rakoviny, o ktorej hovoríme. Podľa poznatkov zo spolupráce, ktorá sa počas pandémie ukázala ako veľmi plodná, vynikla dôležitosť kombinovanej a špecializovanej liečby.

Myslím si, že imunitná modulácia a genetická bunková terapia budú určite na zozname kľúčových hráčov. Kedy to bude, uvidíme. V hre je ešte veľa ďalších faktorov, ale ako človek, ktorý má v rodine onkologického pacienta, dúfam, že čo najskôr.

Čo vnímate za najväčší nedostatok v momentálne dostupných metódach?

V prvom rade si myslím, že je to nedostatok preventívnych vyšetrení. Ak je rakovina diagnostikovaná včas, prognóza jej vyliečenia je veľmi pozitívna a liečba jednoduchšia.

Bohužiaľ, ľudia nevedia alebo si neuvedomujú dôležitosť preventívnych vyšetrení, či už hovoríme o krvnom teste na hladinu PSA u mužov (prostatický špecifický antigén), o kontrole materských znamienok alebo o vyšetrení u gynekológa u žien. Čím neskôr zachytíme rakovinu, tým výraznejšie klesá šanca na prežitie.

Tiež si myslím, že jedným z problémov je stigma, ktorá prichádza s rakovinou. Poznám ľudí, ktorí odmietajú liečbu kvôli vedľajším účinkom, lebo by to bolo vidieť a čo by si potom o nich druhí mysleli.

Tiež som počula názor, že rakovinu si pacient „zaslúžil“. Ide o nesprávny a veľmi škodlivý prístup. Rakovina sa, bohužiaľ, objavuje v každom veku bez ohľadu na to, či ide o 6-ročné dieťa alebo o 68-ročného muža. 


zdroj: Tereza Brachtlova

Čím si vás veda získala natoľko, že jej chcete obetovať celý život? Čo vás v práci najviac baví a inšpiruje?

Keď som bola dieťa, mojimi hrdinami boli Nikola Tesla a Marie Curie. Vždy som obdivovala ich odhodlanie a túžbu po poznaní. To prebudilo môj záujem, motivovali ma.

Viem, že chcem zlepšiť liečebné postupy, chcem ich sprístupniť viacerým a dať im tak druhú životnú šancu. Chcem dať starému rodičovi nádej, že mu rakovina neprekazí stretnutie s očakávaným vnúčaťom, potom príležitosť tomu vnúčaťu v zdraví zmaturovať.

Motiváciou mi je tiež to, že som bola som pri tom, keď moji starí rodičia a priatelia zomierali na rakovinu. To, na čom mi záleží, je nájsť možnosť, ako niekomu predĺžiť život. Nič viac nepotrebujem.

Verejnosť je rozdelená na dva tábory. Jeden verí, že vo výskume sa robí všetko pre liečbu rakoviny. V druhom sa ľudia nazdávajú, že je celý výskum ovplyvňuje farmaceutický priemysel. Ako to vnímate vy?

Podľa môjho názoru vo výskume rakoviny sa robí všetko pre vyliečenie rakoviny. Čisto z ekonomického hľadiska – mŕtvy pacient nikomu zisk neprinesie. Naopak, vzhľadom na nesmierne rozšírenie rakovinových ochorení, je v záujme farmaceutických firiem nájsť účinnú liečbu, lebo po nej majú veľký dopyt.

Výstup výsledkov z tohoto výskumu nie je taký rýchly, ako v iných oblastiach. Hlavne preto, že vedci a lekári sa snažia zabiť zmutované rakovinové bunky, ktoré sú rovnakého pôvodu, ako ostatné zdravé.

Na rakovinu neexistuje jeden liek, pretože každý typ rakoviny je veľmi špecifický. Je veľmi ťažké udržať rovnováhu medzi liečebným účinkom a vedľajšími účinkami tak, aby v iných sférach nepoškodili zdravie pacienta.


Myslím, že najúčinnejšie by bolo, keby sa študenti na stredných školách dozvedeli, ako výskum prebieha a aký má cieľ. Takto by už budúca generácia lepšie chápala súvislosti a zabránilo by sa tak šíreniu dezinformácií.

Zaoberáte sa jej liečbou, čo by ste však ľuďom poradili v prevencii rakoviny?

Okrem lekármi správne pomenovaných obvyklých podozrivých veľmi odporúčam prevenciu. Skorá diagnostika a správna liečba rakoviny sú veľmi dôležité a výrazne zlepšujú prognózu na prežitie. Odporúčam ľuďom, aby sa radšej poradili so svojím praktickým lekárom, ako s online skupinami. Verte mi, lekári už počuli všetko, takže neexistuje trápna otázka.

Okrem toho vám môže zachrániť život, ak si necháte skontrolovať svoje materské znamienko, ak idete na pravidelnú preventívnu prehliadku k svojmu obvodnému lekárovi, alebo ak neprehliadnete opakujúci sa príznak nejakého ochorenia. Som presvedčená, že odvaha opýtať sa, v kombinácii s kritickým myslením, je nevyhnutnou súčasťou úspešného boja a víťazstva nad rakovinou.