Zo straty k zisku 96 miliónov eur za jediný rok. Za „megaobratom“ nenápadnej slovenskej firmy je obchod so štátom

Firma, ktorú bežný Slovák takmer nepozná, sa zo dňa na deň zaradila medzi najziskovejšie podniky v krajine. Slovenská plavba a prístavy, prevádzkovateľ bratislavského prístavu a dunajskej nákladnej flotily, vykázala za rok 2025 čistý zisk 96,2 milióna eur.

Ešte rok predtým pritom skončila v strate takmer 850-tisíc eur. Ako prvý na tému upozornil portál oPeniazoch. Za rekordným číslom nestojí prevádzkový zázrak, ale jednorazový obchod so štátom za 170 miliónov eur.

Odkiaľ sa zisk vzal

Podľa dát platformy Valida dosiahla firma vlani tržby 33,8 milióna eur, čo je medziročne dokonca o 6,85 % menej. Kľúč k obrovskému zisku je inde. Spoločnosť v roku 2025 predala majetok v účtovnej hodnote 124,4 milióna eur a na tomto predaji zarobila 97 miliónov eur. Práve zisk z predaja majetku tvorí prakticky celý hospodársky výsledok spoločnosti.

O aký majetok išlo, vysvetľuje výročná správa firmy aj oficiálne vyhlásenie štátnej spoločnosti Verejné prístavy. V júli 2025 Slovenská plavba a prístavy predala všetky svoje aktíva v prístave Komárno a zároveň väčšinu svojho dlhodobého hmotného majetku, teda žeriavy, sklady a budovy v prístave Bratislava.

zdroj: Finstat

Kupujúcim bol štát, ktorý tak po desaťročiach sporov získal plnú kontrolu nad infraštruktúrou verejných prístavov. Firma pritom nekončí, majetok si od štátu spätne prenajala a funguje ďalej ako nájomca.

Že nejde o zlepšenie samotného biznisu, ukazuje ukazovateľ EBITDA, teda prevádzkový zisk očistený o jednorazové vplyvy, odpisy, úroky a dane. Ten vlani klesol o 145 % a skončil v mínuse 1,4 milióna eur. Inak povedané, samotná prevádzka firmy, teda lodná preprava a prekládka tovaru, bola stratová.

Rekordný zisk je účtovným výsledkom jednorazového predaja, ktorý sa už nezopakuje. Zisk ešte zvýšil aj nezvyčajne vysoký výsledok z finančnej činnosti, ktorý medziročne vyskočil z necelého pol milióna eur na 32,9 milióna eur. Ani tento skok nevznikol z bežného podnikania firmy, ale z jednorazových finančných operácií.

Z mimoriadneho výnosu pritom firma odviedla aj mimoriadnu daň, splatná daň z príjmu dosiahla 34,7 milióna eur, po zohľadnení odloženej dane takmer 30 miliónov eur. Väčšinu zisku, takmer 88 miliónov eur, navrhuje firma ponechať v nerozdelených ziskoch minulých rokov a vyše 8 miliónov eur presunúť do rezervného fondu.

zdroj: Finstat

Obchod, ktorý ukončil spory z 90. rokov

Pozadie transakcie siaha až k privatizácii z 90. rokov minulého storočia. Tá spôsobila zvláštny stav, keď pozemky prístavov zostali štátu, no infraštruktúra a takzvaná superštruktúra, teda žeriavy, sklady a budovy, prešli pod súkromnú Slovenskú plavbu a prístavy.

Tento model podľa štátu dlhodobo brzdil investície aj rozvoj prístavov. Vlani v auguste preto štátne Verejné prístavy oznámili, že majetkovoprávne vysporiadanie je po desaťročiach ukončené.

„Ukončenie týchto procesov nám otvára cestu k významným zmenám. V Bratislave môže v najbližších rokoch vyrásť jeden z najmodernejších európskych riečnych prístavov,“ vyhlásil vtedy minister dopravy Jozef Ráž. Náklady na vysporiadanie dosiahli 170 miliónov eur.

„Náklady majetkovoprávneho vysporiadania vo výške 170 miliónov eur sú financované úverom od ČSOB vo výške 165 miliónov eur s priemerným úrokom do výšky 4,9 %. Vďaka spätnému prenájmu infraštruktúry a superštruktúry spoločnosti SPaP je na päť rokov zabezpečený dodatočný ročný príjem vo výške 6,5 milióna eur,“ vysvetlil generálny riaditeľ Verejných prístavov Matej Danóci.

Štát s odomknutým majetkom spája veľké plány. Územie Zimného prístavu s rozlohou približne 400-tisíc štvorcových metrov chce cez medzinárodný tender ponúknuť developerom pre novú mestskú štvrť, pričom výnos z predaja pozemkov môže dosiahnuť až 300 miliónov eur.

Peniaze majú financovať výstavbu moderného prekládkového a logistického centra Pálenisko, kde má vzniknúť uzol schopný preložiť až trojnásobok súčasného objemu. Pribudnúť majú nové sklady, železničné napojenie, opravárenské haly aj kontajnerový terminál.

Už počas päťročného obdobia spätného prenájmu sa má začať modernizácia kontajnerového terminálu v Pálenisku a rozšírenie lodenice na opravy a remotorizáciu lodí. Kompletne zmodernizovaný štátny prístav má byť realitou do roku 2035, výstavba v lokalite by sa mohla začať po roku 2030.

Čo je Slovenská plavba a prístavy

Hoci pre verejnosť je firma takmer neviditeľná, ide o podnik so 103-ročnou históriou. Vznikla v roku 1922 ako Československá plavebná akciová spoločnosť Dunajská a dnes prevádzkuje nákladnú flotilu na Dunaji a Rýne medzi Severným a Čiernym morom, prístav Bratislava aj kontajnerový terminál. 

Bratislavský prístav, ktorý firma obsluhuje, zaberá 144 hektárov a ročne preloží približne 1,2 milióna ton tovaru, najmä železnú rudu, feromateriály, uhlie, koks či nadrozmerné náklady. K vybaveniu patrí 19 portálových a mostových žeriavov a dva špeciálne žeriavy na ťažké kusy s nosnosťou do 560 ton.

Miliardárka Kellnerová pošle na Slovensko 1 milión eur. Zaujal ju projekt, ktorého model prenesie aj za hranice

Flotila spoločnosti vlani prepravila takmer 1,5 milióna ton tovaru, z toho väčšinu v exportnom režime. Súčasťou biznisu je aj kontajnerový terminál s pravidelnými vlakovými spojeniami na Mělník, Koper, Bremerhaven, Budapešť a Rostock a tiež lodenica na opravy plavidiel.

Samotná prevádzka pritom dlhodobo čelí tlakom. Tržby z riečnej prepravy vlani klesli na 15,5 milióna eur a firma vo výročnej správe upozorňuje na riziká od nízkych vodných stavov na Dunaji až po cenové výkyvy nafty a energií, ktoré priniesla vojna na Ukrajine.

Zamestnancov ubúda, mzdy rastú

Zaujímavý je aj vývoj v personálnej oblasti. Kým na konci roka 2023 mala firma 254 zamestnancov, o dva roky neskôr ich bolo už len 226.

Počet ľudí teda počas troch rokov klesol takmer o tridsať. Napriek tomu mzdy rástli. Priemerná základná mzda stúpla z 1 278 eur v roku 2023 na 1 439 eur v roku 2025 a priemerná mzda vrátane príplatkov a odmien dosiahla vlani 2 368 eur. Firma zároveň deklaruje, že kladie dôraz na vzdelávanie a rozvoj zamestnancov, na čo vyčlenila aj osobitné financie.

Rok 2025 priniesol pre firmu aj jednu symbolickú bodku. V júli ukončila činnosť v prístave Komárno, a to práve kvôli predaju všetkých tamojších aktív. Komárno bolo dlhodobo výrazne menšie ako Bratislava, vlani tam firma preložila len 45-tisíc ton tovaru, čo bol medziročný pokles o 18 %.

Hlavnými komoditami boli koks, poľnohospodárske produkty a hnojivá. Bratislavský prístav tak zostáva jediným veľkým prekladiskom, ktoré firma prevádzkuje, pričom aj on po novom patrí majetkovo štátu a spoločnosť ho využíva ako nájomca.

Spoločnosť SPaP sme požiadali o stanovisko, článok budeme aktualizovať. 

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy