Zostarneš o rok, no získaš 14 mesiacov: Známy futurológ odhalil, ako oklameme biológiu už do 3 rokov

Myšlienka, že by sa ľudia mohli „vrátiť v čase“, znie ako námet na sci-fi film. Podľa niektorých vedcov však nejde o cestovanie v čase v pravom slova zmysle, ale o radikálnu zmenu v tom, ako budeme starnúť.

Futurológ Ray Kurzweil tvrdí, že už v najbližších rokoch môže ľudstvo dosiahnuť takzvanú „longevity escape velocity“. Informuje o tom portál Popular Mechanics.

Ide o koncept, podľa ktorého sa dĺžka života začne predlžovať rýchlejšie, než samotný proces starnutia. Inými slovami, futurológ tvrdí, že za každý rok, ktorý prežijeme, by sa nám očakávaná dĺžka života predĺžila o viac než jeden rok.

Dá sa vrátiť v čase naspäť?

Praktický príklad je jednoduchý: ak počas jedného roka zostarneme o 12 mesiacov, medicína a technológie by nám mohli „pridať“ napríklad 14 mesiacov života. Výsledkom by bol pocit, že získavame čas navyše, teda akoby sme sa symbolicky vracali späť.

Kurzweil odhaduje, že tento bod by mohol nastať už okolo roku 2029. Svoje tvrdenia opiera o rýchly pokrok v medicíne, najmä v oblastiach ako genetika, umelá inteligencia či simulovaná biológia. Ako príklad uvádza vývoj vakcín počas pandémie, ktorý sa dramaticky zrýchlil vďaka moderným technológiám.

Treba však zdôrazniť, že nejde o nesmrteľnosť. Aj samotný Kurzweil upozorňuje, že „longevity escape velocity“ nezaručuje večný život. Nehody, choroby či nepredvídateľné udalosti budú existovať aj naďalej. Rozdiel je len v tom, že priemerná dĺžka života by sa mohla výrazne predĺžiť.

Iní odborníci ho kritizujú

Práve tu sa začína aj najväčšia kritika tejto teórie. Odborníci upozorňujú, že ide skôr o matematický model než o reálne potvrdený trend. Navyše, aj keby sa medicína posunula dopredu, prístup k nej nebude rovnaký pre všetkých. Moderné liečby sú často drahé a dostupné len v rozvinutých krajinách.

Príkladom je aj ochorenie tuberkulóza, ktoré je síce liečiteľné už desaťročia, no napriek tomu stále patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí na svete. Ukazuje to, že technologický pokrok automaticky neznamená jeho globálnu dostupnosť.

Zaujímavé je, že Kurzweil má v oblasti predpovedí pomerne silnú reputáciu. V minulosti správne odhadol napríklad rozmach smartfónov, cloud computingu či moment, keď počítač porazí šachového veľmajstra. Napriek tomu sa však viackrát aj mýlil.

Predpovedal aj exponenciálny rast AI

Ray Kurzweil už dlho hovorí o príchode zásadného zlomu v ľudských životoch. Ako sme informovali minulý rok, podľa tohto vizionára by sa svet mohol už okolo roku 2029 dočkať skutočnej všeobecnej umelej inteligencie (AGI).

Ten Kurzweil popisuje ako systém, ktorý nebude len plniť úzko špecializované úlohy, ale dokáže myslieť, učiť sa a prispôsobovať podobne ako človek. Futurológ pritom tvrdí, že mnohí odborníci ešte pred pár desaťročiami očakávali takýto vývoj až o storočie neskôr.

Kľúčom k tejto zmene je podľa neho exponenciálny technologický rast. Zatiaľ čo bežné predpovede počítajú s lineárnym vývojom, realita je podľa Kurzweila iná a výkon technológií rastie násobne, nie postupne. Aj preto dnes superpočítače dosahujú výkon, ktorý bol ešte nedávno nepredstaviteľný.

Dlhovekosť je novým trendom

Zaujímavé však je, že otázka dlhovekosti sa dnes čoraz viac presúva z futuristických vízií do veľmi konkrétnej oblasti, a to do čriev. Ako sme informovali v nedávnom článku, vedci čoraz častejšie poukazujú na to, že kľúč k pomalšiemu starnutiu môže byť ukrytý v črevnom mikrobióme.

Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí sa dožívajú vysokého veku v dobrom zdraví, majú často prekvapivo „mladý“ črevný mikrobióm. Ich črevá si zachovávajú vyššiu rozmanitosť baktérií a stabilnejšie prostredie. Toto sú faktory, ktoré sú spojené s lepším metabolizmom, silnejšou imunitou aj nižším zápalom v tele.

Inými slovami, aj keď telo starne, črevá môžu fungovať ako u mladšieho človeka. A práve to môže byť jeden z dôvodov, prečo niektorí ľudia starnú pomalšie.

S pribúdajúcim vekom totiž prichádzame o dôležité bakteriálne kmene. Tento proces sa spája s únavou, horším trávením, slabšou imunitou či pomalším metabolizmom. Dobrou správou je, že tento vývoj vieme do určitej miery ovplyvniť.

Najväčší vplyv má strava. Vláknina, rastlinné látky a polyfenoly slúžia ako „palivo“ pre prospešné baktérie. Tie následne produkujú látky, ktoré chránia organizmus a podporujú jeho regeneráciu. Naopak, časté užívanie antibiotík alebo strava chudobná na živiny môže črevný mikrobióm výrazne narušiť.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti