Žralokom z J&T zavoňalo poľnohospodárstvo. Luxusné autá vymenili za traktory a obchodujú s vajcami či obilím

  • Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno
  • Na Slovensku to však začína vyzerať tak, že zlaté dno má poľnohospodárstvo
  • Po hlave sa doň totiž vrhajú aj finanční žraloci z J&T
agro
TASR
  • Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno
  • Na Slovensku to však začína vyzerať tak, že zlaté dno má poľnohospodárstvo
  • Po hlave sa doň totiž vrhajú aj finanční žraloci z J&T

Patrik Tkáč, Martin Fedor, Ján Nosko či iní. Tieto mená sa spájali alebo stále spájajú s finančnou skupinou J&T, no spoločné majú ešte jedno. Svoju novú “záľubu” našli v poľnohospodárstve. 

Nájdu sa medzi nimi takí, ktorí to zrejme myslia vážne, no aj takí, ktorí pre svoje nie najčistejšie úmysly neváhajú siahnuť ani po tvrdom fyzickom násilí. 

Poďme sa pozrieť na to, ako sú vyššie spomínaní muži z J&T prepojení s poľnohospodárstvom. 

Martin Fedor – nenápadný finančník, z ktorého sa stal poľnohospodár

Nie je náhodou, že Martin Fedor je svojím majetkom a svojimi aktivitami často prirovnávaný k Andrejovi Babišovi. Faktom však je, že v jednej veci sa podstatne líšia – o Martinovi Fedorovi sa toho v médiách veľa nedozvieš, nakoľko ich pozornosť nevyhľadáva, a úspešne sa vyhýba aj akýmkoľvek škandálom. 

Tento nenápadný muž bol vo finančnej skupine J&T jej partnerom, kde bol zodpovedný za korporátne finančné transakcie na Slovensku. V roku 2014 ale rozbehol svoju vlastnú investičnú spoločnosť Sandberg Capital.

zdroj: sandbergcapital.com

Napriek tomu, že meno Martina Fedora nie je v médiách často skloňované, stojí za skupinou Terno, ktorá prevádzkuje potraviny Terno, Kraj či Moja Samoška. Terno ako skupina vykázala za minulý rok tržby takmer 140 miliónov eur a hospodárila so stratou viac ako 10,7 milióna eur. Forbes informuje, že finančnú injekciu dostala Fedorova skupina práve od J&T, konkrétne od fondu J&T Investments. Obchod so sieťami predajní však nie je ani zďaleka ten, ktorý by bol pri Martinovi Fedorovi najzaujímavejší. 

Ako spoločnosť Sandberg Capital informuje na svojom webe, jej pôsobnosť sa delí do piatich oblastí: IT, retail, telekomunikácie, vzdelávanie a – poľnohospodárstvo. Pod túto vetvu patrí Fedorova spoločnosť Sanagro.

Ako uvádza Register partnerov verejného sektora, jediným spoločníkom spoločnosti Sanagro s.r.o. je akciová spoločnosť Sanagro, a.s., ktorej jediným akcionárom je už spomínaný Sandberg.

Agrogigant Sanagro, ktorý v súčasnosti patrí medzi TOP 5 najväčších poľnohospodárskych firiem na Slovensku, v súčasnosti vlastní 11 fariem či poľnohospodárskych družstiev a 18,8-tisíc hektárov pôdy – všetko na západnom a strednom Slovensku. 

Najväčšou “pýchou” skupiny je farma pri Senici, ktorá nesie rovnaký názov ako celá skupina – SANAGRO Senica. Tomáš Kohút, generálny riaditeľ celej agroskupiny v rozhovore pre Hospodárske noviny priznal, že keď farmu kupovali, mala výrazné ekonomické problémy. 

Zaujímavosťou je, že Denník E v januári tohto roku medializoval informáciu, že senická farma SANAGRO žiada od úradov povolenie na zriadenie gigantickej slepačej farmy s voľným výbehom. 37-tisíc nosníc tu malo ročne vyprodukovať viac ako 12 miliónov vajec, čo predstavuje 33-tisíc kusov denne, informuje lokálny portál Záhorí. Znamenalo by to, že každé sté vajíčko na Slovensku by bolo vyprodukované práve na Fedorovej farme. Celkovo by malo ísť o investíciu v hodnote 1,9 milióna eur. 

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Ako sme uviedli vyššie, skupina Sanagro aktuálne pôsobí len na západnom a strednom Slovensku – na východnom teda žiadnu pôdu nevlastní. Ešte pred niekoľkými mesiacmi to však vyzeralo tak, že sa to zmení. 

Koncom roka 2019 totiž boli medializované informácie, podľa ktorých mala spoločnosť Sanagro odkúpiť pochybnú spoločnosť Esin. Denník N vtedy informoval, že ak by k akvizícii došlo, Sanagro by už vlastnilo nie súčasných 18,8-tisíc hektára pôdy, ale viac ako 31-tisíc hektárov. Ekonomický portál Symsite vtedy informoval, že ak by sa tak stalo, Fedorova spoločnosť Sanagro by sa na Slovensku stala druhým najväčším vlastníkom pôdy (po skupine Gamota, ktorá vlastní 65-tisíc hektárov). 

V apríli roku 2020, teda cca pol roka nato, však médiá obletela správa o tom, že plánovaná akvizícia sa ruší. Tomáš Kohút vtedy pre Trend povedal: „Rokovania o prevzatí trvali viac ako rok a nakoniec stroskotali na konečnom finančnom vysporiadaní. Naďalej teda budeme fungovať ako dve samostatné obchodné spoločnosti.“

Každému, kto sa v danej oblasti aspoň zbežne orientuje však bolo zrejmé, že otázka finančného vysporiadania určite nebola ani jediným, no zrejme ani hlavným problémom. Tým bolo zrejme to, že Martin Fedor nechcel svoje meno pošpiniť čiernou ovcou agrorodiny J&T – spoločnosťou Esin.

Čierna ovca agrorodiny má meno Esin

Pofidérna spoločnosť s pofidérnymi praktikami – aj tak by bolo možné nazvať Esin, spoločnosť, ktorá bola v médiách skloňovaná veľmi často, a len málokedy v dobrom – teda pokiaľ nešlo o platené tlačové správy. 

Esin zaoberajúci sa poľnohospodárstvom už dnes ako taký “neexistuje” (minimálne formálne), nakoľko táto vetva podnikania majiteľov skupiny bola premenovaná na Naše Farmy. Pod patronát si ju dokonca pre istotu zobral samotný Patrik Tkáč, k tomu sa ale dostaneme neskôr.

Prečo bolo potrebné podniknúť všetky tieto kroky? Odpoveď je jednoduchá i zložitá zároveň, no má jedného spoločného menovateľa. Je ním František Oravec. 

Meno Františka Oravca sa v médiách začalo skloňovať 5. apríla roku 2018, kedy so svojím prejavom vystúpil na jednom z protestov iniciatívy Za slušné Slovensko v Košiciach. Následne bol iniciatívou pozvaný aj na protestné zhromaždenia v Prešove či v Bratislave. 

O prípad nielen jeho, ale aj iných poľnohospodárov na východnom Slovensku sa v tom období vďaka jeho prejavu začali zaujímať prakticky všetky médiá, čo vyústilo do celoslovenských traktorových protestov. Čo bolo však na samotnom počiatku?

Ako píše aj Denník N, všetko sa začalo v deň, kedy Oravcovi jeho známy taxikár doručil správu, že sa s ním chcú stretnúť ľudia z firmy Esin. Ako Denník N ďalej uvádza, dnes je už podľa verejne dostupných informácií známe, že ide o skúsených developerov podnikajúcich v skupine firiem okolo J&T, vtedy to však ešte nevedel ani samotný Oravec.

Na prvom stretnutí mu povedali, že od neho chcú odkúpiť jeho pôdu. Nie jej časť, ale jednoducho všetku. Keď sa František Oravec zaujímal o to, prečo, dostal odpoveď: „Lebo ste v zornom záujme môjho klienta.“

Keď Oravec odmietol ponuku Esinu akceptovať, povedali mu, že svoje rozhodnutie oľutuje. A svoje slovo dodržali. 

zdroj: Archív F. Oravca

K fyzickému napadnutiu Františka Oravca zamestnancom Esin-u došlo v septembri roku 2016. Ako uvádza Denník N, František Oravec bol dobitý, keď sa pokúsil na video na svojom mobilnom telefóne natočiť, ako zamestnanec Esin-u z pôdy vytrháva kolíky, ktorými si Oravec na základe geodetických analýz vytýčil svoj pozemok.

„Z ničoho nič sa na mňa vyrútil jeden muž a zrazil ma päsťou k zemi. Keď som ležal, udieral ma ďalej, zlomil mi nos a spôsobil poranenie krčnej chrbtice,“ popísal vtedy pre SME Oravec.

Po lekárskom vyšetrení mu bola diagnostikovaná zlomenina nosovej kosti s posunom roztrieštenej kosti, natrhnutá krčná chrbtica, 80 %-ná hluchota na ľavé ucho, piskot v uchu, tŕpnutie ľavej časti hlavy, pocity na zvracanie a odpadávanie. Práceneschopný bol pol roka, pričom svoju liečbu začal na chirurgii a zakončil s pomocou psychiatrov kvôli posttraumatickému syndrómu, uvádza Denník N.

S predstaviteľmi firmy Esin sa Oravec následne súdil niekoľko rokov, košický súd však napokon uznal, že incident sa odohral presne tak, ako popísal. Informoval o tom denník SME, ktorý zároveň uvádza, že útočníkovi bol udelený trest odňatia slobody na 10 mesiacov. 

Tento spor však nie je ani zďaleka jediným, ktorý medzi sebou František Oravec a Esin majú. Do dnešného dňa ich bolo celkom 64 – občianskoprávnych, exekučných či trestnoprávnych. Niektoré sa skončili už na Krajskom, iné Ústavnom, niektoré dokonca až na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Všetky konania však mali spoločnú jednu vec – všetky vyhral František Oravec. 

Esin má toho ale “za golierom” ešte oveľa viac. Ako informoval aj portál Aktuality, spoločnosť už riešila aj NAKA. Elitní vyšetrovatelia totiž v septembri roku 2019 obvinili z podvodu 2 firmy: Mold-Trade a Agro-Valaliky, obe spadajúce práve pod skupinu Esin.

NAKA
zdroj: TASR

Ako informoval portál TV Noviny, Esin group majúca prepojenia na finančníkov z J&T sa ocitla v poriadnych problémoch. Obvinenie sa týka aj štatutárneho zástupcu oboch spoločností, Štefana Tóbisa. So spoločnosťami sa ďalej podľa Finstatu spájali aj mená Róbert Kukučka (strýko Patrika Tkáča), Tomáš Kukučka (bratranec Patrika Tkáča), Vlastimil Majerčák (všetci traja spomínaní za Agro-Valaliky), Boris Kubovič či Jozef Jágrik (obaja z Esin). 

Podľa NAKA sú Tóbis a jeho firmy podozriví zo spáchania dvoch trestných činov – zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a prečinu subvenčného podvodu. Pri oboch malo ísť o štádium pokusu. 

Už len z popísaných udalostí sa preto nemožno čudovať, prečo sa Martin Fedor nakoniec Esin rozhodol neodkúpiť. Osud firmy je však aj tak zaujímavý. Finstat ponúka informáciu, podľa ktorej bol Esin premenovaný na Naše Farmy, a.s. Ako konečný užívateľ výhod je uvedená Ing. Andrea Tkáčová – sestra Patrika Tkáča. 

Zaujímavým je aj fakt, že jediným akcionárom akciovej spoločnosti Naše Farmy je spoločnosť s priam mystickým názvom – KPRHT 4, s.r.o.

Faktom je, že s.r.o.-čiek s názvom KPRHT existuje presne 25, a všetky vznikli v rovnaký deň – 29. septembra 2009. Na prepracovanú schému spoločností upozorňovala v minulosti aj strana SaS. Ako vtedy informoval aj Denník N, Ľubomír Galko a Jozef Rajtár, vtedy ešte členovia SaS, upozorňovali ešte v roku 2016 na to, že J&T touto prepracovanou schémou rozkráda DPH a “kšeftuje s bytmi”. 

Je teda otázne, prečo sa pod bývalý Esin (nepriamo) podpisuje J&T. Web spoločnosti Naše Farmy pôsobí mimoriadne skromne a stroho, bude preto zaujímavé sledovať, ako sa bude tento komplexný prípad vyvíjať ďalej. 

Poľnohospodárstvo zavoňalo aj vrcholovému manažérovi J&T

Forbes len v januári tohto roku informoval, že do vôd poľnohospodárstva sa vrhol aj ďalší finančný žralok – bývalý vrcholový manažér J&T, Ján Nosko. 

Ako portál píše, najväčšia farmárska skupina Slovenské farmárske, a. s. (predtým Slovenské farmárske družstvo) sa chystá na ďalší rast. Až 50 %-ný podiel tu totiž získala spoločnosť Farma Invest, ktorej majiteľom je práve spomínaný Ján Nosko. 

ján nosko
zdroj: J&T

Tomu sa, na rozdiel od vyššie spomínaného Esinu škandály vyhýbajú, no za zmienku stojí fakt, že Slovenské farmárske, a. s. dovtedy patrilo veľko(agro)podnikateľovi Danielovi Krátkému. 

„Jána Noska poznám dlhé roky ešte z čias pôsobenia v Poštovej banke, ktorá bola našou financujúcou bankou, ako špičkového odborníka v oblasti korporátnych financií. Aj preto som prišiel s návrhom, aby sme náš vzťah posunuli na inú úroveň. Vážim si, že ponuku prijal,“ uviedol vtedy pre TASR Daniel J. Krátký, zakladateľ SFD s tým, že Nosko by mal agrofirme pomáhať nielen s riadením, ale aj so zabezpečením zdrojov financovania nových akvizícií.

Nosko zas svoje zámery priblížil nasledovne: „Poľnohospodárstvo je veľmi perspektívne odvetvie pre investora s dlhodobou víziou, ktorý neočakáva v krátkom čase extrémne výnosy. Navyše, ako máme možnosť vidieť na koronakríze, ide o odvetvie, ktoré je stabilnejšie, odolné voči ekonomickým výkyvom. Za uplynulé roky poznám ekonomiku SFD. Vďaka nezaťaženému pohľadu zvonka vidím možnosti zefektívnenia niektorých činností. Zároveň sa chcem sústrediť aj na ďalšie akvizície, ktoré prinesú ešte väčšie možnosti synergií pri fungovaní podnikov pod jednotným riadením.”

Podrobnosti transakcie však obaja odmietli bližšie komentovať. Isté však je, že sa ňou ocitol v agroskupine, ktorá je ešte väčšia než tie, ktoré si vzali pod krídla Fedor či Tkáč. 

Zdroje: Forbes, Sandberg Capital, Register partnerov verejného sektora, Sanagro, Hospodárske noviny, Denník E, Denník N, Symsite, Trend, Denník N, SME, SME, Aktuality, Finstat, Denník N, Forbes, TASR

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech