Zuckerberg postaví gigantické dátové centrá veľké ako Prešov. Spotrebujú toľko vody ako celá krajina za rok

Zakladateľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg oznámil, že jeho firma vybuduje v USA gigantické AI dátové centrá, ktoré budú tvoriť základ infraštruktúry pre tzv. superinteligenciu – technológiu schopnú prekonať ľudské myslenie.

Prvé z týchto centier s názvom Prometheus sa začne stavať v New Albany v štáte Ohio a do prevádzky vstúpi v roku 2026. O inovačno-architektonickom skvoste informuje portál Reuters.

Ďalšie centrum s menom Hyperion vyrastie v Louisiane a naplno bude fungovať do roku 2030. Zuckerberg uviedol, že len jedno takéto dátové centrum bude pokrývať plochu takmer 60 km², čo približne zodpovedá rozlohe slovenského Prešova – tretieho najväčšieho mesta u nás.

Meta buduje AI dátové centrá

Meta tieto centrá nazýva titanskými dátovými centrami budúcnosti a každé z nich bude schopné spracovať viacero gigawattov energie – teda toľko, čo menšia elektráreň. Ide o technologické giganty, ktoré ešte doposiaľ svet nevidel. Jedno z centier, Hyperion, by malo podľa plánov časom dosiahnuť výkon až päť gigawattov, čo je desaťnásobok spotreby celej Bratislavy.

Zuckerberg v statuse na svojej platforme Threads uviedol, že ide o historický krok: „Budujeme niekoľko obrovských AI dátových centier. Každý z nich zaberie územie, ktoré sa dá prirovnať k veľkej časti Manhattanu. Dali sme im mená, ktoré odrážajú ich veľkosť a význam,“ uviedol.

Superinteligencia má byť cieľom

Cieľom Mety nie je len zrýchliť vývoj umelej inteligencie, ale vytvoriť superinteligenciu – technológiu, ktorá bude vedieť riešiť problémy efektívnejšie než najchytrejší ľudia. Táto vízia, hoci znie ako zo sci-fi románu, je už dnes hnacím motorom masívnych investícií veľkých technologických hráčov.

Spoločnosť Meta v roku 2024 dosiahla viac než 160 miliárd dolárov v tržbách, predovšetkým z online reklamy. Teraz tieto zisky reinvestuje do AI infraštruktúry s cieľom stať sa lídrom v oblasti umelej inteligencie. Karl Freund, analytik spoločnosti Cambrian AI Research, pre BBC povedal: „Zuckerberg sa rozhodol kúpiť si cestu na vrchol AI hierarchie. Talenty, ktoré najíma, budú mať prístup k najlepšiemu AI hardvéru na svete.“

Ekologická daň v dátových centrách

Aj keď AI dátové centrum znie inovatívne, jeho prevádzka nie je bez rizík. Dátové centrá poháňané AI technológiami patria medzi najnáročnejších spotrebiteľov energie a vody. Odhaduje sa, že do roku 2027 môžu tieto centrá globálne spotrebovať až 1,7 bilióna galónov vody – čo je množstvo porovnateľné s ročnou spotrebou krajiny ako Španielsko.

Navyše, každý dopyt na AI nástroj (napr. otázka položená ChatGPT) spotrebuje približne toľko vody ako malá fľaša minerálky. V globálnom meradle ide o obrovskú ekologickú stopu.

Pracovné miesta? Áno, ale s háčikom

Výstavba obrovských AI dátových centier prinesie aj tisíce nových pracovných miest – najmä v oblasti technickej obsluhy, vývoja a správy IT infraštruktúry. V krátkodobom horizonte môžu centrá oživiť ekonomiku regiónov, kde vzniknú.

Otázkou však zostáva, ako dlho tieto pracovné miesta vydržia. Mnohé z nich sa totiž v priebehu niekoľkých rokov stanú automatizovanými – umelá inteligencia nahradí ľudí nielen pri výpočtoch, ale aj pri riadení procesov, monitoringu či bezpečnosti. Znamená to, že dnešná expanzia AI centier môže už zajtra vytvárať nezamestnanosť v oblastiach, ktoré sama zamestnala.

AI dátové centrum už dávno nie je len hala s počítačmi. Stáva sa strategickou zbraňou, ktorou firmy ako Meta, Microsoft alebo Google ovplyvňujú globálny vývoj. Tí, ktorí budú vlastniť a ovládať AI infraštruktúru, získajú nielen ekonomickú, ale aj geopolitickú výhodu.